Preskočiť na obsah
  |  

KDH: Vedenie pošty šikanuje zamestnancov

Zamestnanci Slovenskej pošty podľa podnetov, ktoré dostalo opozičné KDH, upozorňujú na personálny podstav, vysoké pracovné zaťaženie, pribúdajúcu administratívu a kontroly zamerané na formálne pochybenia. Hnutie žiada od vedenia pošty vysvetlenie, informácie o platoch a odmenách vrcholového manažmentu a na 4. augusta zvolalo rokovanie parlamentného výboru.

Podpredseda výboru Národnej rady SR Igor Janckulík (KDH) tvrdí, že chýbajúcich pracovníkov suplujú kolegovia, ktorí vykonávajú viacero pozícií naraz. Namiesto personálneho posilnenia podľa neho pribúdajú kontroly a zamestnancov trestajú za formálne nedostatky. KDH bude od vedenia pošty a ministerstva žiadať aj vysvetlenie kritérií rušenia pobočiek a riešení pre dotknuté obce.

Slovenská pošta kritiku odmieta. Hovorkyňa Eva Peterová zdôraznila, že dodržiavanie Zákonníka práce a ochrana práv zamestnancov sú pre spoločnosť prioritou. Ak má niekto dôkazy o porušovaní predpisov, vyzvala na ich predloženie.

Pošta zároveň pripomenula, že kontroly pracovísk sú bežnou súčasťou riadenia a budú pokračovať. Odmieta aj tvrdenia o systematickom preťažovaní zamestnancov. Argumentuje tým, že od roku 2020 počet doručovaných zásielok aj zákazníckych operácií výrazne klesol.

Od roku 2018 sa objem poštových služieb znížil o 62 percent, zatiaľ čo priemerná mzda zamestnancov vzrástla približne o 60 percent. Podľa spoločnosti je prispôsobovanie počtu pracovníkov objemu práce štandardným princípom efektívneho riadenia.

(tasr, bak)

  |  

Nočný požiar bytu si vyžiadal jednu obeť

Pri požiari bytu v Šuranoch v okrese Nové Zámky prišla o život jedna osoba. Požiar vypukol v stredu krátko pred polnocou. Na miesto vyslali všetky záchranné zložky, informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Pri požiari bytu na siedmom poschodí bolo potrebné z bytového domu preventívne evakuovať na priestranstvo pred budovou približne 15 osôb. Po uhasení požiaru v byte našli telo 59-ročnej osoby bez známok života. Obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie a nariadil vykonať pitvu.

Hasiči zasahujúci v autonómnych dýchacích prístrojoch požiar zlikvidovali viacerými prúdmi vody za súčasného odvetrania zadymených priestorov bytu. Predbežnú výšku priamej materiálnej škody vyčíslili na 100-tisíc eur, informovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre.

Príčinu vzniku požiaru vyšetruje zisťovateľ príčin požiarov. Podľa prvotných zistení mohlo dôjsť k vzniku požiaru v dôsledku manipulácie s otvoreným ohňom, pričom presná príčina bude predmetom ďalšieho vyšetrovania. Polícia vo veci začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia a trestný čin všeobecného ohrozenia.

(tasr, lud)

  |  

Členské štáty EÚ sa dohodli na 21. balíku sankcií proti Rusku

Zástupcovia členských štátov Európskej únie vo štvrtok dosiahli politickú dohodu o 21. balíku sankcií proti Rusku. Informovali o tom štyria diplomati EÚ.

Podľa dvoch z nich balík zahŕňa zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu na obdobie 12 mesiacov. Súčasťou dohody je aj ročná výnimka umožňujúca transfer ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do tretích krajín s automatickým predĺžením.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dohodu privítala. Zdôraznila, že EÚ urobila dôležitý krok k tomu, aby po prvý raz formálne zakázala vstup ruským bojovníkom na územie Únie.

Zároveň pripomenula, že nové opatrenia sa zameriavajú aj na plavidlá pomáhajúce ruskej tieňovej flotile a rozširujú zoznam ruských bánk, na ktoré sa vzťahuje zákaz finančných transakcií, o ďalších 32 inštitúcií.

Jeden z diplomatov poznamenal, že členské štáty prejavili solidaritu s Gréckom a očakávajú, že Atény v budúcnosti zaujmú rovnaký postoj voči ostatným partnerom.

Členské štáty teraz dokončia technické detaily a vo štvrtok popoludní spustia písomný proces formálneho schválenia sankčného balíka.

(reuters, bak)

  |  

Húsíovia zaútočili na saudskoarabské tankery v Červenom mori

Jemenskí húsíovia podporovaní Iránom oznámili, že raketami a dronmi zaútočili na dva saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori.

Tvrdia, že útoky sú súčasťou námornej blokády Saudskej Arábie, čo podľa analytikov môže vytvoriť ďalšie kritické miesto pre svetové dodávky ropy popri takmer úplnej blokáde Hormuzského prielivu.

Húsíovia označili napadnuté tankery ako Encelia a Layla. Saudská štátna agentúra SPA potvrdila zásah tankera Encelia, na ktorom vypukol požiar v prednej časti lode. Útok na tanker Layla zatiaľ potvrdený nebol. Bezpečnostný zdroj z námornej dopravy informoval, že Encelia vyslala núdzový signál po raketovom zásahu neďaleko saudskoarabského prístavu Džizán.

Päť tankerov v stredu zmenilo trasu, aby sa vyhlo prielivu Báb el-Mandeb, a tri lode prevážajúce saudskoarabskú ropu do Číny a Indie sa deň predtým otočili späť.

Medzitým americká armáda dokončila dvanástu noc útokov na Irán. Teherán následne oznámil útoky na americké raketové systémy, sklady zbraní a paliva v Jordánsku, ako aj na vojenské objekty v Kuvajte. Iránske Revolučné gardy zároveň vyhlásili, že Hormuzský prieliv je pod ich kontrolou a „úplne uzavretý“.

Americké Centrálne velenie deklarovalo, že bude pokračovať v oslabovaní iránskych schopností ohrozovať lodnú dopravu. Irán následne informoval aj o ďalších amerických útokoch vrátane zásahov pri meste Búšehr a na hraničnom priechode Šalamča s Irakom.

(reuters, bak)

  |  

Bloomberg: Moskva nevráti časti Sumskej a Charkovskej oblasti

Rusko už nepočíta s tým, že by v budúcej mierovej dohode vrátilo okupované časti ukrajinskej Sumskej a Charkovskej oblasti. Podľa agentúry Bloomberg chce Kremeľ tieto pohraničné územia ponechať ako trvalé nárazníkové zóny.

Agentúra s odvolaním sa na tri zdroje blízke Kremľu píše, že prezident Vladimir Putin je naďalej odhodlaný vojensky ovládnuť celú Doneckú oblasť a udržať pod kontrolou aj obsadené časti pohraničných regiónov.

Ide o sprísnenie postoja Moskvy, keďže predtým sa objavili neoficiálne návrhy, podľa ktorých by Rusko výmenou za zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti vrátilo časti Sumskej a Charkovskej oblasti.

Podľa Bloombergu Putin od tejto myšlienky upustil po tom, ako dospel k záveru, že neoficiálne dohody zo samitu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v aljašskom Anchorage už neplatia. Washington opakovane poprel, že by zo stretnutia vzišla mierová dohoda.

Zdroje agentúry zároveň tvrdia, že Moskva chce obnoviť vážnejšie mierové rokovania až po ovládnutí celej Doneckej a Luhanskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany podľa jedného zo zdrojov odhaduje splnenie tohto cieľa do konca roka 2026, časť armádnych predstaviteľov však považuje tento termín za nereálny a počíta skôr s rokom 2027.

Ukrajina naďalej odmieta územné ústupky a presadzuje riešenie rešpektujúce jej zvrchovanosť a územnú celistvosť.

(bloomberg, kyivpost, bak)

  |  

Horúčavy pripravili Európu o milióny ton obilia

Júnová vlna horúčav spôsobila európskym pestovateľom obilnín straty odhadované na dve miliardy eur a zničila približne deväť miliónov ton úrody.

Obchodné združenie Coceral upozorňuje, že Európska únia a Spojené kráľovstvo by tak mohli zaznamenať najslabšiu úrodu od roku 2018, čo vyvoláva obavy z rastu cien potravín.

Najväčšie škody utrpela kukurica počas obdobia opeľovania a pšenica vo fáze nalievania zrna, keď potrebuje dostatok vlahy. Podľa analytikov straty oslabujú potravinovú bezpečnosť Európy.

Najvýraznejší pokles produkcie sa očakáva vo Francúzsku, kde by mohlo chýbať približne 3,4 milióna ton kukurice v hodnote 891 miliónov eur. Nasledujú Maďarsko so stratou 2,4 milióna ton a Španielsko s výpadkom 1,4 milióna ton.

Sucho a horúčavy zasiahli aj Spojené kráľovstvo. Tamojší farmári hlásia zhoršený vývoj plodín po suchej jari a júnových horúčavách, pričom viacerí museli začať so žatvou skôr než zvyčajne.

Nižšia produkcia zvýši závislosť Európy od dovozu obilia a môže prispieť k rastu cien na svetových trhoch. Situáciu komplikuje aj silné sucho v južných a západných oblastiach Spojených štátov, ktoré negatívne ovplyvňuje produkciu obilia aj mäsa.

(guardian, bak)