Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Finančná správa zaistila viac ako 11-tisíc litrov nelegálneho alkoholu

Ozbrojení príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy zaistili v okrese Trnava 11 536 litrov alkoholu bez platných slovenských kontrolných známok. Predbežná škoda na spotrebnej dani presahuje 66-tisíc eur, informoval hovorca finančnej správy Daniel Kováč.

Zásah bol súčasťou pokračujúceho trestného konania, ktoré nadväzuje na medzinárodnú operáciu Hrom. Tá bola zameraná na organizovanú skupinu podozrivú z nelegálnej výroby a distribúcie cigariet v spolupráci s maďarskou daňovou a colnou správou.

Počas pôvodnej operácie finančná správa na Slovensku zaistila takmer osem ton tabaku a viac ako 325-tisíc cigariet bez platnej kontrolnej známky. Maďarské orgány odhalili nelegálnu výrobnú linku, viac ako 156-tisíc cigariet a 5,5 tony tabaku. Zadržali päť osôb.

Pri pokračovaní akcie vykonali príslušníci KÚFS a Colného úradu Trnava prehliadku priestorov a pozemkov v okrese Trnava, kde našli veľké množstvo liehu rôznych značiek bez platných slovenských kontrolných známok.

Prezident finančnej správy Jozef Kiss zdôraznil, že operácia Hrom nebola jednorazovým zásahom a vyšetrovanie pokračuje. V prípade dokázania viny hrozí páchateľom trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Búrka si v okrese Púchov vyžiadala úmrtie 51-ročného muža

Búrka si v nedeľu v okrese Púchov vyžiadala ľudský život. Po zásahu konárom zo stromu zomrel na následky zranení 51-ročný muž. Polícia začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Informovala o tom trenčianska krajská policajná hovorkyňa Petra Klenková.

„Na základe doteraz zistených informácií 51-ročný muž počas búrky, ktorá zasiahla danú lokalitu, hľadal úkryt pod stromom. Silný vietor však pravdepodobne odlomil konár, ktorý mal naňho spadnúť. Muž pri udalosti utrpel zranenia, ktorým na mieste, žiaľ, podľahol,“ uviedla Klenková.

Táto tragická udalosť podľa nej pripomína, že ani zdanlivo bezpečné miesto nemusí byť počas búrky skutočne bezpečné, preto by sa ľudia nemali nikdy ukrývať pod stromami. Silný vietor totiž môže spôsobiť pád konárov alebo vyvrátenie celého stromu a zároveň hrozí aj riziko zásahu bleskom.

Polícia v tejto súvislosti občanom radí, aby v prípade, že ich zastihne búrka, vyhľadali pevnú budovu alebo vozidlo, vyhýbali sa stromom, lesným porastom a elektrickým vedeniam. Nemali by sa tiež zdržiavať na miestach, kde hrozí pád stromov alebo iných predmetov, rovnako by mali sledovať výstrahy meteorológov a rešpektovať ich.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kremeľ podporuje možné stretnutie Rubia s Lavrovom

Kremeľ by privítal rokovanie amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom počas podujatí Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktoré sa tento týždeň konajú v Manile.

Rubio, ktorý je na návšteve Filipín od 19. do 23. júla, cez víkend povedal, že je pripravený stretnúť sa s Lavrovom na okraj podujatia. Zároveň dodal, že nevie, či je schôdzka definitívne potvrdená.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva by takéto stretnutie privítala. Pripomenul, že kontakty prostredníctvom ministerstiev zahraničných vecí a diplomatických kanálov majú prevažne technický charakter, no rokovanie na úrovni šéfov diplomacií by podľa neho bolo vítané.

Peskov zároveň informoval, že v uplynulých dňoch sa neprebehli žiadne kontakty medzi Kremľom a Bielym domom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovenská produktivita dobieha Európu, mzdy však stále zaostávajú

Na Slovensku existuje výrazný nepomer medzi hospodárskym výkonom krajiny a odmeňovaním zamestnancov. Nedostatočná je aj výška minimálnej mzdy. Tvrdí to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vo svojej štúdii Minimálna mzda 2026: primeranosť, konvergencia a ekonomické súvislosti.

Štúdia vznikla v čase rokovaní o minimálnej mzde na rok 2027. Sociálni partneri sa zatiaľ nedohodli. Ak sa tak nestane do 31. augusta, minimálna mzda sa podľa zákonného automatu zvýši na 972 eur.

Podľa hovorkyne KOZ Martiny Nemethovej dosahuje slovenská produktivita práce v parite kúpnej sily 98 percent priemeru krajín Európskej únie, zatiaľ čo minimálna mzda len 75 percent.

KOZ zároveň tvrdí, že rýchlejší rast minimálnej mzdy neohrozuje zamestnanosť ani konkurencieschopnosť podnikov, ale vytvára tlak na modernizáciu ekonomiky, ktorá je podľa odborárov stále založená na nízkych mzdách.

Štúdia vyčíslila dôstojnú minimálnu mzdu na rok 2026 na 1 344 eur. Súčasná minimálna mzda vo výške 915 eur tak podľa nej zaostáva o 429 eur mesačne, v Bratislavskom kraji až o 542 eur.

KOZ tiež odmieta argumenty odvolávajúce sa na škandinávske krajiny bez zákonnej minimálnej mzdy. Pripomína, že tam ju nahrádza silné kolektívne vyjednávanie, ktoré pokrýva viac ako 80 percent zamestnancov, kým na Slovensku je to 27,6 percenta. Podľa konfederácie riešením nie je brzdenie rastu miezd, ale podpora inovácií, vyššej pridanej hodnoty a investícií do moderných technológií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Mochovce dokončili montáž reaktora štvrtého bloku

Slovenské elektrárne úspešne dokončili montáž a hermetické uzavretie reaktora štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Nový jadrový zdroj tak vstupuje do rozhodujúcej fázy uvádzania do prevádzky, informovala hovorkyňa spoločnosti Lenka Šarláková.

Len niekoľko dní po zavezení poslednej z 349 palivových kaziet odborníci uzavreli reaktorovú nádobu a vykonali sériu kontrol a skúšok, ktoré potvrdili pripravenosť primárneho okruhu na ďalšie etapy spúšťania. Nasledovať budú fyzikálne testy vedúce k prvej kontrolovanej štiepnej reakcii.

„Za posledné dni sme úspešne zvládli dve kľúčové operácie – zavezenie jadrového paliva a montáž reaktora. Dnes už máme pred sebou fázu spúšťania, ktorá rozhodne o uvedení nového bloku do prevádzky,“ povedal generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Podľa riaditeľa projektu MO34 Martina Mráza budú nasledovať pevnostné a tesnostné skúšky, predkritické testy a prvá kontrolovaná štiepna reťazová reakcia. Zdôraznil, že všetky práce vykonávajú podľa schváleného programu s dôrazom na jadrovú bezpečnosť.

Ak bude spúšťanie pokračovať podľa harmonogramu, prvé megawatthodiny elektriny by mal štvrtý blok dodať do siete po prifázovaní turbogenerátora koncom leta 2026. Výkon reaktora budú následne postupne zvyšovať až na nominálnu úroveň.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výrobcovia tepla: Novela ohrozí centrálne zásobovanie teplom

Novela zákona o teple ohrozuje dlhodobú udržateľnosť systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT), ktoré zabezpečujú vykurovanie a prípravu teplej vody pre približne 2,3 milióna obyvateľov. Tvrdí to Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT), podľa ktorého Ministerstvo hospodárstva SR do novely nezapracovalo viaceré jeho zásadné pripomienky.

Zväz upozorňuje, že novela umožní budovanie decentralizovaných zdrojov tepla aj tam, kde už funguje spoľahlivé zásobovanie z CZT. Ak časť odberateľov prejde na vlastné zdroje, fixné náklady centrálneho systému sa rozpočítajú medzi menší počet odberateľov, čo podľa zväzu povedie k rastu cien tepla.

Teplári zároveň kritizujú dotačnú politiku štátu. Environmentálny fond aj Slovenská inovačná a energetická agentúra podľa nich podporujú výstavbu nových zdrojov tepla vo verejných budovách a bytových domoch, ktoré sú už napojené na CZT.

Výnosy z emisných povoleniek, ktoré platia aj odberatelia centrálneho tepla, sa tak podľa SZVT využívajú na financovanie riešení zvyšujúcich náklady zostávajúcim zákazníkom.

Zväz presadzuje, aby štát podporoval modernizáciu systémov CZT a obnoviteľné zdroje energie. Predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš zdôraznil, že nejde o ochranu výrobcov tepla, ale o ochranu viac ako 2,3 milióna obyvateľov, stability dodávok a dostupných cien tepla.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.