Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel František Švidraň, posledný delostrelec SNP

Vo veku nedožitých 104 rokov zomrel František Švidraň, podľa Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) posledný delostrelec, ktorý bojoval v Slovenskom národnom povstaní (SNP). O jeho úmrtí informoval zväz na sociálnej sieti.

Švidraň sa narodil 21. júla 1922 v Polomke. Na povinnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1942 k Delostreleckému pluku 1 v Topoľčanoch a v roku 1944 slúžil ako delostrelec armády vojnového Slovenského štátu.

Keď vypuklo SNP, bol hospitalizovaný vo vojenskej nemocnici v Bratislave pre problémy so sluchom. Hneď v prvú noc však ušiel na povstalecké územie, kde ho zaradili do jednotky Júliusa Kleskeňa. Bojoval pri Handlovej, Žiari nad Hronom, Jalnej, Banskej Štiavnici aj Krupine.

Po ústupe povstalcov sa cez Poľanu dostal na Horehronie, kde spolupracoval s partizánskou skupinou kapitána Ernesta Bielika a partizánskym oddielom Šukajev. Po vojne pôsobil ako dopravný policajt a dosiahol hodnosť majora.

Za účasť v SNP ho vyznamenali viacerými medailami a v roku 2025 mu udelili Pamätný kríž vojnového veterána. V odkaze vyzval mladých, aby nezabudli na SNP a boli hrdí na to, že Slovensko sa ním pridalo „na dobrú stranu dejín“.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Pellegrini: Štefánik presiahol svoju dobu, má čo povedať aj dnes

Majme i dnes v úcte vzdelanosť, no buďme zároveň pripravení brániť svoju slobodu. To je odkaz velikána, ktorý svojím významom a schopnosťami presiahol svoju dobu i hranice Slovenska. Konštatuje to prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 146. výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika.

„Jeho príklad potvrdzuje, že cesta k úspechu jednotlivca i národa vedie cez vzdelanie,“ pripomína Pellegrini na sociálnej sieti.

Štefánik si podľa neho vedeckou prácou vydobyl rešpekt, ktorý mu pomáhal napĺňať politické ciele. V rozhodujúcej chvíli prejavil podľa hlavy štátu výnimočné schopnosti aj ako vojak. „Práve odhodlanie a hrdinstvo českých i slovenských legionárov presvedčilo svet, že vznik československého štátu má zmysel a opodstatnenie,“ podotýka Pellegrini.

Štefánik bol podľa neho mimoriadne nadaným, všestranným a pracovitým človekom, ktorý má čo povedať aj v súčasnosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Prokuratúra podala obžalobu na starostu za preberanie úplatku

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku obžalobu v prípade starostu obce Breziny v okrese Zvolen, ktorého policajti ešte vlani v máji zadržali pri preberaní úplatku.

Obžalobu podali za spáchanie zločinu prijímania úplatku. Informoval o tom hovorca banskobystrickej krajskej prokuratúry Ivan Vozár.

Ako doplnil, obžalovaný ako starosta obce Breziny údajne žiadal a prijal úplatok vo výške 80-tisíc eur v súvislosti so zmenami územného plánu obce.

Policajti muža zadržali ešte minulý rok v máji bezprostredne po prevzatí prvej časti úplatku 40-tisíc eur počas akcie s krycím názvom Starosta. Muža následne obvinili zo zločinu prijímania úplatku, sudca Špecializovaného trestného súdu rozhodol o jeho vzatí do väzby z dôvodu obavy z ovplyvňovania svedkov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Loď smerujúcu na Ukrajinu zasiahli pri rumunskom pobreží

Pri rumunskom pobreží zasiahli počas útoku loď plaviacu sa z Egypta na Ukrajinu. Podľa rumunského prezidenta Nicușora Dana incident pravdepodobne súvisí s vojnou Ruska proti Ukrajine.

Plavidlo LPG Gas Lisbon plaviace sa pod libérijskou vlajkou zasiahli približne 20 námorných míľ, teda asi 40 kilometrov, od rumunského pobrežia mimo teritoriálnych vôd krajiny.

Rumunskí záchranári evakuovali posádku vrátane troch zranených členov. Na miesto vyslali aj remorkér, ktorý má zabezpečiť, aby poškodená loď neohrozovala lodnú dopravu.

Dan oznámil, že štátne inštitúcie sú v pohotovosti a preveria okolnosti, príčiny aj zodpovednosť za incident.

Rumunskí predstavitelia už skôr upozornili, že ruské aj ukrajinské drony tento rok opakovane narušili vzdušný priestor a teritoriálne vody Rumunska, ktoré je členom Európskej únie aj NATO. Rusko po podobných incidentoch zodpovednosť buď odmietalo, pripisovalo ich Ukrajine, alebo hovorilo o ukrajinskej provokácii.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA zvažujú prerušenie spolupráce s úradom OSN pre utečencov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v uplynulých týždňoch zvažovala prerušenie spolupráce s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Podľa zdrojov agentúry Reuters to vyvolalo diplomatické úsilie, ktorého cieľom je presvedčiť Spojené štáty, aby agentúru naďalej podporovali.

Podľa ôsmich zdrojov z diplomatických a humanitárnych kruhov Washington zvažuje ukončenie spolupráce s UNHCR, ktorého je historicky najväčším darcom. Rozhodnutie očakávali minulý týždeň, napokon však neprišlo, čo podľa zdrojov môže súvisieť s intenzívnym diplomatickým lobingom.

Diskusiu vyvolal spor o vymenovanie zástupcu vysokého komisára UNHCR. Generálny tajomník OSN António Guterres a vysoký komisár Barham Salih uprednostnili americkú diplomatku Tressu Rae Finertyovú pred kandidátom podporovaným Washingtonom Simonom Hankinsonom.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí povedal, že na spolupráci Spojených štátov s UNHCR sa zatiaľ nič nezmenilo. Zároveň pripomenul, že Washington bude aj naďalej prehodnocovať svoju účasť v medzinárodných organizáciách.

Spojené štáty boli v roku 2025 najväčším darcom UNHCR, keď agentúre poskytli 868 miliónov dolárov, čo predstavovalo približne štvrtinu jej celkových príspevkov. Diplomati a humanitárni predstavitelia varujú, že prípadné zastavenie amerického financovania by ešte viac prehĺbilo finančnú krízu agentúry a oslabilo systém ochrany utečencov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Burnham zruší v Británii DPH z účtov za elektrinu

Nový britský premiér Andy Burnham plánuje od 1. októbra zrušiť daň z pridanej hodnoty na účtoch za elektrinu pre domácnosti. Opatrením chce splniť jeden zo svojich sľubov na zmiernenie rastúcich životných nákladov.

Podľa vyhlásenia Downing Street bude výpadok príjmov v tomto finančnom roku pokrytý zrušením vládneho programu digitálnych preukazov v hodnote 1,8 miliardy libier.

Burnham už skôr oznámil, že jedným z jeho prvých krokov vo funkcii bude ukončenie projektu digitálnej identifikácie. Ten počítal so zavedením digitálneho identifikačného dokladu pre všetkých zamestnancov s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu. Medzistranícky parlamentný výbor však tento projekt označil za fiasko.

Nový premiér chce podľa svojich slov konať rýchlo, aby dokázal, že britská politika môže opäť fungovať a zlepšovať životnú úroveň obyvateľov po rokoch stagnácie.

„Westminster príliš dlho nefungoval v prospech ľudí a rodiny zápasili s rastúcimi životnými nákladmi. To sa musí zmeniť,“ vyhlásil Burnham.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.