Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ničivý lesný požiar na juhu Francúzska spálil viac ako 2 500 hektárov

Rýchlo sa šíriaci lesný požiar v departemente Var na juhu Francúzska spálil viac ako 2 500 hektárov porastu a prinútil úrady evakuovať približne 400 obyvateľov. Najviac zasiahnutými oblasťami sú okolia dedín Pontevès, Cotignac, Sillans-la-Cascade, Correns a Montfort-sur-Argens.

V priebehu noci s ohňom bojovalo okolo 1 100 hasičov. Hoci sa požiar do stredajšieho rána nepodarilo úplne dostať pod kontrolu, podľa ich hovorcu by tomu mal pomôcť priaznivejší vietor.

Incident spôsobil aj rozsiahle škody na infraštruktúre – v oblasti zostalo bez elektrickej energie viac než 2 300 domácností, pričom najviac zasiahnutá je obec Cotignac.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajinské útoky na ruského e-commerce giganta majú obete

Sklady najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries v Krasnodare a Nevinnomyssku sa stali terčom ďalšieho ukrajinského útoku dronmi. Šéfka spoločnosti Tatiana Kimová potvrdila zranenia viacerých zamestnancov, zatiaľ čo v meste Armavir zahynul pracovník po dopade trosiek.

V Krasnodarskej oblasti utrpelo zranenia desať osôb a požiar v sklade muselo hasiť viac ako 100 záchranárov. Útoky na giganta ruskej spotrebiteľskej ekonomiky nadväzujú na sobotňajší nálet, pri ktorom zahynulo osem ľudí, a naznačujú novú stratégiu Kyjeva vyvíjať tlak na Kremeľ narúšaním logistiky.

Ukrajina sa k úderom na sklady priamo nevyjadrila, no veliteľ bezpilotných síl Robert Brovdi uviedol, že ich drony za posledných 48 hodín zasiahli 13 ruských plavidiel v Čiernom a Azovskom mori. Zároveň odchádzajúci vrchný veliteľ ozbrojených síl Olexandr Syrskyj oznámil, že Ukrajina v tomto roku oslobodila 700 štvorcových kilometrov územia a svojmu nástupcovi odovzdáva armádu v ofenzíve.

Na jeho miesto po pouličných protestoch nastupuje generálmajor Mychajlo Drapatyj.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump ruší dohody o mlčanlivosti pre svedkov UFO

Americký prezident Donald Trump nariadil federálnym agentúram, aby bývalým vládnym zamestnancom a dodávateľom umožnili zrušiť ich dohody o mlčanlivosti, ak disponujú relevantnými informáciami o neidentifikovaných letiacich objektoch (UFO) alebo iných anomálnych javoch (UAP). Informuje o tom web Fox News.

Svedkovia tak budú môcť bez obáv z občianskoprávnych sankcií či trestného stíhania vypovedať pred určenými zástupcami Pentagónu z úradu kancelárie pre riešenie anomálií alebo pred prezidentskou pracovnou skupinou PURSUE. Cieľom tohto kroku nie je priame odtajnenie dokumentov, ale odstránenie právnych prekážok pre svedkov, ktorí dosiaľ váhali spolupracovať na vládnych vyšetrovaniach.

Informácie získané prostredníctvom týchto autorizovaných rozhovorov prejdú štandardným procesom odtajnenia a všetky podstatné zistenia nakoniec sprístupnia verejnosti. Tento krok nadväzuje na širšie úsilie administratívy o zverejňovanie záznamov o UFO z minulosti, pričom pozornosť sa sústreďuje na nevysvetlené incidenty.

Medzi nedávno odtajnenými materiálmi boli napríklad podrobnosti o objekte nad jadrovým zariadením Pantex či infračervené zábery objektu v tvare šesťcípej hviezdy z roku 2025. Predstavitelia administratívy avizujú, že ďalšia várka odtajnených spisov bude zverejnená v blízkom čase.

(max)

Minúta  |  

Po 74 rokoch našli vrak lietadla, ktoré zmenilo bezpečnosť lietania

Letecký pátrací tím zložený z odborníkov z Air/Sea Heritage Foundation, spoločnosti Deep Sea Vision a tvorcov relácie „Expedícia neznáma“ objavil vrak lietadla Pan Am Clipper Endeavour. Trosky stroja typu Douglas DC-4 našli pomocou sonaru s vysokým rozlíšením a autonómnych podvodných dronov v hĺbke takmer 600 metrov na dne Atlantického oceánu pri severnom pobreží Portorika.

Lietadlo sa zrútilo 11. apríla 1952 krátko po štarte s 69 ľuďmi na palube. I keď počiatočný náraz na hladinu všetci prežili, potopenie stroja si vyžiadalo 52 obetí a zachrániť sa podarilo len 17 ľudí.

Táto tragédia zásadne ovplyvnila civilné letectvo a viedla k zavedeniu povinných predletových bezpečnostných inštruktáží pre cestujúcich.

(reuters, max)

Minúta  |  

Náklady USA na vojnu v Iráne presiahli 37 miliárd dolárov

Americký minister obrany Pete Hegseth na vypočutí v Kongrese uviedol, že náklady USA na vojnu v Iráne doteraz dosiahli 37,5 miliardy dolárov. Táto suma zahŕňa doterajšie výdavky aj očakávané náklady do 30. septembra.

Predstavenie rozpočtu sprevádzala ostrá kritika zo strany demokratických aj republikánskych zákonodarcov, ktorí administratíve prezidenta Donalda Trumpa vyčítajú nedostatočnú informovanosť a nejasnú stratégiu.

Spor o financovanie prichádza iba šesť mesiacov pred dôležitými parlamentnými voľbami, pričom Trumpova administratíva požaduje od Kongresu dodatočných takmer 90 miliárd dolárov na vojenské operácie a celkový rozpočet pre rezort obrany vo výške 1,5 bilióna dolárov na rok 2027.

Hegseth a predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine varovali, že bez schválenia dodatočných financií bude musieť Pentagón obmedziť vojenský výcvik, údržbu a investície do budúcich kapacít. Od zrútenia dočasného prímeria začiatkom júla sa boje opäť obnovili, pričom počet padlých amerických vojakov stúpol na 18 a zranených je približne 430.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hormuzom v utorok prešli len tri obchodné lode

Počet plavieb cez Hormuzský prieliv podľa najnovších údajov spoločnosti Kpler v utorok opäť klesol. Prielivom prešli len tri obchodné plavidlá – naložená loď Kaiser, loď H7 Smb8 smerujúca do Perzského zálivu pre náklad a loď Hsin Ocean prevážajúca palmový oleín.

V utorok v oblasti neboli zaznamenané žiadne veľké ropné tankery ani plavidlá na prepravu LNG. K poklesu dopravy dochádza v dôsledku pretrvávajúcich bezpečnostných rizík.

Napätie sa zároveň prehlbuje aj v Červenom mori. Už tri ropné tankery so saudskoarabskou ropou smerujúce do Ázie zmenili kurz pred prielivom Báb el-Mandeb po hrozbách jemenských húsíov. Povstalci podporovaní Iránom vyhlásili blokádu saudskoarabskej ropy a vyzvali lodné spoločnosti, aby nevyužívali saudské prístavy, inak sa stanú terčom útokov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.