Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev: Ruské rakety zasiahli tureckú loď s obilím, obetí je aspoň päť

Ruská armáda zaútočila na medzinárodnú nákladnú loď v Čiernom mori pri pobreží ukrajinskej Odesy, pričom zahynulo najmenej päť členov posádky, uviedli v nedeľu ukrajinskí predstavitelia.

Loď plávajúca pod vlajkou Guiney-Bissau opustila prístav naložená kukuricou a na palube mala 17 členov posádky z Indie a Sýrie, okrem jedného Ukrajinca, uviedol premiér Serhij Koreckyj.

Agentúra AFP informuje, že majiteľom lode je turecká spoločnosť.

V nedeľu neskoro večer stále horela, pričom zachránených bolo osem členov posádky a päť zostáva nezvestných, dodal ukrajinský premiér.

„Civilná loď. Medzinárodná posádka. Trasa slúžiaca globálnej potravinovej bezpečnosti. Putin v tom videl ďalší cieľ,“ napísal na X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Putin prijal šéfku diplomacie KĽDR, poďakoval za podporu vo vojne

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu v Kremli prijal severokórejskú ministerku zahraničných vecí Čche Son-hui. Tú na návštevu do Ruska pozval šéf diplomacie Sergej Lavrov.

„Chcel by som ešte raz vyjadriť svoju vďaku za podporu pre špeciálnu vojenskú operáciu, ktorú momentálne vykonávame,“ povedal Putin. Termínom „špeciálna vojenská operácia“ predstavitelia Moskvy označujú ruskú inváziu na Ukrajinu z 24. februára 2022.

Severná Kórea podľa dostupných informácií vyslala na podporu ruskej armády približne 15-tisíc vojakov s cieľom pomôcť vytlačiť ukrajinské sily z ruskej Kurskej oblasti. Predchádzalo tomu podpísanie dohody o strategickom partnerstve, ktorú v júni 2024 v Pchjongjangu uzavreli Putin a vodca KĽDR Kim Čong-un.

Šéf Kremľa podľa videa zverejneného Kremľom v nedeľu vyhlásil, že Rusko „nikdy nezabudne na hrdinské činy“ severokórejských vojakov, ktorí budú podľa neho „ctení rovnako ako“ ako tí ruskí. Ocenil tiež vzájomné porozumenie, ktoré sa podarilo nadviazať s Kimom.

Podľa severokórejskej ministerky bude Pchjongjang naďalej neochvejne podporovať snahy Ruska zamerané na obranu „suverenity, bezpečnostných záujmov, územnej celistvosti, ako aj na riešenie základných príčin ukrajinskej krízy“, uviedla agentúra TASS.

(tasr, afp, sak)

Minúta  |  

Americkí imigrační agenti budú nosiť telové kamery

V dôsledku viacerých smrteľných strelieb, do ktorých boli zapojení príslušníci Úradu pre imigráciu a colnú správu USA (ICE), bude táto agentúra od svojich príslušníkov vyžadovať, aby zastavenia vozidiel zaznamenávali aspoň jednou telovou kamerou, uviedol v nedeľu šéf amerických hraníc Tom Homan.

„Tieto kamery príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní viac ospravedlňujú, než ich usvedčujú. Chcem, aby príslušníci nosili telové kamery, pretože chcem, aby americký ľud videl to, čo videli príslušníci, keď konali,“ povedal.

Homanove komentáre prichádzajú po tom, čo federálni imigrační agenti smrteľne postrelili dvoch mužov v rozmedzí šiestich dní počas dopravných kontrol v Texase a Maine začiatkom tohto mesiaca. Tieto dve streľby, ktoré nasledovali krátko po sebe, vyvolali protesty v štátoch Maine, Houston a Boston a vyvolali otázky týkajúce sa chýbajúcich telových kamier u agentov ICE.

„Kamery už boli zakúpené,“ avizoval Homan s tým, že „v súčasnosti prebieha školenie školiteľov na nasadenie kamier v celom štáte“.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Peru zasiahli zemetrasenia. Mŕtvych je najmenej šesť

Zemetrasenia s magnitúdou 5,1 a 3,7 zasiahli v sobotu večer peruánsku provinciu Chupaca v regióne Junín, približne 300 kilometrov východne od hlavného mesta Lima, informovalo tamojšie Národné seizmologické centrum na sociálnej sieti X.

Európsko-stredomorské seizmologické centrum ešte predtým uviedlo, že prvé zemetrasenie malo magnitúdu 5,6.

Najmenej šesť ľudí zahynulo a 21 bolo zranených, vyhlásil Luis Vásquez, šéf peruánskeho Národného inštitútu civilnej ochrany. Pre miestnu rozhlasovú stanicu Exitosa sa vyjadril, že podľa predbežných správ bolo zničených približne 48 domov a ďalších 18 bolo poškodených, čo postihlo okolo 300 ľudí.

Domy v postihnutých komunitách v Chupace sú zväčša jednoduché stavby postavené z nepálených tehál.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Ruský politik Nadeždin vzdal kandidatúru. Vraví, že pre tlak Kremľa

Ruský opozičný politik Boris Nadeždin oznámil, že nebude kandidovať v septembrových voľbách do Štátnej dumy. Ako dôvod uviedol tlak zo strany ruských úradov, ktoré mu podľa neho „zatvárajú ústa, vytláčajú z politiky a výrazne sťažujú život“.

„Moje možnosti legálne sa angažovať v opozičnej politike v Rusku sa vyčerpali. Dúfam, že je to len dočasné. Nie som pripravený ohroziť tých, ktorí ma podporujú a zúčastnili sa na volebnej kampani,“ napísal na Telegrame s tým, že naňho úrady vrátane ministerstva spravodlivosti „útočili“.

Nadeždina v piatok uznali za vinného za vystavovanie „extrémistických symbolov“ - konkrétne za zverejnenie videa z roku 2023, v ktorom sa krátko objavil zosnulý opozičný líder Alexej Navaľnyj. Od súdu za to dostal pokutu tisíc rubľov (približne 8,5 eura).

Predvolebnú kampaň, ktorú ako nezávislý kandidát 63-ročný politik oznámil v júni, vážne ohrozilo zaradenie do registra „zahraničných agentov“ a zmienený verdikt. V tejto súvislosti v nedeľu poznamenal, že oboje mu podľa volebného zákona znemožňujú kandidovať do Štátnej dumy.

„Teraz si musím premyslieť, ako budem ďalej žiť. Dúfam, že zostanem nažive a na slobode. Som presvedčený, že všetko bude v poriadku, aj keď nie hneď!“ uviedol v príspevku a poďakoval sa svojim podporovateľom. „Kým sú v Rusku ľudia ako vy, nádej nikdy neumrie!“ dodal.

Pozornosť ruskej verejnosti aj médií si Nadeždin získal počas kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024, keď sa pred jeho štábmi v rôznych ruských mestách tvorili rady ľudí ochotných podpisom potvrdiť podporu jeho kandidatúry.

Jeho tím napokon odovzdal volebnej komisii viac než požadovaných 100-tisíc podpisov. Volebná komisia ho však napriek splneniu zákonnej požiadavky ako kandidáta nezaregistrovala s odôvodnením, že v predložených podpisových hárkoch našla príliš veľa neplatných záznamov.

(tasr, afp, sak)

Minúta  |  

Kuvajt odsúdil Irán za útok na zariadenie na odsoľovanie vody

Kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu odsúdilo iránsky útok na zariadenie na výrobu elektrickej energie a odsoľovanie vody. Označilo ho za priamy útok na životne dôležitú civilnú infraštruktúru.

Opakované útoky na civilné zariadenia predstavujú nebezpečné eskalovanie napätia a porušujú medzinárodné právo, Chartu OSN a rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2817, uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

Uviedlo, že Irán nesie plnú právnu a morálnu zodpovednosť za tento útok a jeho následky.

Jordánsko si zase v súvislosti s iránskymi útokmi predvolalo iránskeho chargé d’affaires v Ammáne. Rezort diplomacie ich označil za „neopodstatnené a flagrantné“. Počas uplynulého týždňa Jordánsko opakovane uvádzalo, že zachytilo iránske rakety prelietavajúce nad jeho územím, vrátane troch, ktoré podľa informácií jordánskej armády zostrelilo v nedeľu.

USA v nedeľu ráno ukončili ôsmu noc útokov na Irán po sebe, a to po tom, čo skôr informovali, že v dôsledku iránskych úderov zahynuli v Jordánsku dvaja príslušníci amerických ozbrojených síl a ďalší je nezvestný. Irán údery opätoval, pričom cielil na americké základne v okolitých štátoch.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.