Preskočiť na obsah
  |  

Umelá inteligencia od OpenAI zaútočila na známu platformu

Spoločnosť OpenAI oznámila, že autonómny agent poháňaný jej najpokročilejšími modelmi umelej inteligencie počas bezpečnostného testu unikol z takzvanej „izolovanej zóny“ (sandboxu) a spustil kybernetický útok na infraštruktúru platformy Hugging Face.

Zostava Hugging Face už predtým informovala o narušení, ktoré bolo od začiatku do konca riadené autonómnym systémom. Podľa OpenAI šlo o bezprecedentný incident, ktorý ukázal dosiaľ neznámu úroveň autonómnych kybernetických schopností umelej inteligencie.

Udalosť vyvolala ostrú reakciu zo strany odborníkov na kybernetickú bezpečnosť aj politikov. Americký kongresman Greg Casar označil incident za alarmujúci a zopakoval výzvy na povinné nezávislé testovanie bezpečnosti a medzinárodnú reguláciu AI. Bezpečnostná expertka Katie Moussourisová prirovnala dnešné modely k „majstrom v únikoch“, pričom upozornila na chýbajúce mechanizmy na monitorovanie a efektívnu izoláciu takýchto systémov.

Podľa iných inžinierov incident zároveň ukázal, že aj staršie modely už dosahujú úroveň sofistikovanosti porovnateľnú s pokročilými ľudskými útočníkmi.

(reuters, max)

  |  

Rubio: Ak necháme Irán kontrolovať Hormuz, vytvoríme precedens

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na stretnutí v Manile vyhlásil, že USA sú pripravené rokovať o ukončení konfliktu s Iránom, no Teherán podľa neho nemá o reálnu diplomaciu záujem. Rubio zdôraznil, že Washington spraví všetko pre ochranu svojich záujmov a nedovolí Iránu ovládať medzinárodné námorné trasy.

„Ak na Blízkom východe vytvoríme precedens, kde sa národný štát môže rozhodnúť, že bude kontrolovať medzinárodnú vodnú cestu, vyberať mýto, a ak im nezaplatíte, vyhodia vám lode do vzduchu, vytvoríme veľmi nebezpečný precedens, ktorý sa bude opakovať v iných častiach sveta vrátane tohto regiónu,“ dodal.

Napätie sa pritom v druhej polovici júla rozšírilo aj na ďalší kľúčový energetický uzol – jemenskí húsíovia podporovaní Iránom vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie v Červenom mori. To prinútilo viaceré ropné tankery zmeniť kurz a vyhnalo ceny ropy Brent nad 91 dolárov za barel.

Bez diplomatického prielomu pokračovala americká armáda už jedenástu noc v bombardovaní iránskych cieľov. Výbuchy a aktiváciu protivzdušnej obrany hlásili priamo z Teheránu, ako aj z miest Čabahár, Konarak a Búšehr, kde sa nachádza jediná fungujúca iránska jadrová elektráreň.

Teherán naďalej odpovedá útokmi na americké objekty v Bahrajne, Kuvajte, Jordánsku a Iraku.

(reuters, max)

  |  

USA napriek blokáde Kuby začali dodávať humanitárnu pomoc

Spojené štáty v utorok vyslali na Kubu humanitárny let, ktorý predstavuje prvú časť z nového balíka pomoci v hodnote 100 miliónov dolárov. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí. Tento krok nadväzuje na zámer ministra zahraničných vecí Marca Rubia poskytnúť priamu podporu kubánskemu ľudu bez toho, aby z nej profitovala tamojšia komunistická vláda.

Deje sa tak napriek tomu, že Washington naďalej uplatňuje voči Havane prísne finančné sankcie a blokuje väčšinu dodávok ropy na ostrov.

Kubánski predstavitelia, ktorí z výpadkov elektriny a nedostatku tovarov dlhodobo obviňujú USA, po rokovaniach s Trumpovou administratívou nakoniec pomoc prijali.

Prvá zásielka obsahujúca potravinové a hygienické balíky pre približne 700 rodín je distribuovaná prostredníctvom organizácie Catholic Relief Services a nadväzuje na predchádzajúcu podporu vo výške deväť miliónov dolárov.

Ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že priame doručovanie cez miestne farnosti garantuje, že sa pomoc dostane priamo k ľuďom v núdzi a zabráni sa jej zneužitiu či rozkradnutiu režimom.

(reuters, max)

  |  

USA opäť udreli na Irán. Tentoraz cielili aj na hlavné mesto

Americká armáda (CENTCOM) v utorok večer ukončila 75-minútovú vlnu úderov na Irán, čo znamenalo už jedenástu noc amerických útokov po sebe. Cieľom operácie boli podľa Reuters iránske operačné centrá, námorné kapacity, hangáre, sklady dronov a logistická infraštruktúra.

Ako informovala agentúra DPA, Irán aktivoval protivzdušnú obranu nad hlavným mestom Teherán prvýkrát od poslednej eskalácie. Okrem metropoly bolo údajne počuť výbuchy aj z mesta Búšehr.

Washington tým reaguje na viac ako 30 útokov na obchodné lode v Hormuzskom prielive zo strany Iránu za posledné tri mesiace. Konflikt vypukol ešte 28. februára po tom, ako USA a Izrael zaútočili na Irán, ktorý odpovedal ostreľovaním Izraela a amerických základní v Perzskom zálive, pričom zablokoval kľúčovú námornú obchodnú trasu.

Eskalácia si na oboch stranách vyžiadala straty. Zatiaľ čo tie americké vzrástli na 18 mŕtvych vojakov, pričom zranených je niekoľko stoviek, iránske ministerstvo zdravotníctva hlási len po nedávnych náletoch 50 mŕtvych a 500 zranených civilistov.

Prezident Donald Trump prisahal Iránu pomstu a hrozí rozšírením cieľov na elektrárne a mosty, čo experti na medzinárodné právo označujú za možné porušenie Ženevských dohovorov a potenciálny vojnový zločin.

(max)

  |  

Slovenské vodné slalomárky získali bronz v hliadkach na MS

Slovenské kajakárky získali bronzové medaily v hliadkach na MS vo vodnom slalome v Oklahoma City. Trojica v zložení Eliška Mintálová, Soňa Stanovská a Zuzana Paňková obsadila v utorkovom finále K1 hliadok tretie miesto, keď zaostala o 2,85 sekundy za víťaznými Austrálčankami. Striebro vybojovali Francúzky (+0,64).

Slovenky vyšli na trať ako piate. Síce sa nevyhli štyrom trestným sekundám za dotyky na 6. a 13. bránke, ale inak predviedli vynikajúci výkon a v cieli sa ujali vedenia s náskokom 1,77 sekundy pred Poľkami. Napokon ich predstihli už len reprezentantky Austrálie a Francúzska, za nimi skončili Britky, Češky i Nemky. Bez štvorsekundového trestu by slovenské reprezentantky vyhrali.

(tasr, im)

  |  

Španieli sprísňujú fajčenie na verejnosti vrátane vapingu

Španielska ministerka zdravotníctva Mónica Garcíová predstavila nový návrh zákona, ktorý zakáže fajčenie na vonkajších terasách barov a reštaurácií a zaradí vapingové produkty, elektronické cigarety či nikotínové vrecúška pod rovnaké obmedzenia ako klasické cigarety. Španielsko sa tým pripája ku krajinám ako Veľká Británia či Francúzsko v sprísňovaní protitabakovej legislatívy.

Cieľom nového plánu je po reformách z rokov 2005 a 2010 opäť posilniť ochranu verejného zdravia v krajine, kde tabak ročne spôsobí približne 50-tisíc úmrtí a má na svedomí 30 percent prípadov rakovinových ochorení.

Nový zákon má okrem terás zakázať fajčenie a vapovanie aj vo vzdialenosti do 15 metrov od vchodov do verejných budov, škôl a nemocníc, ako aj na ihriskách, kúpaliskách, športoviskách či v služobných vozidlách. Návrh však ešte musí prejsť parlamentom.

Opozičná Ľudová strana podmieňuje svoju podporu zriadením vyhradených fajčiarskych zón. S opatrením nesúhlasia ani predstavitelia hlavnej lobistickej skupiny krajiny zo sektora pohostinstva. Argumentujú tým, že zákaz na terasách môže preniesť fajčenie do súkromných interiérov a vystaviť tým pasívnemu fajčeniu viac ľudí v domácnostiach.

(reuters, max)