Preskočiť na obsah
  |  

SaS kritizuje Becíka za kampaň, ten odmieta zneužitie financií

Opozičná strana Sloboda a Solidarita kritizuje Nitriansky samosprávny kraj a jeho predsedu Branislava Becíka za rozsiahlu komunikačnú kampaň financovanú z verejných zdrojov.

Kraj podľa poslankyne Martiny Bajo Holečkovej tri mesiace pred voľbami objednal desiatky bilbordov, citylightov, celostránkových inzerátov a distribúciu viac ako 1,5 milióna výtlačkov novín za viac ako 180-tisíc eur.

SaS tvrdí, že ide o zneužívanie verejných financií na politickú propagáciu a peniaze mohli byť použité na opravy ciest, školstvo či sociálne služby. Predseda SaS Branislav Gröhling označil postup za neprípustný, keďže podľa neho nejde o súkromné ani stranícke financie.

Nitriansky samosprávny kraj obvinenia odmieta s tým, že kampaň neslúži na propagáciu predsedu, ale na informovanie obyvateľov o výsledkoch uplynulého štvorročného obdobia.

Zároveň pripomína, že rozpočet na kampaň schválilo krajské zastupiteľstvo výraznou väčšinou poslancov.

(tasr, mja)

  |  

Trump pritvrdil voči Iránu, hrozí útokmi na civilnú infraštruktúru

Prezident USA Donald Trump pritvrdil v rétorike voči Iránu a vyhlásil, že Spojené štáty za každý útok Teheránu na lode v Hormuzskom prielive zničia jeden iránsky most alebo elektráreň.

Vo vyhlásení na sociálnej sieti Truth Social napísal, že nezáleží na tom, či Irán použije rakety, drony alebo iné zbrane. Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa opäť zvyšuje po tom, čo sa rozpadlo dočasné prímerie uzavreté minulý mesiac.

Boje o kontrolu nad strategicky dôležitým Hormuzským prielivom podľa dostupných informácií zvyšujú riziko návratu k rozsiahlemu ozbrojenému konfliktu.

Trumpove výroky zároveň vyvolali kritiku časti medzinárodného spoločenstva. Viacerí odborníci na medzinárodné právo aj svetoví lídri upozorňujú, že hrozby útokmi na civilnú infraštruktúru, akou sú mosty či elektrárne, môžu byť v rozpore s pravidlami medzinárodného humanitárneho práva.

(reuters, mja)

  |  

Prešovský kraj splatí takmer 1,5 milióna eur z eurofondov

Prešovský samosprávny kraj (PSK) pod vedením župana Milana Majereského (KDH) musí vrátiť takmer 1,5 milióna eur, ktoré získal z eurofondov a štátneho rozpočtu na rekonštrukciu úseku Cesty slobody vo Vysokých Tatrách.

Vyplýva to z dohody o splátkach zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv medzi Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a krajom.

Väčšinu sumy, približne 1,33 milióna eur, tvorí príspevok z fondov Európskej únie, zvyšok predstavuje dotácia zo štátneho rozpočtu. Peniaze súvisia s projektom modernizácie cesty II/537 v úseku Pavúčia dolina – križovatka s cestou II/538 pri Tatranskej Štrbe, ktorý bol dokončený v roku 2023.

Celková hodnota stavebných prác presiahla osem miliónov eur s DPH. Kraj po dohode s ministerstvom uhradí dlh v 36 mesačných splátkach najneskôr do polovice júla 2029.

Kraj splátkový kalendár zdôvodnil tým, že jednorazová úhrada by výrazne zhoršila jeho ekonomickú situáciu.

(tasr, mja)

  |  

Ropa je najdrahšia za šesť týždňov

Ceny ropy v stredu výrazne vzrástli a severomorský Brent sa krátko dostal nad hranicu 95 dolárov za barel, čo predstavuje najvyššiu úroveň za takmer šesť týždňov.

Trhy reagujú na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe, kde pokračujú vzájomné útoky medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Zároveň rastú obavy z ohrozenia námornej dopravy po tom, čo jemenskí húsijskí povstalci podporovaní Iránom pohrozili útokmi na lode prepravujúce saudskoarabskú ropu cez úžinu Báb al-Mandab.

Námorná misia Európskej únie Aspides odporučila plavidlám napojeným na Izrael, USA alebo Saudskú Arábiu, aby sa vyhli plavbám cez Červené more a Adenský záliv.

Analytici upozorňujú, že obchodníci teraz sledujú dve strategické námorné trasy – Hormuzský prieliv aj Báb al-Mandab – keďže prípadné narušenie dopravy by mohlo výrazne obmedziť dodávky ropy na svetové trhy.

(reuters, mja)

  |  

Maďarský generálny prokurátor Nagy podal demisiu

Maďarský generálny prokurátor Gábor Bálint Nagy oznámil svoju rezignáciu, ktorá má nadobudnúť účinnosť 25. augusta 2026. Vo vyhlásení zdôraznil, že prokuratúra musí zostať nezávislou inštitúciou a nesmie sa stať nástrojom politických bojov, informuje web telex.hu.

Tvrdí, že tlak na jeho odvolanie súvisel s očakávaniami politikov týkajúcimi sa aktuálnych trestných konaní, čo podľa neho ohrozuje dôveru v právny štát.

Nagy uviedol, že odchádza v záujme ochrany autority prokuratúry a jej fungovania. Rezignácia prichádza po opakovanej kritike zo strany premiéra Pétera Magyara, ktorý po prevzatí moci avizoval výmenu viacerých vysokých ústavných činiteľov spájaných s érou Viktora Orbána.

Magyar označil Nagyho za prekážku systémových zmien a po oznámení jeho odchodu uviedol, že krajina sa zbavila ďalšieho „Orbánovho človeka“.

Rezignáciu zároveň sprevádzajú vnútorné spory v prokuratúre súvisiace s vyšetrovaním viacerých citlivých prípadov.

(mja)

  |  

Ukrajina má nového náčelníka Generálneho štábu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pokračuje v rozsiahlych personálnych zmenách vo velení ozbrojených síl. Novým náčelníkom Generálneho štábu sa stal generálmajor Ihor Skybiuk, ktorý vo funkcii nahradil Andrija Hnatova.

Zelenskyj označil Skybiuka za veľmi skúseného dôstojníka, ktorý dlhodobo bojoval za obranu Ukrajiny po boku nového hlavného veliteľa armády Mychajla Drapatého.

K zmene dochádza deň po tom, ako prezident odvolal z postu hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandra Syrského a na jeho miesto vymenoval Drapatého.

Personálne zmeny prichádzajú v období pokračujúcej vojny s Ruskom a signalizujú snahu Kyjeva o reorganizáciu najvyššieho vojenského velenia.

Zelenskyj zatiaľ ďalšie dôvody zmien ani nové úlohy odvolaných veliteľov bližšie nekomentoval.

(reuters, mja)