Predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) Pavel Fiľo pre Štandard hovorí, že zima 2025/2026 bola pre malé opeľovače dobrá. Predpokladá sa, že zaniklo 10 až 15 percent včelstiev, čo je dvojnásobne menej než vlani.
Cykly, keď včelstvá nezvládajú choroby, sa podľa jeho slov opakujú zhruba po troch rokoch. „Záleží na tom, aká bola sezóna. Predchádzajúci rok bol na výživu včiel slabý, takže tlaky chorôb boli drvivé. Slovenskí včelári ešte stále neprešli na letný systém liečenia organickými kyselinami,“ konštatuje Fiľo vyčítavo.
Nedostatočné preliečenie včiel dáva šancu ich najsilnejšiemu parazitovi – klieštiku včeliemu. „Ak sa v letnom období rozmnoží v úli tisíc klieštikov, aktivujú sa vírusy. Primárnym patogénom už nie je klieštik, ten je len vektor. Aj keby včelár na jeseň preliečil včely proti klieštiku, vírusy dokončia dielo skazy,“ vysvetľuje odborník.
Medohospodár Rudolf Moravčík z Kráľovej pri Senci podotýka, že včelstvá zimu síce prežili, ale boli slabšie. „Vlani v lete bolo veľmi teplo a matky nestihli spraviť silné generácie dlhovekých včiel, ktoré sa dožívajú pol roka. Keďže v septembri a októbri ešte na poliach kvitli takzvané miešanky, tieto včely sa upracovali,“ vysvetľuje.
Dodáva, že úhyny hrozia aj počas sezóny. Na západnom Slovensku usilovným opeľovačom strpčuje život zákonom chránený vták včelárik zlatý. Ten odchytáva mladé matky, keď sa na jar idú spáriť na takzvané zhromaždisko trúdov.
„Včelstvo potom ostane bez matky a bez zásahu včelára veľmi často uhynie. Našťastie už nemáme také problémy s postrekmi a poľnohospodári ich nestriekajú počas dňa do otvorených kvetov,“ konštatuje Moravčík.
Lipe neprialo sucho
Medohospodárov tento rok tešila najmä jarná znáška. „Ovocné stromy nezamrzli, čo sa nestalo už niekoľko rokov. Marec a čiastočne aj apríl boli teplé. V našich polohách jarnú znášku dopĺňa ešte aj kvet javora,“ hovorí včelár Marian Holub zo Štiavnických Baní.
To sa nedá v mnohých oblastiach na juhu Slovenska povedať o agáte. Ten posledné roky primrzol v dôsledku neskorých jarných mrazov napríklad aj v okrese Vranov nad Topľou. „Úroda repkového medu bola tiež slabšia. Podpísali sa pod to sucho a ochladenie počas kvitnutia,“ konštatuje Jozef Tomčák z východoslovenskej obce Sedliská.
Nasledujúca úroda z lipy potešila len niektoré oblasti. „Lipa má otvorené nektáriá a keď je teplota nad 25 stupňov Celzia, nektár sa vyparí,“ ozrejmuje Holub s dôvetkom, že vo vyšších polohách potešila aspoň takzvaná medovica na listoch líp.
Medohospodár zo seneckého okresu zasa podotýka, že zatiaľ čo pred pol storočím čakala včelárov v tomto čase ešte dobrá znáška z buriny, ktorá vyrástla na poliach po žatve, dnes tomu poľnohospodári zamedzujú, aby sa pôda nevysúšala.
Momentálne prebieha posledná znáška zo slnečnice, ale darí sa jej len v oblastiach, kde pršalo. „Slnečnicový med má sladkokyslú chuť. Obsahuje veľa selénu a prospieva pečeni. Je vhodný aj do varenia,“ vymenúva Moravčík dôvody, prečo takúto pochúťku nezaznávať.
V horských oblastiach ešte možno nastane znáška z medovice, ale včelári nemôžu stočiť všetko. „V úli musí ostať aspoň päť až sedem kíl zásob, pretože za jeden daždivý chladný deň spotrebuje včelstvo od pol do trištvrte kila medu na svoj život,“ konštatuje Fiľo.
Tomčák dodáva, že v okrese Vranov nad Topľou už druhý týždeň podnecujú včely sirupom, aby matky kládli plod, pretože žiadnu znášku už nemôžu čakať.
Najdrahší je medovicový med
Ceny sladkej pochúťky sa u nás pohybujú na polovici toho, čo dostanú remeselníci v západnej Európe, hoci slovenskí včelári používajú tie isté liečivá, krmivá a pomôcky. „Kúpyschopnosť obyvateľstva je oveľa nižšia, takže nemôžeme celú réžiu premietnuť do ceny medu,“ vysvetľuje šéf včelárov.
Vo všeobecnosti ide o rozmedzie sedem až pätnásť eur za kilo medu. Najlacnejší je predaj z dvora. „Keby sme do toho mali zarátať aj cenu práce, vyšlo by to oveľa viac. Včelári po prerátaní robia zhruba za euro na hodinu,“ konštatuje Moravčík.
Lesné medy sú drahšie, lebo ich je zhruba o polovicu menej než tých kvetových. „Obsahujú flavonoidy, ktoré udržujú cievy pružné a pôsobia protizápalovo,“ približuje Fiľo ich výhody.
Najhlbšie do peňaženky treba načrieť, ak chcete medovicový med. Ten je vzácny, lebo nepochádza z nektáru, ale z výlučkov vošiek a mér, takže je vhodný aj pre alergikov. „Vlani ho bolo menej, takže sme kilo predávali za 18 eur. Tento rok ho bolo viac, takže sme cenu znížili na pätnásť eur za kilo,“ hovorí Holub.
Len na privyrobenie si
Preto sa vraj včelárstvo na Slovensku považuje za hobby. „Je tu úzka skupina komerčných včelárov, tvorí do päť percent, ktorí nemajú iné zamestnanie. Zvyšní toto remeslo používajú na privyrobenie si,“ hovorí Fiľo.
Moravčík vysvetľuje, že pri včelárstve nestačí byť odborníkom, lebo vás ovplyvňuje veľa iných faktorov, ako napríklad počasie, choroby či postreky. Môžete spraviť všetko správne, ale neviete, aká bude sezóna.
Napriek tomu má takéto remeslo okrem prirodzenej vône aj veľa iných výhod. „Včelári sa dožívajú o sedem rokov dlhšie, ako je priemer. Trávia čas v prírode, musia byť pokojní, lebo na včely zle vplýva stres, a nemajú radi ani alkohol a pach cigariet,“ podotýka Moravčík.
Tomčák však kritizuje, že vstupy na začiatku včelárenia sú vysoké a pomoc od štátu pre začínajúcich mladých včelárov je nedostatočná, lebo ju brzdí veľká byrokracia.
Žiaden z medohospodárov však nepredpokladá, že by na Slovensku pre zlé podmienky a nízke ceny za predaj rapídne ubudlo včelárov.
„Ak sa do včelárstva zamilujete, budete pokračovať, pokým vám to zdravie dovolí. Z roka na rok je to však pre klimatické zmeny náročnejšie,“ uzatvára medohospodár zo Štiavnických Baní.
