Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americká armáda dokončila dvanástu noc útokov na Irán

Americká armáda v stredu dokončila ďalšiu sériu útokov na Irán na pokyn prezidenta Donalda Trumpa. Išlo už o dvanástu noc po sebe, počas ktorej Spojené štáty podnikli vojenské operácie proti iránskym cieľom.

Americké Centrálne velenie (CENTCOM) oznámilo, že terčom boli iránske vojenské objekty vrátane námorných kapacít, skladov rakiet a dronov, pobrežných monitorovacích stanovíšť a systémov protivzdušnej obrany.

Od začiatku júla podľa armády zasiahli desiatky vojenských cieľov na pevnine a obnovili aj námornú blokádu Iránu. Najnovšia operácia trvala päť hodín.

Vojna sa začala 28. februára po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Teherán následne odpovedal útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu, na ktorých území sa nachádzajú americké základne. Útoky Spojených štátov a Izraela na Irán, ako aj izraelské operácie v Libanone si odvtedy vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených. Počet padlých amerických vojakov v posledných dňoch stúpol na 18.

Trump zároveň vyhlásil, že Spojené štáty zničia iránsky most alebo elektráreň zakaždým, keď Irán zaútočí na loď v Hormuzskom prielive. Iránske spoločné vojenské velenie reagovalo varovaním, že v takom prípade zaútočí na regionálne ropné, plynárenské, energetické a hospodárske objekty.

Medzinárodní experti pripomínajú, že útoky na civilnú infraštruktúru môžu byť podľa Ženevských dohovorov považované za vojnové zločiny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Libanon a Izrael budú rokovať o stiahnutí vojsk

Libanon a Izrael budú 4. augusta v Taliansku pokračovať v priamych rokovaniach sprostredkovaných Spojenými štátmi, ktoré majú viesť k trvalému ukončeniu nepriateľských akcií.

Obe krajiny, ktoré sú formálne stále vo vojnovom stave, už viac ako tri mesiace rokujú o realizácii dohody zahŕňajúcej odzbrojenie hnutia Hizballáh, postupné stiahnutie izraelských jednotiek z južného Libanonu a rozmiestnenie libanonskej armády.

Prvý krok sa uskutočnil tento týždeň, keď sa izraelská armáda stiahla z mesta Zavtar al-Gharbíja a kontrolu nad ním prevzali libanonské ozbrojené sily.

Libanonský premiér Nawáf Salám označil tento krok za významný, zároveň však zdôraznil, že Bejrút požaduje úplné stiahnutie Izraela zo všetkých častí libanonského územia.

Izrael trvá na tom, že svoje jednotky ponechá v pohraničnom pásme dovtedy, kým Hizballáh neodovzdá zbrane. Samotné hnutie priame rokovania odmieta a s úplným odzbrojením nesúhlasí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Louvre po krádeži klenotov otvorí Apolónovu galériu

Parížsky Louvre od stredy znovu sprístupní Apolónovu galériu, ktorá bola zatvorená po krádeži francúzskych korunovačných klenotov v hodnote približne 88 miliónov eur. Lúpež z októbra 2025 patrí k najväčším v dejinách múzea, informuje France24.

Páchatelia prezlečení za stavebných robotníkov sa pomocou montážnej plošiny dostali do galérie a odniesli osem vzácnych šperkov, ktoré sa dodnes nepodarilo nájsť.

Riaditeľ Louvru Christophe Leribault uviedol, že po opätovnom otvorení nebudú v galérii vystavené žiadne korunovačné klenoty.

Zvyšné cennosti majú v budúcnosti presunúť do nového vysoko zabezpečeného trezoru bez okien, ktorého výstavbu múzeum ešte len pripravuje.

Krádež odhalila vážne nedostatky v zabezpečení najnavštevovanejšieho múzea na svete a vyvolala rozsiahlu diskusiu o ochrane kultúrneho dedičstva. Po incidente zároveň došlo k výmene vedenia Louvru.

(mja)

Minúta  |  

SHMÚ: Slovensko čakajú ďalšie horúce dni

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva, že na prelome júla a augusta sa na Slovensku pravdepodobne začne ďalšia vlna horúčav. Do piatka bude počasie ešte pomerne chladné a premenlivé, pričom najmä na severe treba počítať s častejšími a miestami aj výdatnejšími zrážkami.

Od soboty sa začne postupne otepľovať, hoci začiatkom budúceho týždňa prinesie studený front krátkodobé ochladenie. Následne by mal od juhozápadu začať prúdiť teplý vzduch, ktorý môže odštartovať ďalšie horúce obdobie.

SHMÚ zároveň upozorňuje, že predpoveď na koniec júla a začiatok augusta je zatiaľ spojená s vyššou mierou neistoty.

Meteorológovia pripomínajú aj pretrvávajúce sucho, ktoré ovplyvňuje veľkú časť Slovenska už od marca. Najvýraznejšie sa prejavuje na juhu krajiny, zatiaľ čo v Žilinskom kraji v uplynulých týždňoch spadlo viac zrážok.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj hovoril s Witkoffom a Kushnerom o mieri na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom o možnostiach obnoviť diplomatické rokovania smerujúce k ukončeniu vojny s Ruskom.

Podľa Zelenského išlo o dôležitý rozhovor o tom, ako posunúť mierové úsilie a priblížiť spravodlivý mier pre Ukrajinu. Obe strany sa dohodli na pokračovaní úzkej komunikácie.

Prezident zároveň v Kyjeve rokoval s veľvyslancom USA pri NATO Matthewom Whitakerom, pričom hlavnou témou bolo posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Diskutovali najmä o dodávkach rakiet Patriot a o licencii na výrobu ich záchytných striel na Ukrajine. Zelenskyj označil ochranu ukrajinského vzdušného priestoru za kľúčovú prioritu vzhľadom na pokračujúce rozsiahle ruské raketové útoky.

Licenciu na výrobu rakiet Patriot podľa textu prisľúbil Donald Trump počas nedávneho stretnutia so Zelenským na samite NATO.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA preverujú, či Rusko pomáhalo Iránu pri útokoch na objekty CIA

Americké spravodajské služby preverujú, či Rusko poskytlo Iránu údaje na zameranie cieľov alebo pokročilé technológie dronov pri útokoch na objekty CIA v krajinách Perzského zálivu. Pre Reuters to uviedli štyri zdroje oboznámené s vyšetrovaním.

Vyšetrovatelia zatiaľ nedospeli k jednoznačným záverom. Pozornosť však vzbudila vysoká presnosť útokov, ako aj dlhodobá technická spolupráca medzi Moskvou a Teheránom.

Reuters už skôr informoval, že Rusko pomáhalo Iránu pri útokoch na americké ciele v regióne. Doteraz však nebolo známe, že americké spravodajské služby preverujú možnú ruskú pomoc aj pri útokoch na objekty CIA.

Podľa zdrojov zasiahli iránske drony najmenej dve zariadenia CIA vrátane stanice na americkom veľvyslanectve v Rijáde a ďalšieho objektu vo východnom Iraku. Niektorí predstavitelia hovoria aj o ďalších zasiahnutých lokalitách, ich počet ani umiestnenie však nezverejnili.

Jeden zo západných spravodajských dokumentov podľa zdroja agentúry naznačuje, že Rusko sa pravdepodobne podieľalo na výbere cieľov. Moskva mala Iránu pomôcť aj so zlepšením presnosti dronov Šáhid-136 prostredníctvom satelitného navigačného systému Kometa-M. Kremeľ predchádzajúce správy o dodávkach tejto technológie odmietol.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.