Preskočiť na obsah
  |  

Horúčavy pripravili Európu o milióny ton obilia

Júnová vlna horúčav spôsobila európskym pestovateľom obilnín straty odhadované na dve miliardy eur a zničila približne deväť miliónov ton úrody.

Obchodné združenie Coceral upozorňuje, že Európska únia a Spojené kráľovstvo by tak mohli zaznamenať najslabšiu úrodu od roku 2018, čo vyvoláva obavy z rastu cien potravín.

Najväčšie škody utrpela kukurica počas obdobia opeľovania a pšenica vo fáze nalievania zrna, keď potrebuje dostatok vlahy. Podľa analytikov straty oslabujú potravinovú bezpečnosť Európy.

Najvýraznejší pokles produkcie sa očakáva vo Francúzsku, kde by mohlo chýbať približne 3,4 milióna ton kukurice v hodnote 891 miliónov eur. Nasledujú Maďarsko so stratou 2,4 milióna ton a Španielsko s výpadkom 1,4 milióna ton.

Sucho a horúčavy zasiahli aj Spojené kráľovstvo. Tamojší farmári hlásia zhoršený vývoj plodín po suchej jari a júnových horúčavách, pričom viacerí museli začať so žatvou skôr než zvyčajne.

Nižšia produkcia zvýši závislosť Európy od dovozu obilia a môže prispieť k rastu cien na svetových trhoch. Situáciu komplikuje aj silné sucho v južných a západných oblastiach Spojených štátov, ktoré negatívne ovplyvňuje produkciu obilia aj mäsa.

(guardian, bak)

  |  

Na Spiši úradujú zlodeji, ide zrejme o organizovaný gang

Na Spiši vyšetrujú sériu vlámaní, za ktorými môže stáť organizovaná skupina zlodejov. Terčom útokov sa stali rodinné domy aj firmy miestnych podnikateľov.

Páchatelia sa zameriavajú najmä na hotovosť a zlaté šperky, pričom škody sa podľa poškodených pohybujú v tisícoch eur.

V jednom z prípadov sa zlodeji vlámali do rodinného domu v Žehre, kde počas noci spala rodina. Zo spodného bytu odcudzili šperky a hotovosť. Následne sa podľa majiteľov dostali aj do areálu drevárskej firmy, odkiaľ si odniesli peniaze a osobné veci.

Podobný scenár sa zopakoval aj vo firme v Olcnave. Páchatelia sa dostali do objektu zo zadnej strany, vyradili kamerový systém, vypáčili trezor a odniesli hotovosť.

Poškodení tvrdia, že zlodeji poznali prostredie a postupovali cielene. Polícia začala trestné stíhanie pre krádež, poškodzovanie cudzej veci a porušovanie domovej slobody.

Podnikatelia vyzývajú majiteľov firiem aj verejnosť, aby zvýšili opatrnosť a venovali väčšiu pozornosť ochrane svojho majetku.

(stvr, est)

  |  

Štúdie spájajú antiobezitiká s vyšším rizikom vypadávania vlasov

Nové štúdie naznačujú, že pacienti užívajúci lieky GLP-1 na obezitu alebo cukrovku majú vyššie riziko vypadávania vlasov než ľudia liečení inými antidiabetikami.

Vedci však zdôrazňujú, že tento vedľajší účinok zostáva celkovo zriedkavý.

Výskum Pensylvánskej univerzity publikovaný v časopise BMJ ukázal, že dva roky a viac po začatí liečby bola pravdepodobnosť novej diagnózy alopécie o 37 percent vyššia v porovnaní s liekmi zo skupiny SGLT-2 a o 68 percent vyššia oproti liekom DPP-4.

Skutočný výskyt alopécie bol nízky – približne tri až deväť prípadov na tisíc pacientov ročne.

Ďalšia štúdia s viac než miliónom účastníkov zaznamenala vyššie riziko rôznych foriem alopécie pri liekoch GLP-1 v porovnaní s metformínom.

Tretí výskum zároveň naznačil, že vyššie riziko sa spája s tirzepatidom než so semaglutidom. Novovzniknutá alopécia sa objavila u 4,24 percenta pacientov užívajúcich tirzepatid (lieky Zepbound a Mounjaro) a u 3,33 percenta pacientov liečených semaglutidom (Wegovy a Ozempic).

Všetky tri štúdie pripomínajú, že vypadávanie vlasov často sprevádza chudnutie a býva vratné. Posledný výskum však naznačuje, že samotný úbytok hmotnosti nemusí byť jediným vysvetlením. Vyššie riziko sa častejšie vyskytovalo aj u pacientov s ochoreniami štítnej žľazy alebo inými endokrinnými poruchami.

(reuters, bak)

  |  

Amerika popiera, že môže Európe na diaľku vypnúť svoju AI

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio poveril diplomatov, aby vyvracali tvrdenia o údajnom „vypínači“ v amerických technologických produktoch. Vyplýva to z interného obežníka z 16. júla, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Pokyny prišli po tom, ako administratíva prezidenta Donalda Trumpa 12. júna z bezpečnostných dôvodov dočasne zablokovala zahraničným používateľom prístup k najpokročilejším modelom umelej inteligencie spoločnosti Anthropic. Firma následne pozastavila prístup k modelom na celom svete.

Hoci zákaz ešte v tom istom mesiaci zrušili, v Európe posilnil výzvy na väčšiu digitálnu nezávislosť od Spojených štátov.

Rubio v obežníku zdôraznil, že pozastavenie využívania konkrétnych technológií alebo 30-dňové bezpečnostné testovanie nových modelov nepredstavujú žiadny „vypínač“. Podľa ministerstva ide o zveličený výklad americkej technologickej politiky.

Diplomati zároveň dostali pokyn podporovať americké produkty umelej inteligencie a odmietať iniciatívy zamerané na takzvanú digitálnu či AI suverenitu. Dokument opisuje budovanie konkurenčných domácich systémov ako neefektívne a vyzdvihuje americkú infraštruktúru a dodávateľské reťazce.

Niektorí európski politici však varujú, že prípad ukázal schopnosť Washingtonu obmedziť prístup k dôležitým technológiám. Podľa nich to posilňuje nedôveru voči Spojeným štátom a argumenty za väčšiu technologickú nezávislosť Európy.

(reuters, bak)

  |  

Musk nevylúčil spojenie Tesly a SpaceX

Elon Musk nevylúčil možnosť zlúčenia spoločností Tesla a SpaceX. Počas konferenčného hovoru k výsledkom Tesly upozornil na čoraz užšiu spoluprácu oboch firiem, no dodal, že diskusia o prípadnom spojení musí prebehnúť riadnym procesom, nie počas prezentácie hospodárskych výsledkov.

Špekulácie o zlúčení sa zintenzívnili počas procesu rekordného vstupu SpaceX na burzu. Podľa viacerých analytikov sa obe spoločnosti už dnes výrazne prepájajú.

Tesla dodáva batérie a výrobné technológie pre niektoré projekty SpaceX a spolu vyvíjajú závod Terafab na výrobu polovodičov určených pre čipy umelej inteligencie.

Zástancovia spojenia tvrdia, že by zjednotilo Muskove aktivity v oblastiach umelej inteligencie, robotiky, výroby, energetiky a vesmírnej infraštruktúry.

Analytici JPMorgan poukazujú na spoločných inžinierov, AI infraštruktúru, projekt Terafab aj Muskovo vedenie ako faktory, ktoré by prípadné zlúčenie uľahčili. Podľa investora Genea Munstera je pravdepodobnosť spojenia oboch spoločností už 90 percent.

Odborníci však upozorňujú aj na prekážky. Medzi ne patria regulačné schvaľovania, najmä v Číne, kde môžu byť problémom väzby SpaceX na americkú vládu, ako aj rozdielna vlastnícka štruktúra oboch spoločností.

(reuters, bak)

  |  

Americká armáda dokončila dvanástu noc útokov na Irán

Americká armáda v stredu dokončila ďalšiu sériu útokov na Irán na pokyn prezidenta Donalda Trumpa. Išlo už o dvanástu noc po sebe, počas ktorej Spojené štáty podnikli vojenské operácie proti iránskym cieľom.

Americké Centrálne velenie (CENTCOM) oznámilo, že terčom boli iránske vojenské objekty vrátane námorných kapacít, skladov rakiet a dronov, pobrežných monitorovacích stanovíšť a systémov protivzdušnej obrany.

Od začiatku júla podľa armády zasiahli desiatky vojenských cieľov na pevnine a obnovili aj námornú blokádu Iránu. Najnovšia operácia trvala päť hodín.

Vojna sa začala 28. februára po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Teherán následne odpovedal útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu, na ktorých území sa nachádzajú americké základne. Útoky Spojených štátov a Izraela na Irán, ako aj izraelské operácie v Libanone si odvtedy vyžiadali tisíce obetí a milióny vysídlených. Počet padlých amerických vojakov v posledných dňoch stúpol na 18.

Trump zároveň vyhlásil, že Spojené štáty zničia iránsky most alebo elektráreň zakaždým, keď Irán zaútočí na loď v Hormuzskom prielive. Iránske spoločné vojenské velenie reagovalo varovaním, že v takom prípade zaútočí na regionálne ropné, plynárenské, energetické a hospodárske objekty.

Medzinárodní experti pripomínajú, že útoky na civilnú infraštruktúru môžu byť podľa Ženevských dohovorov považované za vojnové zločiny.

(reuters, bak)