Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Louvre po krádeži klenotov otvorí Apolónovu galériu

Parížsky Louvre od stredy znovu sprístupní Apolónovu galériu, ktorá bola zatvorená po krádeži francúzskych korunovačných klenotov v hodnote približne 88 miliónov eur. Lúpež z októbra 2025 patrí k najväčším v dejinách múzea, informuje France24.

Páchatelia prezlečení za stavebných robotníkov sa pomocou montážnej plošiny dostali do galérie a odniesli osem vzácnych šperkov, ktoré sa dodnes nepodarilo nájsť.

Riaditeľ Louvru Christophe Leribault uviedol, že po opätovnom otvorení nebudú v galérii vystavené žiadne korunovačné klenoty.

Zvyšné cennosti majú v budúcnosti presunúť do nového vysoko zabezpečeného trezoru bez okien, ktorého výstavbu múzeum ešte len pripravuje.

Krádež odhalila vážne nedostatky v zabezpečení najnavštevovanejšieho múzea na svete a vyvolala rozsiahlu diskusiu o ochrane kultúrneho dedičstva. Po incidente zároveň došlo k výmene vedenia Louvru.

(mja)

Minúta  |  

SHMÚ: Slovensko čakajú ďalšie horúce dni

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva, že na prelome júla a augusta sa na Slovensku pravdepodobne začne ďalšia vlna horúčav. Do piatka bude počasie ešte pomerne chladné a premenlivé, pričom najmä na severe treba počítať s častejšími a miestami aj výdatnejšími zrážkami.

Od soboty sa začne postupne otepľovať, hoci začiatkom budúceho týždňa prinesie studený front krátkodobé ochladenie. Následne by mal od juhozápadu začať prúdiť teplý vzduch, ktorý môže odštartovať ďalšie horúce obdobie.

SHMÚ zároveň upozorňuje, že predpoveď na koniec júla a začiatok augusta je zatiaľ spojená s vyššou mierou neistoty.

Meteorológovia pripomínajú aj pretrvávajúce sucho, ktoré ovplyvňuje veľkú časť Slovenska už od marca. Najvýraznejšie sa prejavuje na juhu krajiny, zatiaľ čo v Žilinskom kraji v uplynulých týždňoch spadlo viac zrážok.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj hovoril s Witkoffom a Kushnerom o mieri na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom o možnostiach obnoviť diplomatické rokovania smerujúce k ukončeniu vojny s Ruskom.

Podľa Zelenského išlo o dôležitý rozhovor o tom, ako posunúť mierové úsilie a priblížiť spravodlivý mier pre Ukrajinu. Obe strany sa dohodli na pokračovaní úzkej komunikácie.

Prezident zároveň v Kyjeve rokoval s veľvyslancom USA pri NATO Matthewom Whitakerom, pričom hlavnou témou bolo posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Diskutovali najmä o dodávkach rakiet Patriot a o licencii na výrobu ich záchytných striel na Ukrajine. Zelenskyj označil ochranu ukrajinského vzdušného priestoru za kľúčovú prioritu vzhľadom na pokračujúce rozsiahle ruské raketové útoky.

Licenciu na výrobu rakiet Patriot podľa textu prisľúbil Donald Trump počas nedávneho stretnutia so Zelenským na samite NATO.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA preverujú, či Rusko pomáhalo Iránu pri útokoch na objekty CIA

Americké spravodajské služby preverujú, či Rusko poskytlo Iránu údaje na zameranie cieľov alebo pokročilé technológie dronov pri útokoch na objekty CIA v krajinách Perzského zálivu. Pre Reuters to uviedli štyri zdroje oboznámené s vyšetrovaním.

Vyšetrovatelia zatiaľ nedospeli k jednoznačným záverom. Pozornosť však vzbudila vysoká presnosť útokov, ako aj dlhodobá technická spolupráca medzi Moskvou a Teheránom.

Reuters už skôr informoval, že Rusko pomáhalo Iránu pri útokoch na americké ciele v regióne. Doteraz však nebolo známe, že americké spravodajské služby preverujú možnú ruskú pomoc aj pri útokoch na objekty CIA.

Podľa zdrojov zasiahli iránske drony najmenej dve zariadenia CIA vrátane stanice na americkom veľvyslanectve v Rijáde a ďalšieho objektu vo východnom Iraku. Niektorí predstavitelia hovoria aj o ďalších zasiahnutých lokalitách, ich počet ani umiestnenie však nezverejnili.

Jeden zo západných spravodajských dokumentov podľa zdroja agentúry naznačuje, že Rusko sa pravdepodobne podieľalo na výbere cieľov. Moskva mala Iránu pomôcť aj so zlepšením presnosti dronov Šáhid-136 prostredníctvom satelitného navigačného systému Kometa-M. Kremeľ predchádzajúce správy o dodávkach tejto technológie odmietol.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Mastriano je bližšie k postu veľvyslanca USA na Slovensku

Výbor pre zahraničné vzťahy amerického Senátu posunul nomináciu republikána Douga Mastriana na post veľvyslanca Spojených štátov na Slovensku do ďalšej fázy schvaľovania, informuje portál Politico.

Za jeho kandidatúru hlasovalo všetkých 12 republikánskych členov výboru, zatiaľ čo desiati demokrati boli proti.

Hoci republikánsky senátor John Cornyn pohrozil zablokovaním Mastrianovej nominácie, napokon od svojho zámeru ustúpil po uistení administratívy prezidenta Donalda Trumpa, že uvoľní časť financií pre program PEPFAR zameraný na boj proti AIDS.

Mastriana, senátora štátu Pensylvánia a dlhoročného spojenca Donalda Trumpa, na diplomatický post nominovali v máji. Jeho kandidatúru ešte musí potvrdiť celý Senát USA.

Nominácia je súčasťou širšieho obsadzovania veľvyslaneckých postov Trumpovými politickými spojencami, pričom viac ako polovica amerických ambasád zatiaľ stále nemá potvrdených veľvyslancov.

(mja)

Minúta  |  

EÚ rieši s Nemeckom spor s USA o ceny liekov a hrozbu nových ciel

Európska únia vyslala do Berlína svoju najvyššiu predstaviteľku pre obchod Ditte Juul Jørgensenovú, aby pomohla riešiť spor so Spojenými štátmi o ceny liekov. Rokovať bude s nemeckým ministerstvom zdravotníctva aj kanceláriou kancelára Friedricha Merza po tom, čo americký obchodný zástupca Jamieson Greer začal vyšetrovanie nemeckého systému úhrad inovatívnych liekov.

Washington skúma, či Nemecko nestanovuje príliš nízke úhradové ceny nových liekov, čím podľa USA znevýhodňuje americké farmaceutické firmy. Prezident Donald Trump by na základe výsledkov vyšetrovania mohol zaviesť dodatočné clá na farmaceutické výrobky, na ktoré sa nemusí vzťahovať nedávna obchodná dohoda medzi EÚ a USA.

Podľa denníka Handelsblatt Európska komisia hľadá riešenie, ktoré by Washington mohol prezentovať ako úspech bez zmeny nemeckého systému úhrad. Jednou z možností je, že nemecké farmaceutické spoločnosti znížia ceny liekov v USA alebo oznámia nové investície do výroby a výskumu v Spojených štátoch.

Podľa štúdie RAND Corporation financovanej americkou vládou boli ceny patentovo chránených liekov v USA v roku 2022 takmer štvornásobne vyššie ako v Nemecku. Washington tvrdí, že americký trh nesie neúmerne veľkú časť nákladov na vývoj nových liekov, zatiaľ čo európske krajiny využívajú nižšie ceny.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.