Preskočiť na obsah
  |  

Magyar navrhol Polgárovú na post maďarskej prezidentky

Poslanecký klub maďarskej vládnej strany Tisza jednomyseľne podporil kandidatúru šachovej legendy Judit Polgárovej na post prezidentky krajiny.

Oznámila to predsedníčka klubu Andrea Bujdósóová s tým, že poslanci prijmú konečné rozhodnutie na najbližšom zasadnutí.

Premiér Péter Magyar už v nedeľu uviedol, že Polgárovú požiada, aby dočasne prevzala prevažne reprezentatívnu funkciu hlavy štátu. Vo funkcii by mala pôsobiť do prijatia novej maďarskej ústavy.

Judit Polgárová je všeobecne považovaná za najlepšiu šachistku histórie a patrí k najznámejším športovým osobnostiam Maďarska.

Jej prípadné vymenovanie by znamenalo výrazný odklon od tradičných politických nominácií na prezidentský úrad. Zatiaľ však nejde o definitívne rozhodnutie, keďže poslanci Tiszy musia kandidatúru ešte formálne schváliť.

(reuters, mja)

  |  

Progresívny poslanec Dej mal dopravnú nehodu

Poslanec Národnej rady SR za opozičné PS Dávid Dej mal v pondelok v Bratislave dopravnú nehodu. Pri nehode podľa jeho slov došlo ku kolízii s motorkárom, ktorého následne ošetrili záchranári. Informoval o tom na sociálnej sieti.

„Veľmi ma mrzí situácia, ktorá sa stala dnes v Bratislave. Na križovatke som nestihol dobrzdiť a došlo ku kolízii s motorkárom. Do poslednej chvíle som ho nevidel. Pána ošetrila záchranka a stál na vlastných nohách. Pevne verím, že bude v poriadku, na mieste som sa mu ospravedlnil a je mi celej situácie naozaj ľúto,“ napísal Dej.

Dodal, že polícii poskytol plnú súčinnosť, ukázal platné doklady a absolvoval negatívnu dychovú skúšku.

Bratislavská krajská policajná hovorkyňa Silvia Šimková potvrdila, že polícia v pondelok zasahovala pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo na ulici Ľudovíta Fullu v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Z doposiaľ nezistených príčin tam podľa hovorkyne došlo k zrážke motorového vozidla s motocyklom.

„Dychová skúška bola u oboch vodičov negatívna. Motocyklista bol so zraneniami prevezený do nemocnice na ošetrenie. Predmetná dopravná nehoda je v štádiu objasňovania,“ dodala Šimková.

(tasr, mja)

  |  

Rusko hlási stovky ukrajinských dronov pri Moskve

Ukrajina v noci zaútočila na Moskvu a okolitú oblasť približne 400 dronmi. Podľa ruských predstaviteľov utrpeli zranenia dvaja ľudia a viaceré budovy zachvátil požiar.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov oznámil, že systémy protivzdušnej obrany a elektronického boja útok odrazili. Najväčšie škody zaznamenali v mestách Podolsk, Domodedovo a v Odincovskom okrese. Podľa jeho slov boli poškodené viaceré objekty civilnej infraštruktúry.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin informoval, že medzi 20.30 a 5.00 smerovalo na Moskovskú oblasť viac ako 400 „nepriateľských dronov“. Väčšinu z nich protivzdušná obrana zneškodnila ešte vo väčšej vzdialenosti vrátane 85 bezpilotných lietadiel zničených pri približovaní sa k ruskej metropole.

Najväčší ruský internetový predajca Wildberries preventívne evakuoval svoje logistické centrum v Podolskom okrese, neskôr však obnovil jeho prevádzku.

Ruské ministerstvo obrany zároveň oznámilo, že protivzdušná obrana počas noci zostrelila celkovo 381 ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi, Čiernym morom a Azovským morom.

Rusko v pondelok zároveň obvinilo Ukrajinu, že pri útoku dronu na autobus v Belgorodskej oblasti zahynulo najmenej päť civilistov vrátane maloletého. Ďalší traja civilisti sú podľa Moskvy v kritickom stave.

Ukrajina sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrila.

(reuters, bak)

  |  

Sudca oslobodil Kuffovcov spod obžaloby

Okresný súd v Kežmarku v pondelok oslobodil spod obžaloby štátnych tajomníkov ministerstva životného prostredia Štefana Kuffu a Filipa Kuffu, ako aj Gregora Kuffu. Trojica čelila obžalobe z nebezpečného vyhrážania sa farmárovi Radoslavovi Ksiažekovi po incidente z leta 2021.

Sudca dospel k záveru, že prokuratúra nepredložila dostatok presvedčivých dôkazov a nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal tak, ako ho opisovala obžaloba.

Poukázal aj na obmedzenú dôkaznú hodnotu znaleckého posudku, rozpory vo výpovediach svedkýň a absenciu viditeľných zranení poškodeného.

Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, keďže prokurátor sa proti nemu odvolal. Filip Kuffa rozsudok privítal a zopakoval, že prípad považujú za politicky motivovaný.

Zástupkyňa poškodeného rozhodnutie rešpektuje, no očakáva, že konečné slovo bude mať Krajský súd v Prešove.

(tasr, mja)

  |  

Hamas oznámil nového šéfa, vedenie preberá hlavný vyjednávač

Hamas oznámil, že jeho novým celkovým lídrom sa stal Chalíl al-Hajja, ktorý doteraz pôsobil ako šéf hnutia v exile a hlavný vyjednávač. Vo funkcii nahradil Jahju Sinvára, zabitého izraelskými silami počas bojov v Pásme Gazy v roku 2024.

Al-Hajja sa v uplynulých mesiacoch postupne stal jednou z najvplyvnejších osobností Hamasu, najmä po smrti Sinvára a bývalého politického lídra Ismáíla Haníju, ktorý zahynul v Iráne v júli 2024.

Podľa dostupných informácií zohrával kľúčovú úlohu pri rokovaniach a koordinácii vedenia hnutia zo zahraničia.

Zároveň však patril medzi predstaviteľov Hamasu, na ktorých Izrael v roku 2025 zaútočil pri operácii v katarskej Dauhe.

Jeho vymenovanie signalizuje pokračovanie vedenia organizácie napriek stratám jej najvyšších predstaviteľov počas konfliktu s Izraelom.

(reuters, mja)

  |  

Britský kráľ vymenoval Burnhama za premiéra

Britský kráľ Karol III. v pondelok vymenoval nového lídra Labouristickej strany Andyho Burnhama za britského premiéra. Vo funkcii nahradil Keira Starmera, ktorý viedol vládu viac ako dva roky. Oznámil to Buckinghamský palác.

„Jeho Veličenstvo prijalo na audiencii poslanca Andrewa Burnhama a poverilo ho zostavením novej vlády,“ uviedol Buckinghamský palác. Burnham sa stal siedmym predsedom britskej vlády za posledných 10 rokov.

Bývalý starosta Veľkého Manchestra Burnham je lídrom vládnej strany oficiálne od minulého piatka. Na nový post získal 379 nominácií od labouristických poslancov a ďalších 23 od pridružených odborov a ďalších organizácií. Nemal žiadneho protikandidáta.

Jeho predchodca Starmer sa vzdal líderskej pozície v Labouristickej strane v júni po tom, čo jeho strana utrpela zdrvujúcu porážku v májových komunálnych voľbách, v ktorých stratila viac ako 1 400 mandátov a prišla o kontrolu nad viacerými miestnymi samosprávami. Poslanci žiadali zmenu vedenia aj smerovania strany.

Článok aktualizujeme.

(tasr, lud)