Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump ruší dohody o mlčanlivosti pre svedkov UFO

Americký prezident Donald Trump nariadil federálnym agentúram, aby bývalým vládnym zamestnancom a dodávateľom umožnili zrušiť ich dohody o mlčanlivosti, ak disponujú relevantnými informáciami o neidentifikovaných letiacich objektoch (UFO) alebo iných anomálnych javoch (UAP). Informuje o tom web Fox News.

Svedkovia tak budú môcť bez obáv z občianskoprávnych sankcií či trestného stíhania vypovedať pred určenými zástupcami Pentagónu z úradu kancelárie pre riešenie anomálií alebo pred prezidentskou pracovnou skupinou PURSUE. Cieľom tohto kroku nie je priame odtajnenie dokumentov, ale odstránenie právnych prekážok pre svedkov, ktorí dosiaľ váhali spolupracovať na vládnych vyšetrovaniach.

Informácie získané prostredníctvom týchto autorizovaných rozhovorov prejdú štandardným procesom odtajnenia a všetky podstatné zistenia nakoniec sprístupnia verejnosti. Tento krok nadväzuje na širšie úsilie administratívy o zverejňovanie záznamov o UFO z minulosti, pričom pozornosť sa sústreďuje na nevysvetlené incidenty.

Medzi nedávno odtajnenými materiálmi boli napríklad podrobnosti o objekte nad jadrovým zariadením Pantex či infračervené zábery objektu v tvare šesťcípej hviezdy z roku 2025. Predstavitelia administratívy avizujú, že ďalšia várka odtajnených spisov bude zverejnená v blízkom čase.

(max)

Minúta  |  

Po 74 rokoch našli vrak lietadla, ktoré zmenilo bezpečnosť lietania

Letecký pátrací tím zložený z odborníkov z Air/Sea Heritage Foundation, spoločnosti Deep Sea Vision a tvorcov relácie „Expedícia neznáma“ objavil vrak lietadla Pan Am Clipper Endeavour. Trosky stroja typu Douglas DC-4 našli pomocou sonaru s vysokým rozlíšením a autonómnych podvodných dronov v hĺbke takmer 600 metrov na dne Atlantického oceánu pri severnom pobreží Portorika.

Lietadlo sa zrútilo 11. apríla 1952 krátko po štarte s 69 ľuďmi na palube. I keď počiatočný náraz na hladinu všetci prežili, potopenie stroja si vyžiadalo 52 obetí a zachrániť sa podarilo len 17 ľudí.

Táto tragédia zásadne ovplyvnila civilné letectvo a viedla k zavedeniu povinných predletových bezpečnostných inštruktáží pre cestujúcich.

(reuters, max)

Minúta  |  

Náklady USA na vojnu v Iráne presiahli 37 miliárd dolárov

Americký minister obrany Pete Hegseth na vypočutí v Kongrese uviedol, že náklady USA na vojnu v Iráne doteraz dosiahli 37,5 miliardy dolárov. Táto suma zahŕňa doterajšie výdavky aj očakávané náklady do 30. septembra.

Predstavenie rozpočtu sprevádzala ostrá kritika zo strany demokratických aj republikánskych zákonodarcov, ktorí administratíve prezidenta Donalda Trumpa vyčítajú nedostatočnú informovanosť a nejasnú stratégiu.

Spor o financovanie prichádza iba šesť mesiacov pred dôležitými parlamentnými voľbami, pričom Trumpova administratíva požaduje od Kongresu dodatočných takmer 90 miliárd dolárov na vojenské operácie a celkový rozpočet pre rezort obrany vo výške 1,5 bilióna dolárov na rok 2027.

Hegseth a predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine varovali, že bez schválenia dodatočných financií bude musieť Pentagón obmedziť vojenský výcvik, údržbu a investície do budúcich kapacít. Od zrútenia dočasného prímeria začiatkom júla sa boje opäť obnovili, pričom počet padlých amerických vojakov stúpol na 18 a zranených je približne 430.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hormuzom v utorok prešli len tri obchodné lode

Počet plavieb cez Hormuzský prieliv podľa najnovších údajov spoločnosti Kpler v utorok opäť klesol. Prielivom prešli len tri obchodné plavidlá – naložená loď Kaiser, loď H7 Smb8 smerujúca do Perzského zálivu pre náklad a loď Hsin Ocean prevážajúca palmový oleín.

V utorok v oblasti neboli zaznamenané žiadne veľké ropné tankery ani plavidlá na prepravu LNG. K poklesu dopravy dochádza v dôsledku pretrvávajúcich bezpečnostných rizík.

Napätie sa zároveň prehlbuje aj v Červenom mori. Už tri ropné tankery so saudskoarabskou ropou smerujúce do Ázie zmenili kurz pred prielivom Báb el-Mandeb po hrozbách jemenských húsíov. Povstalci podporovaní Iránom vyhlásili blokádu saudskoarabskej ropy a vyzvali lodné spoločnosti, aby nevyužívali saudské prístavy, inak sa stanú terčom útokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Umelá inteligencia od OpenAI zaútočila na známu platformu

Spoločnosť OpenAI oznámila, že autonómny agent poháňaný jej najpokročilejšími modelmi umelej inteligencie počas bezpečnostného testu unikol z takzvanej „izolovanej zóny“ (sandboxu) a spustil kybernetický útok na infraštruktúru platformy Hugging Face.

Zostava Hugging Face už predtým informovala o narušení, ktoré bolo od začiatku do konca riadené autonómnym systémom. Podľa OpenAI šlo o bezprecedentný incident, ktorý ukázal dosiaľ neznámu úroveň autonómnych kybernetických schopností umelej inteligencie.

Udalosť vyvolala ostrú reakciu zo strany odborníkov na kybernetickú bezpečnosť aj politikov. Americký kongresman Greg Casar označil incident za alarmujúci a zopakoval výzvy na povinné nezávislé testovanie bezpečnosti a medzinárodnú reguláciu AI. Bezpečnostná expertka Katie Moussourisová prirovnala dnešné modely k „majstrom v únikoch“, pričom upozornila na chýbajúce mechanizmy na monitorovanie a efektívnu izoláciu takýchto systémov.

Podľa iných inžinierov incident zároveň ukázal, že aj staršie modely už dosahujú úroveň sofistikovanosti porovnateľnú s pokročilými ľudskými útočníkmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rubio: Ak necháme Irán kontrolovať Hormuz, vytvoríme precedens

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na stretnutí v Manile vyhlásil, že USA sú pripravené rokovať o ukončení konfliktu s Iránom, no Teherán podľa neho nemá o reálnu diplomaciu záujem. Rubio zdôraznil, že Washington spraví všetko pre ochranu svojich záujmov a nedovolí Iránu ovládať medzinárodné námorné trasy.

„Ak na Blízkom východe vytvoríme precedens, kde sa národný štát môže rozhodnúť, že bude kontrolovať medzinárodnú vodnú cestu, vyberať mýto, a ak im nezaplatíte, vyhodia vám lode do vzduchu, vytvoríme veľmi nebezpečný precedens, ktorý sa bude opakovať v iných častiach sveta vrátane tohto regiónu,“ dodal.

Napätie sa pritom v druhej polovici júla rozšírilo aj na ďalší kľúčový energetický uzol – jemenskí húsíovia podporovaní Iránom vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie v Červenom mori. To prinútilo viaceré ropné tankery zmeniť kurz a vyhnalo ceny ropy Brent nad 91 dolárov za barel.

Bez diplomatického prielomu pokračovala americká armáda už jedenástu noc v bombardovaní iránskych cieľov. Výbuchy a aktiváciu protivzdušnej obrany hlásili priamo z Teheránu, ako aj z miest Čabahár, Konarak a Búšehr, kde sa nachádza jediná fungujúca iránska jadrová elektráreň.

Teherán naďalej odpovedá útokmi na americké objekty v Bahrajne, Kuvajte, Jordánsku a Iraku.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.