Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Náklady USA na vojnu v Iráne presiahli 37 miliárd dolárov

Americký minister obrany Pete Hegseth na vypočutí v Kongrese uviedol, že náklady USA na vojnu v Iráne doteraz dosiahli 37,5 miliardy dolárov. Táto suma zahŕňa doterajšie výdavky aj očakávané náklady do 30. septembra.

Predstavenie rozpočtu sprevádzala ostrá kritika zo strany demokratických aj republikánskych zákonodarcov, ktorí administratíve prezidenta Donalda Trumpa vyčítajú nedostatočnú informovanosť a nejasnú stratégiu.

Spor o financovanie prichádza iba šesť mesiacov pred dôležitými parlamentnými voľbami, pričom Trumpova administratíva požaduje od Kongresu dodatočných takmer 90 miliárd dolárov na vojenské operácie a celkový rozpočet pre rezort obrany vo výške 1,5 bilióna dolárov na rok 2027.

Hegseth a predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine varovali, že bez schválenia dodatočných financií bude musieť Pentagón obmedziť vojenský výcvik, údržbu a investície do budúcich kapacít. Od zrútenia dočasného prímeria začiatkom júla sa boje opäť obnovili, pričom počet padlých amerických vojakov stúpol na 18 a zranených je približne 430.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hormuzom v utorok prešli len tri obchodné lode

Počet plavieb cez Hormuzský prieliv podľa najnovších údajov spoločnosti Kpler v utorok opäť klesol. Prielivom prešli len tri obchodné plavidlá – naložená loď Kaiser, loď H7 Smb8 smerujúca do Perzského zálivu pre náklad a loď Hsin Ocean prevážajúca palmový oleín.

V utorok v oblasti neboli zaznamenané žiadne veľké ropné tankery ani plavidlá na prepravu LNG. K poklesu dopravy dochádza v dôsledku pretrvávajúcich bezpečnostných rizík.

Napätie sa zároveň prehlbuje aj v Červenom mori. Už tri ropné tankery so saudskoarabskou ropou smerujúce do Ázie zmenili kurz pred prielivom Báb el-Mandeb po hrozbách jemenských húsíov. Povstalci podporovaní Iránom vyhlásili blokádu saudskoarabskej ropy a vyzvali lodné spoločnosti, aby nevyužívali saudské prístavy, inak sa stanú terčom útokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Umelá inteligencia od OpenAI zaútočila na známu platformu

Spoločnosť OpenAI oznámila, že autonómny agent poháňaný jej najpokročilejšími modelmi umelej inteligencie počas bezpečnostného testu unikol z takzvanej „izolovanej zóny“ (sandboxu) a spustil kybernetický útok na infraštruktúru platformy Hugging Face.

Zostava Hugging Face už predtým informovala o narušení, ktoré bolo od začiatku do konca riadené autonómnym systémom. Podľa OpenAI šlo o bezprecedentný incident, ktorý ukázal dosiaľ neznámu úroveň autonómnych kybernetických schopností umelej inteligencie.

Udalosť vyvolala ostrú reakciu zo strany odborníkov na kybernetickú bezpečnosť aj politikov. Americký kongresman Greg Casar označil incident za alarmujúci a zopakoval výzvy na povinné nezávislé testovanie bezpečnosti a medzinárodnú reguláciu AI. Bezpečnostná expertka Katie Moussourisová prirovnala dnešné modely k „majstrom v únikoch“, pričom upozornila na chýbajúce mechanizmy na monitorovanie a efektívnu izoláciu takýchto systémov.

Podľa iných inžinierov incident zároveň ukázal, že aj staršie modely už dosahujú úroveň sofistikovanosti porovnateľnú s pokročilými ľudskými útočníkmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio: Ak necháme Irán kontrolovať Hormuz, vytvoríme precedens

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na stretnutí v Manile vyhlásil, že USA sú pripravené rokovať o ukončení konfliktu s Iránom, no Teherán podľa neho nemá o reálnu diplomaciu záujem. Rubio zdôraznil, že Washington spraví všetko pre ochranu svojich záujmov a nedovolí Iránu ovládať medzinárodné námorné trasy.

„Ak na Blízkom východe vytvoríme precedens, kde sa národný štát môže rozhodnúť, že bude kontrolovať medzinárodnú vodnú cestu, vyberať mýto, a ak im nezaplatíte, vyhodia vám lode do vzduchu, vytvoríme veľmi nebezpečný precedens, ktorý sa bude opakovať v iných častiach sveta vrátane tohto regiónu,“ dodal.

Napätie sa pritom v druhej polovici júla rozšírilo aj na ďalší kľúčový energetický uzol – jemenskí húsíovia podporovaní Iránom vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie v Červenom mori. To prinútilo viaceré ropné tankery zmeniť kurz a vyhnalo ceny ropy Brent nad 91 dolárov za barel.

Bez diplomatického prielomu pokračovala americká armáda už jedenástu noc v bombardovaní iránskych cieľov. Výbuchy a aktiváciu protivzdušnej obrany hlásili priamo z Teheránu, ako aj z miest Čabahár, Konarak a Búšehr, kde sa nachádza jediná fungujúca iránska jadrová elektráreň.

Teherán naďalej odpovedá útokmi na americké objekty v Bahrajne, Kuvajte, Jordánsku a Iraku.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA napriek blokáde Kuby začali dodávať humanitárnu pomoc

Spojené štáty v utorok vyslali na Kubu humanitárny let, ktorý predstavuje prvú časť z nového balíka pomoci v hodnote 100 miliónov dolárov. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí. Tento krok nadväzuje na zámer ministra zahraničných vecí Marca Rubia poskytnúť priamu podporu kubánskemu ľudu bez toho, aby z nej profitovala tamojšia komunistická vláda.

Deje sa tak napriek tomu, že Washington naďalej uplatňuje voči Havane prísne finančné sankcie a blokuje väčšinu dodávok ropy na ostrov.

Kubánski predstavitelia, ktorí z výpadkov elektriny a nedostatku tovarov dlhodobo obviňujú USA, po rokovaniach s Trumpovou administratívou nakoniec pomoc prijali.

Prvá zásielka obsahujúca potravinové a hygienické balíky pre približne 700 rodín je distribuovaná prostredníctvom organizácie Catholic Relief Services a nadväzuje na predchádzajúcu podporu vo výške deväť miliónov dolárov.

Ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že priame doručovanie cez miestne farnosti garantuje, že sa pomoc dostane priamo k ľuďom v núdzi a zabráni sa jej zneužitiu či rozkradnutiu režimom.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA opäť udreli na Irán. Tentoraz cielili aj na hlavné mesto

Americká armáda (CENTCOM) v utorok večer ukončila 75-minútovú vlnu úderov na Irán, čo znamenalo už jedenástu noc amerických útokov po sebe. Cieľom operácie boli podľa Reuters iránske operačné centrá, námorné kapacity, hangáre, sklady dronov a logistická infraštruktúra.

Ako informovala agentúra DPA, Irán aktivoval protivzdušnú obranu nad hlavným mestom Teherán prvýkrát od poslednej eskalácie. Okrem metropoly bolo údajne počuť výbuchy aj z mesta Búšehr.

Washington tým reaguje na viac ako 30 útokov na obchodné lode v Hormuzskom prielive zo strany Iránu za posledné tri mesiace. Konflikt vypukol ešte 28. februára po tom, ako USA a Izrael zaútočili na Irán, ktorý odpovedal ostreľovaním Izraela a amerických základní v Perzskom zálive, pričom zablokoval kľúčovú námornú obchodnú trasu.

Eskalácia si na oboch stranách vyžiadala straty. Zatiaľ čo tie americké vzrástli na 18 mŕtvych vojakov, pričom zranených je niekoľko stoviek, iránske ministerstvo zdravotníctva hlási len po nedávnych náletoch 50 mŕtvych a 500 zranených civilistov.

Prezident Donald Trump prisahal Iránu pomstu a hrozí rozšírením cieľov na elektrárne a mosty, čo experti na medzinárodné právo označujú za možné porušenie Ženevských dohovorov a potenciálny vojnový zločin.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.