Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo kultúry čelí kritike za dotácie na obnovu pamiatok

Bývalá ministerka kultúry Natália Milanová (Hnutie Slovensko) obvinila Ministerstvo kultúry SR z netransparentného prideľovania dotácií na obnovu kultúrnych pamiatok.

Poukázala na projekt Soví dom, ktorý podľa nej získal druhé najnižšie bodové hodnotenie, no zároveň druhú najvyššiu dotáciu vo výške 700-tisíc eur. Tvrdí, že viaceré lepšie hodnotené projekty zostali bez podpory, čo podľa nej vyvoláva pochybnosti o objektivite rozhodovania.

Milanová zároveň kritizuje zníženie rozpočtu programu Obnovme si svoj dom z 14,7 milióna eur v roku 2023 na približne 8,2 milióna eur, ako aj pomalé vyhodnocovanie žiadostí.

Ministerstvo kultúry reagovalo, že výsledky zverejní do konca júla v súlade s harmonogramom oznámeným už pri vyhlásení výziev.

Zníženie objemu financií rezort odôvodňuje prijatými konsolidačnými opatreniami a upozorňuje, že vyplácanie dotácií závisí aj od procesu uzatvárania zmlúv.

(tasr, mja)

  |  

Brusel chystá revíziu pravidiel pre vlastníctvo aerolínií

Európska únia pripravuje revíziu pravidiel o vlastníctve leteckých spoločností, ktorá má zabrániť zahraničným investorom získať faktickú kontrolu nad dopravcami pôsobiacimi v EÚ.

Podľa predstaviteľa Únie je cieľom zachovať strategickú autonómiu a zabezpečiť, aby rozhodovanie zostalo v rukách európskych subjektov.

Opatrenie prichádza v čase, keď o britskú nízkonákladovú spoločnosť easyJet súperia americké investičné skupiny Apollo Global Management a Castlelake.

Obe ponuky musia splniť pravidlá EÚ, podľa ktorých musia mať európski investori väčšinové vlastníctvo aj kontrolu nad leteckou spoločnosťou. Po zverejnení informácií o pripravovanej revízii akcie easyJetu prudko oslabili.

Analytici upozorňujú, že nové pravidlá by mohli skomplikovať alebo oddialiť prevzatie spoločnosti a zároveň ovplyvniť vlastnícke modely ďalších aerolínií, ktoré využívajú podobné štruktúry na splnenie európskych regulačných požiadaviek.

(reuters, mja)

  |  

Súd určil termín procesu s Madurom pre drogové obvinenia

Súdny proces so zosadeným venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom a jeho manželkou Ciliou Floresovou sa v Spojených štátoch začne 1. júna 2027. O termíne rozhodol federálny sudca Alvin Hellerstein v New Yorku.

Maduro čelí viacerým obvineniam vrátane sprisahania s cieľom obchodovať s kokaínom a takzvaného narkoterorizmu, pričom v prípade uznania viny mu hrozí doživotný trest.

Obaja obžalovaní vinu odmietajú. Ich obhajoba plánuje žiadať zastavenie konania s argumentom, že Maduro ako hlava štátu požíva imunitu pred trestným stíhaním.

Ďalšie pojednávanie o týchto návrhoch je naplánované na november. Madura začiatkom januára zadržali počas vojenskej operácie nariadenej americkým prezidentom Donaldom Trumpom a následne ho previezli do New Yorku.

(reuters, mja)

  |  

Rusko obmedzilo pohyb lodí v Novorossijsku pre hrozbu dronov

Rusko zaviedlo dočasný zákaz vplávania a vyplávania lodí z prístavu Novorossijsk v čase od polnoci do 05.00 h ráno. Podľa zdrojov z obilninového sektora je dôvodom zvýšené riziko ukrajinských dronových útokov.

Opatrenie podľa nich oznámili ústne a mimo nočných hodín prístav naďalej funguje bez obmedzení. Export obilia zatiaľ podľa dostupných informácií narušený nebol.

Novorossijsk je najväčším ruským prístavom a zabezpečuje približne tretinu vývozu ruského obilia, pričom zároveň slúži aj na prepravu ropy, kovov a kontajnerového tovaru.

Obmedzenia nadväzujú na skoršie reštrikcie lodnej dopravy v Azovskom mori a Kerčskom prielive. Správa o nočných obmedzeniach vyvolala reakciu na komoditných trhoch, pričom septembrové futures na pšenicu na burze Euronext posilnili približne o 4,5 percenta.

(reuters, mja)

  |  

Nemecko povolilo Rosatomu spoločnú výrobu jadrového paliva

Nemecký závod Advanced Nuclear Fuels v meste Lingen získal od regionálneho regulačného úradu povolenie na spoločnú výrobu jadrového paliva s ruským štátnym podnikom Rosatom. Palivové články budú určené pre jadrové elektrárne využívajúce reaktory ruského typu.

Nemecké ministerstvo životného prostredia uviedlo, že spoluprácu nepovažuje za želanú, no podľa platnej legislatívy nemal regulačný orgán dôvod povolenie zamietnuť.

Prípad zároveň poukazuje na skutočnosť, že jadrový sektor zostáva vo veľkej miere mimo sankcií Európskej únie voči Rusku.

Berlín podľa ministerstva naďalej podporuje rozšírenie európskych sankcií aj na oblasť jadrovej energetiky, členské štáty EÚ však zatiaľ na takomto kroku nedosiahli dohodu.

Projekt realizuje spoločnosť Advanced Nuclear Fuels, ktorá patrí francúzskej skupine Framatome, dcérskej firme energetickej spoločnosti EDF.

(reuters, mja)

  |  

Macinka prijal ruskú veľvyslankyňu, vyzval na cestu k mieru

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka sa v stredu stretol s novou ruskou veľvyslankyňou v Prahe Annou Ponomarjovovou. Hoci išlo o štandardné prijatie novej diplomatickej zástupkyne, minister uviedol, že obsah rozhovoru bol vecný a otvorený.

Veľvyslankyni zdôraznil, že vojnu na Ukrajine treba ukončiť a cestu k mieru vidí iba v konkrétnych krokoch a kompromisoch oboch strán.

Zároveň pripomenul, že konflikt sa odohráva na ukrajinskom území, a odsúdil ruské bombardovanie civilných cieľov. Podľa Macinku bude možné seriózne diskutovať o príčinách vojny až po zastavení bojov.

Vyjadril podporu diplomatickým iniciatívam Spojených štátov a uviedol, že Európa je pripravená zapojiť sa do hľadania mierového riešenia.

Dodal tiež, že vzhľadom na súčasné napätie sú možnosti česko-ruskej bilaterálnej spolupráce veľmi obmedzené, no napriek tomu označil stretnutie za dôstojné.

(tasr, mja)