Politici po komunálnych voľbách prezentujú, koľko kresiel starostov, primátorov a poslancov v zastupiteľstvách získali. Tradične najúspešnejšími sú nezávislí kandidáti. S každými voľbami ich podiel rastie.
Kandidátov bez politického trička vopred označil za víťazov aj premiér a šéf Smeru Robert Fico. „Myslím si, že víťazmi komunálnych volieb budú opäť nezávislí, pretože ľudia ich poznajú. Ľuďom je jedno, či človek, ktorého si vážia, je zo Smeru, z KDH,“ povedal nedávno predseda vlády pre TASR.
Uviedol tiež, že starostom a primátorom fandí, lebo sú v prvej línii. „Majú to podstatne ťažšie ako poslanci Národnej rady, ktorí môžu byť anonymní vo svojej politike. Kým starostovia a primátori sú konfrontovaní so všetkým, preto si ich vážim a držím im palce,“ dodal.
Janckulík: Nezávislí dostanú od vlády viac ako opoziční straníci
Predseda parlamentného klubu KDH Igor Janckulík úspešnosť nezávislých kandidátov pripísal tomu, že sa obávajú kandidovať pod hlavičkou politickej strany. „Prax je taká, a aj teraz sme toho svedkami, že vládne strany Smer, Hlas a SNS dávajú dotácie väčšinou len svojim a druhým iba minimálne. Keď sú starostovia a primátori nezávislí, vždy majú väčšiu šancu dostať viac peňazí než opoziční,“ zhodnotil pre Štandard.
Priznal, že stranícka príslušnosť môže byť pre kandidátov príťažou, pretože sú spájaní s politikou strany na vrcholovej úrovni. „Stranícki kandidáti počítajú s tým, že dostanú naložené, ak nebude pri moci tá ich strana a bude sa im teda ťažšie dýchať. Samozrejme, takto by to nemalo byť. Dotácie a rôzne výzvy nie sú určené pre starostu či primátora, ale pre všetkých obyvateľov,“ poznamenal.
Janckulík predpokladá, že niektoré politické subjekty môžu mať problém s kádrami na volené funkcie. Spomenul, že napríklad SaS má lepšie zastúpenie vo veľkých mestách než v menších obciach. „Ľudia však v obciach väčšinou volia kandidáta ako človeka, nie ako politika,“ priblížil. V malých obciach zvolení poslanci podľa neho „ťahajú za jeden povraz“.
Hlavné mesto ako politický test
Volebná súťaž najmä v krajských mestách a župách ukáže, v akej kondícii sú politické strany. Je však problematické hľadať priamu súvislosť s tým, ako by mohli skončiť parlamentné voľby v septembri 2027. Ľudia sa totiž nerozhodujú v komunálnych voľbách iba podľa straníckych preferencií. Skôr uprednostňujú osobnosť kandidáta. A ak sa uchádza o opätovné zvolenie, zvažujú aj jeho doterajšie výsledky.
Niektoré volebné merania síl však môžu nadobudnúť rozmer veľkej politiky. Jeden z najprestížnejších súbojov sa odohrá v Bratislave. Úradujúceho primátora Matúša Valla podporuje štvorkoalícia Team Bratislava, PS, SaS a Demokrati.
Za najvážnejšieho vyzývateľa sa zatiaľ považuje minister dopravy Jozef Ráž. Kandiduje ako nezávislý. Vo vláde je nominantom Smeru, jeho členom však nie je. Politici Smeru mu vyjadrili podporu. Otázkou zostáva, či bude pre voličov rozhodujúca jeho deklarovaná nezávislosť, alebo podpora Smeru.
Len značka NEKA nestačí
Sociológ Václav Hřích z agentúry Ako uviedol, že nestačí uviesť pri mene, že je niekto nezávislý kandidát (NEKA) a aj vyhrá. História nezávislých podľa neho ukazuje, že niektorí boli najskôr straníckymi kandidátmi, a keď bola daná strana príliš nepopulárna, naraz sa zmenili na nezávislých.
„Je to legitímna snaha nenabaliť na seba negatívny imidž subjektu, za ktorý ten človek zvykol kandidovať. Značka NEKA nepôsobí sama osebe, ale zabraňuje škodám. Čím viac sú ľudia z politiky znechutení, tým viac sa to používa. Napriek tomu tí kandidáti musia vyhrať vďaka svojmu imidžu, sľubom a schopnosti viesť kampaň,“ povedal Hřích pre Štandard.
V obciach a malých mestách nie je stranícka príslušnosť taká dôležitá, pretože ľudia poznajú kandidátov. Vo veľkých mestách a župách už stranícka podpora zohráva úlohu.
„Dlhodobo sa ukazuje, že čím väčšie sídlo, tým je straníckosť dôležitejšia,“ potvrdil sociológ.
Hřích by veľkú predpoveď pre parlamentné voľby nerobil
Otázkou je, či existuje súvislosť medzi výsledkami komunálnych a župných volieb a parlamentnými voľbami.
„Myslím si, že predovšetkým je to veľký tréning pre možné koaličné spolupráce a či sa budúce deklarované koalície pred a po parlamentných voľbách naozaj vytvoria a či vydržia. Vidíme, že nikde to nie je také ľahké, ako všetci čakali. Takže z toho pohľadu je to zaujímavé pre všetky strany,“ zhodnotil Hřích.
Poznamenal, že každá strana chce mať „zárezy na pažbe“, a teda ráta, koľko získala kresiel v komunálnych voľbách. Výsledky na Slovensku podľa odborníka výrazne ovplyvňujú malé obce. Vysvetlil, že pre kandidátov je ľahšie získať pečiatku strany. Znamená to, že nemusia zbierať podpisy, aby mohli kandidovať ako nezávislí. Strany potom môžu hovoriť, koľko majú zvolených kandidátov.
„Veľkú predpoveď pre parlamentné voľby by som však nerobil. Muselo by sa stať niečo veľmi šokujúce, aby to malo vplyv na imidž strán, či už pozitívny alebo negatívny,“ vysvetlil sociológ. Doplnil, že schopnosti jednotlivých strán môže naznačiť to, v akom rozsahu sa budú ich kandidáti uchádzať o zvolenie. Či to bude len vo vybraných regiónoch, alebo sa pokúsia kandidovať na celom Slovensku.
Počty nezávislých
Faktom je, že podiel zvolených nezávislých kandidátov rastie. Za viac ako 20 rokov sa počet nezávislých poslancov v zastupiteľstvách zvýšil z necelých 2 900 na takmer 8 200.
V posledných komunálnych voľbách v roku 2022 bolo celkovo zvolených do obecných a mestských zastupiteľstiev 20 462 poslancov. Z toho nezávislých poslancov bolo 8 198, čo predstavovalo 40,06 percenta. Nezávislí starostovia obsadili 1 349 postov, čo bolo 46,45 percenta.
Ak sa pozrieme do minulosti, nezávislých bolo menej, no stále patrili k víťazom. Vo voľbách v roku 2010 sa do čela miest a obcí dostalo 979 kandidátov bez straníckej podpory. Pokiaľ ide o poslancov zastupiteľstiev, mandát takto získalo 4 764 nezávislých, teda takmer 23 percent.
V roku 2002 uspelo 2 892 nezávislých kandidátov na poslancov. Do čela miest a obcí sa dostalo 951 nezávislých.
Ak sa doterajší trend potvrdí, aj po októbrových spojených komunálnych a župných voľbách, bude najúspešnejšou „politickou značkou“ opäť nezávislý kandidát.