Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americkí imigrační agenti budú nosiť telové kamery

V dôsledku viacerých smrteľných strelieb, do ktorých boli zapojení príslušníci Úradu pre imigráciu a colnú správu USA (ICE), bude táto agentúra od svojich príslušníkov vyžadovať, aby zastavenia vozidiel zaznamenávali aspoň jednou telovou kamerou, uviedol v nedeľu šéf amerických hraníc Tom Homan.

„Tieto kamery príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní viac ospravedlňujú, než ich usvedčujú. Chcem, aby príslušníci nosili telové kamery, pretože chcem, aby americký ľud videl to, čo videli príslušníci, keď konali,“ povedal.

Homanove komentáre prichádzajú po tom, čo federálni imigrační agenti smrteľne postrelili dvoch mužov v rozmedzí šiestich dní počas dopravných kontrol v Texase a Maine začiatkom tohto mesiaca. Tieto dve streľby, ktoré nasledovali krátko po sebe, vyvolali protesty v štátoch Maine, Houston a Boston a vyvolali otázky týkajúce sa chýbajúcich telových kamier u agentov ICE.

„Kamery už boli zakúpené,“ avizoval Homan s tým, že „v súčasnosti prebieha školenie školiteľov na nasadenie kamier v celom štáte“.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Peru zasiahli zemetrasenia. Mŕtvych je najmenej šesť

Zemetrasenia s magnitúdou 5,1 a 3,7 zasiahli v sobotu večer peruánsku provinciu Chupaca v regióne Junín, približne 300 kilometrov východne od hlavného mesta Lima, informovalo tamojšie Národné seizmologické centrum na sociálnej sieti X.

Európsko-stredomorské seizmologické centrum ešte predtým uviedlo, že prvé zemetrasenie malo magnitúdu 5,6.

Najmenej šesť ľudí zahynulo a 21 bolo zranených, vyhlásil Luis Vásquez, šéf peruánskeho Národného inštitútu civilnej ochrany. Pre miestnu rozhlasovú stanicu Exitosa sa vyjadril, že podľa predbežných správ bolo zničených približne 48 domov a ďalších 18 bolo poškodených, čo postihlo okolo 300 ľudí.

Domy v postihnutých komunitách v Chupace sú zväčša jednoduché stavby postavené z nepálených tehál.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Ruský politik Nadeždin vzdal kandidatúru. Vraví, že pre tlak Kremľa

Ruský opozičný politik Boris Nadeždin oznámil, že nebude kandidovať v septembrových voľbách do Štátnej dumy. Ako dôvod uviedol tlak zo strany ruských úradov, ktoré mu podľa neho „zatvárajú ústa, vytláčajú z politiky a výrazne sťažujú život“.

„Moje možnosti legálne sa angažovať v opozičnej politike v Rusku sa vyčerpali. Dúfam, že je to len dočasné. Nie som pripravený ohroziť tých, ktorí ma podporujú a zúčastnili sa na volebnej kampani,“ napísal na Telegrame s tým, že naňho úrady vrátane ministerstva spravodlivosti „útočili“.

Nadeždina v piatok uznali za vinného za vystavovanie „extrémistických symbolov“ - konkrétne za zverejnenie videa z roku 2023, v ktorom sa krátko objavil zosnulý opozičný líder Alexej Navaľnyj. Od súdu za to dostal pokutu tisíc rubľov (približne 8,5 eura).

Predvolebnú kampaň, ktorú ako nezávislý kandidát 63-ročný politik oznámil v júni, vážne ohrozilo zaradenie do registra „zahraničných agentov“ a zmienený verdikt. V tejto súvislosti v nedeľu poznamenal, že oboje mu podľa volebného zákona znemožňujú kandidovať do Štátnej dumy.

„Teraz si musím premyslieť, ako budem ďalej žiť. Dúfam, že zostanem nažive a na slobode. Som presvedčený, že všetko bude v poriadku, aj keď nie hneď!“ uviedol v príspevku a poďakoval sa svojim podporovateľom. „Kým sú v Rusku ľudia ako vy, nádej nikdy neumrie!“ dodal.

Pozornosť ruskej verejnosti aj médií si Nadeždin získal počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024, keď sa pred jeho štábmi v rôznych ruských mestách tvorili rady ľudí ochotných podpisom potvrdiť podporu jeho kandidatúry.

Jeho tím napokon odovzdal volebnej komisii viac než požadovaných 100-tisíc podpisov. Volebná komisia ho však napriek splneniu zákonnej požiadavky ako kandidáta nezaregistrovala s odôvodnením, že v predložených podpisových hárkoch našla príliš veľa neplatných záznamov.

(tasr, afp, sak)

Minúta  |  

Kuvajt odsúdil Irán za útok na zariadenie na odsoľovanie vody

Kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu odsúdilo iránsky útok na zariadenie na výrobu elektrickej energie a odsoľovanie vody. Označilo ho za priamy útok na životne dôležitú civilnú infraštruktúru.

Opakované útoky na civilné zariadenia predstavujú nebezpečné eskalovanie napätia a porušujú medzinárodné právo, Chartu OSN a rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2817, uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Uviedlo, že Irán nesie plnú právnu a morálnu zodpovednosť za tento útok a jeho následky.

Jordánsko si zase v súvislosti s iránskymi útokmi predvolalo iránskeho chargé d’affaires v Ammáne. Rezort diplomacie ich označil za „neopodstatnené a flagrantné“. Počas uplynulého týždňa Jordánsko opakovane uvádzalo, že zachytilo iránske rakety prelietavajúce nad jeho územím, vrátane troch, ktoré podľa informácií jordánskej armády zostrelilo v nedeľu.

USA v nedeľu ráno ukončili ôsmu noc útokov na Irán po sebe, a to po tom, čo skôr informovali, že v dôsledku iránskych úderov zahynuli v Jordánsku dvaja príslušníci amerických ozbrojených síl a ďalší je nezvestný. Irán údery opätoval, pričom cielil na americké základne v okolitých štátoch.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Šéf energetiky USA: Hormuz zabezpečíme aj bez dohody

Spojené štáty uprednostňujú zabezpečenie voľnej plavby v Hormuzskom prielive prostredníctvom mierovej dohody s Iránom, dosiahnu to však aj bez nej, uviedol v nedeľu americký minister energetiky Chris Wright.

„Prezident Trump to chce ukončiť mierovou dohodou s Iránom, ale na to sú potrebné dve strany. Ak sú pripravení to urobiť, tak to skončí. Ak nie, budeme naďalej zabezpečovať tok dopravy cez prieliv bez spolupráce Iránu,“ povedal Wright v rozhovore pre televíziu ABC News.

Podľa ministra denne prichádza z oblasti Blízkeho východu približne 14 miliónov barelov ropy, pričom sedem miliónov barelov sa prepravuje cez Hormuzský prieliv a zvyšok ropovodmi. „To sú dve tretiny objemu dopravy spred konfliktu, čo je výrazný nárast v porovnaní s marcom,“ priblížil minister.

Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán 28. februára. V júni Washington a Teherán podpísali memorandum o porozumení, ktoré predpokladá okamžité prímerie na všetkých frontoch vrátane Libanonu. USA však v noci na 8. júla obnovili rozsiahle útoky na Irán, pričom ho obvinili z porušovania existujúcich dohôd týkajúcich sa Hormuzského prielivu, najmä útokov na komerčné lode. Teherán v odvete útočil na ciele v arabských krajinách, kde majú USA svoje vojenské základne.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Nawrocki kvôli Green Dealu predloží Senátu upravené otázky referenda

Poľský prezident Karol Nawrocki sa chystá v najbližších dňoch opätovne predložiť Senátu žiadosť o schválenie celoštátneho referenda o budúcnosti klimatickej politiky Európskej únie. Podľa vedúceho prezidentskej kancelárie Pawla Szefernakera už novému návrhu nebude môcť horná komora parlamentu vyčítať problémové formulácie.

Kancelária hlavy štátu očakáva, že Senát umožní objektívnu diskusiu a poskytne Poliakom priestor vyjadriť sa k téme, ktorá je kľúčová pre poľské hospodárstvo a energetickú bezpečnosť.

Senát prvý pokus o vyhlásenie ľudového hlasovania na termín 27. septembra v máji zamietol. Dôvodom bola vtedajšia referendová otázka, ktorú kritici označili za manipulatívnu, keďže sa v nej priamo uvádzalo, že zelená politika EÚ „vedie k zvýšeniu životných nákladov, cien energií a nákladov súvisiacich s podnikaním a poľnohospodárskymi aktivitami“.

Nawrocki následne avizoval vypracovanie upraveného znenia. Podľa poľskej ústavy je súhlas Senátu pre vyhlásenie referenda prezidentom nevyhnutný, pričom sa vyžaduje absolútna väčšina hlasov pri minimálne polovičnej účasti zákonodarcov.

(tasr, pap, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.