Preskočiť na obsah
  |  

Húsíovia zaútočili na saudskoarabské tankery v Červenom mori

Jemenskí húsíovia podporovaní Iránom oznámili, že raketami a dronmi zaútočili na dva saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori.

Tvrdia, že útoky sú súčasťou námornej blokády Saudskej Arábie, čo podľa analytikov môže vytvoriť ďalšie kritické miesto pre svetové dodávky ropy popri takmer úplnej blokáde Hormuzského prielivu.

Húsíovia označili napadnuté tankery ako Encelia a Layla. Saudská štátna agentúra SPA potvrdila zásah tankera Encelia, na ktorom vypukol požiar v prednej časti lode. Útok na tanker Layla zatiaľ potvrdený nebol. Bezpečnostný zdroj z námornej dopravy informoval, že Encelia vyslala núdzový signál po raketovom zásahu neďaleko saudskoarabského prístavu Džizán.

Päť tankerov v stredu zmenilo trasu, aby sa vyhlo prielivu Báb el-Mandeb, a tri lode prevážajúce saudskoarabskú ropu do Číny a Indie sa deň predtým otočili späť.

Medzitým americká armáda dokončila dvanástu noc útokov na Irán. Teherán následne oznámil útoky na americké raketové systémy, sklady zbraní a paliva v Jordánsku, ako aj na vojenské objekty v Kuvajte. Iránske Revolučné gardy zároveň vyhlásili, že Hormuzský prieliv je pod ich kontrolou a „úplne uzavretý“.

Americké Centrálne velenie deklarovalo, že bude pokračovať v oslabovaní iránskych schopností ohrozovať lodnú dopravu. Irán následne informoval aj o ďalších amerických útokoch vrátane zásahov pri meste Búšehr a na hraničnom priechode Šalamča s Irakom.

(reuters, bak)

  |  

Bloomberg: Moskva nevráti časti Sumskej a Charkovskej oblasti

Rusko už nepočíta s tým, že by v budúcej mierovej dohode vrátilo okupované časti ukrajinskej Sumskej a Charkovskej oblasti. Podľa agentúry Bloomberg chce Kremeľ tieto pohraničné územia ponechať ako trvalé nárazníkové zóny.

Agentúra s odvolaním sa na tri zdroje blízke Kremľu píše, že prezident Vladimir Putin je naďalej odhodlaný vojensky ovládnuť celú Doneckú oblasť a udržať pod kontrolou aj obsadené časti pohraničných regiónov.

Ide o sprísnenie postoja Moskvy, keďže predtým sa objavili neoficiálne návrhy, podľa ktorých by Rusko výmenou za zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti vrátilo časti Sumskej a Charkovskej oblasti.

Podľa Bloombergu Putin od tejto myšlienky upustil po tom, ako dospel k záveru, že neoficiálne dohody zo samitu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v aljašskom Anchorage už neplatia. Washington opakovane poprel, že by zo stretnutia vzišla mierová dohoda.

Zdroje agentúry zároveň tvrdia, že Moskva chce obnoviť vážnejšie mierové rokovania až po ovládnutí celej Doneckej a Luhanskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany podľa jedného zo zdrojov odhaduje splnenie tohto cieľa do konca roka 2026, časť armádnych predstaviteľov však považuje tento termín za nereálny a počíta skôr s rokom 2027.

Ukrajina naďalej odmieta územné ústupky a presadzuje riešenie rešpektujúce jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.

(bloomberg, kyivpost, bak)

  |  

Horúčavy pripravili Európu o milióny ton obilia

Júnová vlna horúčav spôsobila európskym pestovateľom obilnín straty odhadované na dve miliardy eur a zničila približne deväť miliónov ton úrody.

Obchodné združenie Coceral upozorňuje, že Európska únia a Spojené kráľovstvo by tak mohli zaznamenať najslabšiu úrodu od roku 2018, čo vyvoláva obavy z rastu cien potravín.

Najväčšie škody utrpela kukurica počas obdobia opeľovania a pšenica vo fáze nalievania zrna, keď potrebuje dostatok vlahy. Podľa analytikov straty oslabujú potravinovú bezpečnosť Európy.

Najvýraznejší pokles produkcie sa očakáva vo Francúzsku, kde by mohlo chýbať približne 3,4 milióna ton kukurice v hodnote 891 miliónov eur. Nasledujú Maďarsko so stratou 2,4 milióna ton a Španielsko s výpadkom 1,4 milióna ton.

Sucho a horúčavy zasiahli aj Spojené kráľovstvo. Tamojší farmári hlásia zhoršený vývoj plodín po suchej jari a júnových horúčavách, pričom viacerí museli začať so žatvou skôr než zvyčajne.

Nižšia produkcia zvýši závislosť Európy od dovozu obilia a môže prispieť k rastu cien na svetových trhoch. Situáciu komplikuje aj silné sucho v južných a západných oblastiach Spojených štátov, ktoré negatívne ovplyvňuje produkciu obilia aj mäsa.

(guardian, bak)

  |  

Na Spiši úradujú zlodeji, ide zrejme o organizovaný gang

Na Spiši vyšetrujú sériu vlámaní, za ktorými môže stáť organizovaná skupina zlodejov. Terčom útokov sa stali rodinné domy aj firmy miestnych podnikateľov.

Páchatelia sa zameriavajú najmä na hotovosť a zlaté šperky, pričom škody sa podľa poškodených pohybujú v tisícoch eur.

V jednom z prípadov sa zlodeji vlámali do rodinného domu v Žehre, kde počas noci spala rodina. Zo spodného bytu odcudzili šperky a hotovosť. Následne sa podľa majiteľov dostali aj do areálu drevárskej firmy, odkiaľ si odniesli peniaze a osobné veci.

Podobný scenár sa zopakoval aj vo firme v Olcnave. Páchatelia sa dostali do objektu zo zadnej strany, vyradili kamerový systém, vypáčili trezor a odniesli hotovosť.

Poškodení tvrdia, že zlodeji poznali prostredie a postupovali cielene. Polícia začala trestné stíhanie pre krádež, poškodzovanie cudzej veci a porušovanie domovej slobody.

Podnikatelia vyzývajú majiteľov firiem aj verejnosť, aby zvýšili opatrnosť a venovali väčšiu pozornosť ochrane svojho majetku.

(stvr, est)

  |  

Štúdie spájajú antiobezitiká s vyšším rizikom vypadávania vlasov

Nové štúdie naznačujú, že pacienti užívajúci lieky GLP-1 na obezitu alebo cukrovku majú vyššie riziko vypadávania vlasov než ľudia liečení inými antidiabetikami.

Vedci však zdôrazňujú, že tento vedľajší účinok zostáva celkovo zriedkavý.

Výskum Pensylvánskej univerzity publikovaný v časopise BMJ ukázal, že dva roky a viac po začatí liečby bola pravdepodobnosť novej diagnózy alopécie o 37 percent vyššia v porovnaní s liekmi zo skupiny SGLT-2 a o 68 percent vyššia oproti liekom DPP-4.

Skutočný výskyt alopécie bol nízky – približne tri až deväť prípadov na tisíc pacientov ročne.

Ďalšia štúdia s viac než miliónom účastníkov zaznamenala vyššie riziko rôznych foriem alopécie pri liekoch GLP-1 v porovnaní s metformínom.

Tretí výskum zároveň naznačil, že vyššie riziko sa spája s tirzepatidom než so semaglutidom. Novovzniknutá alopécia sa objavila u 4,24 percenta pacientov užívajúcich tirzepatid (lieky Zepbound a Mounjaro) a u 3,33 percenta pacientov liečených semaglutidom (Wegovy a Ozempic).

Všetky tri štúdie pripomínajú, že vypadávanie vlasov často sprevádza chudnutie a býva vratné. Posledný výskum však naznačuje, že samotný úbytok hmotnosti nemusí byť jediným vysvetlením. Vyššie riziko sa častejšie vyskytovalo aj u pacientov s ochoreniami štítnej žľazy alebo inými endokrinnými poruchami.

(reuters, bak)

  |  

Amerika popiera, že môže Európe na diaľku vypnúť svoju AI

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio poveril diplomatov, aby vyvracali tvrdenia o údajnom „vypínači“ v amerických technologických produktoch. Vyplýva to z interného obežníka z 16. júla, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Pokyny prišli po tom, ako administratíva prezidenta Donalda Trumpa 12. júna z bezpečnostných dôvodov dočasne zablokovala zahraničným používateľom prístup k najpokročilejším modelom umelej inteligencie spoločnosti Anthropic. Firma následne pozastavila prístup k modelom na celom svete.

Hoci zákaz ešte v tom istom mesiaci zrušili, v Európe posilnil výzvy na väčšiu digitálnu nezávislosť od Spojených štátov.

Rubio v obežníku zdôraznil, že pozastavenie využívania konkrétnych technológií alebo 30-dňové bezpečnostné testovanie nových modelov nepredstavujú žiadny „vypínač“. Podľa ministerstva ide o zveličený výklad americkej technologickej politiky.

Diplomati zároveň dostali pokyn podporovať americké produkty umelej inteligencie a odmietať iniciatívy zamerané na takzvanú digitálnu či AI suverenitu. Dokument opisuje budovanie konkurenčných domácich systémov ako neefektívne a vyzdvihuje americkú infraštruktúru a dodávateľské reťazce.

Niektorí európski politici však varujú, že prípad ukázal schopnosť Washingtonu obmedziť prístup k dôležitým technológiám. Podľa nich to posilňuje nedôveru voči Spojeným štátom a argumenty za väčšiu technologickú nezávislosť Európy.

(reuters, bak)