Preskočiť na obsah
  |  

Šéf energetiky USA: Hormuz zabezpečíme aj bez dohody

Spojené štáty uprednostňujú zabezpečenie voľnej plavby v Hormuzskom prielive prostredníctvom mierovej dohody s Iránom, dosiahnu to však aj bez nej, uviedol v nedeľu americký minister energetiky Chris Wright.

„Prezident Trump to chce ukončiť mierovou dohodou s Iránom, ale na to sú potrebné dve strany. Ak sú pripravení to urobiť, tak to skončí. Ak nie, budeme naďalej zabezpečovať tok dopravy cez prieliv bez spolupráce Iránu,“ povedal Wright v rozhovore pre televíziu ABC News.

Podľa ministra denne prichádza z oblasti Blízkeho východu približne 14 miliónov barelov ropy, pričom sedem miliónov barelov sa prepravuje cez Hormuzský prieliv a zvyšok ropovodmi. „To sú dve tretiny objemu dopravy spred konfliktu, čo je výrazný nárast v porovnaní s marcom,“ priblížil minister.

Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán 28. februára. V júni Washington a Teherán podpísali memorandum o porozumení, ktoré predpokladá okamžité prímerie na všetkých frontoch vrátane Libanonu. USA však v noci na 8. júla obnovili rozsiahle útoky na Irán, pričom ho obvinili z porušovania existujúcich dohôd týkajúcich sa Hormuzského prielivu, najmä útokov na komerčné lode. Teherán v odvete útočil na ciele v arabských krajinách, kde majú USA svoje vojenské základne.

(tasr, sak)

  |  

Nawrocki kvôli Green Dealu predloží Senátu upravené otázky referenda

Poľský prezident Karol Nawrocki sa chystá v najbližších dňoch opätovne predložiť Senátu žiadosť o schválenie celoštátneho referenda o budúcnosti klimatickej politiky Európskej únie. Podľa vedúceho prezidentskej kancelárie Pawla Szefernakera už novému návrhu nebude môcť horná komora parlamentu vyčítať problémové formulácie.

Kancelária hlavy štátu očakáva, že Senát umožní objektívnu diskusiu a poskytne Poliakom priestor vyjadriť sa k téme, ktorá je kľúčová pre poľské hospodárstvo a energetickú bezpečnosť.

Senát prvý pokus o vyhlásenie ľudového hlasovania na termín 27. septembra v máji zamietol. Dôvodom bola vtedajšia referendová otázka, ktorú kritici označili za manipulatívnu, keďže sa v nej priamo uvádzalo, že zelená politika EÚ „vedie k zvýšeniu životných nákladov, cien energií a nákladov súvisiacich s podnikaním a poľnohospodárskymi aktivitami“.

Nawrocki následne avizoval vypracovanie upraveného znenia. Podľa poľskej ústavy je súhlas Senátu pre vyhlásenie referenda prezidentom nevyhnutný, pričom sa vyžaduje absolútna väčšina hlasov pri minimálne polovičnej účasti zákonodarcov.

(tasr, pap, max)

  |  

Film Odysea už v kinách zarobil 264,1 milióna dolárov

Filmová adaptácia diela Odysea režiséra Christophera Nolana zarobila na celosvetovom predaji vstupeniek 264,1 milióna dolárov, z toho 124,5 milióna dolárov v USA a Kanade, uviedla v nedeľu spoločnosť Universal Pictures.

Vo filme, ktorý je založený na starogréckej básni od Homéra, stvárňuje Matt Damon gréckeho hrdinu Odysea a sleduje jeho nebezpečnú cestu domov po trójskej vojne. Ide o Nolanov prvý film od kasového trháku z roku 2023 Oppenheimer, ktorý získal Oscary v niekoľkých kategóriách, vrátane réžie a najlepšieho filmu.

Náklady na výrobu jeho najnovšej snímky dosiahli 250 miliónov dolárov. Na portáli Rotten Tomatoes dosiahol 97-percentné hodnotenie divákov. Film predstavuje Nolanov najúspešnejší celosvetový štart všetkých čias (bez zohľadnenia inflácie) a jeho tretí najúspešnejší film v USA a Kanade.

(reuters, sak)

  |  

Pri Guyane sa potopil trajekt. Zo 116 ľudí zatiaľ zachránili len 67

Trajekt so 116 cestujúcimi na palube sa v sobotu neskoro večer potopil pri pobreží Guyany v Južnej Amerike. Podľa guyanských úradov bolo doteraz zachránených 67 ľudí, vrátane 15 detí.

Podľa miestnych médií prijala veža letovej kontroly v sobotu večer o 23:01 núdzový signál z lode MV Barima, čo vyvolalo pátraciu a záchrannú operáciu.

Trajekt, na ktorom sa nachádzalo aj 17 členov posádky, sa prevrátil pri pobreží Severného Atlantiku na ceste do dediny Port Kaituma.

Premiér Mark Phillips na tlačovej konferencii v nedeľu ráno uviedol, že operácia bude pokračovať, kým sa nevyčerpajú všetky možnosti.

(reuters, sak)

  |  

Ruský útok na poštové depo pri Charkove si vyžiadali štyri obete

Rusko podniklo jeden z najmasívnejších balistických útokov od začiatku invázie, ktorý si v Kyjeve a Charkove vyžiadal najmenej päť obetí a 35 zranených. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 18 zo 41 rakiet (vrátane striel Iskander a hypersonických Zircon) a 108 dronov, informuje BBC. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa už skôr v nedeľu vyjadril, že na Ukrajinu v noci letelo najviac ruských rakiet od začiatku vojny.

V Charkove útok na poštový terminál zabil štyroch mužov, zatiaľ čo v Kyjeve a okolitom okrese Buča rakety poškodili obytné budovy, ubytovňu, supermarket a logistické centrá. Prezident Volodymyr Zelenskyj spresnil, že Rusko len za posledný týždeň použilo proti krajine približne 1 450 útočných dronov, vyše 1 640 riadených bômb a 99 rakiet.

Ukrajina na agresiu odpovedala rozsiahlymi odvetnými údermi na ruskú energetickú infraštruktúru, pričom úspešne zasiahla viaceré sklady ropy v Stavropolskej oblasti. V Čiernom mori ukrajinské sily presne zasiahli tri ruské ropné tankery patriace do takzvanej tieňovej flotily.

Kaspické ropovodné konzorcium (CPC) potvrdilo poškodenie dvoch tankerov v prístave Novorossijsk, čo viedlo k úplnému pozastaveniu nakladania ropy, pričom k úniku suroviny ani k zraneniam osôb nedošlo.

(max)

  |  

MAAE vyšetruje útok na stavenisko jadrovej elektrárne v Iráne

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu oznámila, že intenzívne vyšetruje správy o nočnom útoku na stavenisko plánovanej jadrovej elektrárne Darkhovin v Iráne.

Dozorná agentúra OSN zároveň upokojila situáciu vyhlásením, že toto energetické zariadenie sa nachádza vo veľmi ranom štádiu výstavby a pri poslednej inšpekcii sa v ňom nenachádzal žiadny jadrový materiál, ktorý by mohol predstavovať bezprostredné radiačné riziko.

Iránska organizácia pre atómovú energiu nočný útok na rozostavaný objekt ostro odsúdila a pripísala ho armáde Spojených štátov. Podľa iránskej polooficiálnej tlačovej agentúry Mehr Teherán označil tento krok za hrubé porušenie medzinárodného práva, pričom bližšie podrobnosti o presnom čase incidentu či rozsahu škôd bezprostredne neuviedol.

Samotná výstavba tohto strategického jadrového závodu, ktorý sa nachádza v provincii Chúzistán na juhozápade Iránu, sa začala koncom roka 2022.

(reuters, max)