Preskočiť na obsah
  |  

FT: Osud miliárd dolárov z venezuelskej ropy zostáva nejasný

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa od januára vybrala z predaja venezuelskej ropy viac ako 13 miliárd dolárov. Podľa denníka Financial Times však Spojené štáty neposkytli jasné vysvetlenie, ako s týmito peniazmi naložili.

Washington prevzal kontrolu nad vývozom venezuelskej ropy po zadržaní prezidenta Nicolása Madura a nástupe viceprezidentky Delcy Rodríguezovej na čelo krajiny. Hoci sa očakávalo, že príjmy z ropy podporia venezuelskú ekonomiku, ktorá sa po ničivých zemetraseniach ocitla vo vážnej situácii, výrazné oživenie zatiaľ nenastalo.

Americká administratíva poskytla rozdielne vysvetlenia o osude peňazí. Pôvodné prezidentské nariadenie označilo úlohu USA za správcovskú, zatiaľ čo Trump neskôr vyhlásil, že Spojené štáty na venezuelskej rope „zarábajú veľa peňazí“.

Ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že miliardy dolárov už uvoľnili venezuelskej ekonomike a ich využitie podlieha finančnej kontrole.

Podľa predstaviteľov administratívy prostriedky používajú napríklad na výplaty štátnych zamestnancov, podporu ropného priemyslu či obnovu krajiny po júnových zemetraseniach.

Viacerí americkí zákonodarcovia však žiadajú väčšiu transparentnosť. Kritizujú, že Kongres doteraz nedostal sľúbené pravidelné správy o nakladaní s týmito financiami a požadujú vysvetlenie, kde sa miliardy z venezuelskej ropy nachádzajú.

(ft, bak)

  |  

Rubio po rokovaní s Lavrovom potvrdil snahu USA ukončiť vojnu

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po stretnutí so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom vyhlásil, že Spojené štáty sú naďalej pripravené zohrávať konštruktívnu úlohu pri ukončení vojny na Ukrajine. Rokovanie sa uskutočnilo na okraj zasadnutia Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Manile.

Rubio označil rozhovor za dobrý a otvorený, podrobnosti však nezverejnil. Pripomenul, že prezident Donald Trump dal jasne najavo pripravenosť Spojených štátov pomôcť ukončiť podľa neho nezmyselnú vojnu, ak sa na to naskytne príležitosť. Washington tento odkaz tlmočil aj Moskve.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí po stretnutí oznámilo, že Lavrov potvrdil pripravenosť Ruska na politické a diplomatické riešenie konfliktu. Zároveň pripomenul záväzok Moskvy k návrhom, ktoré podľa rezortu predložili prezidenti Trump a Vladimir Putin na stretnutí na Aljaške v auguste 2025.

Rubio zdôraznil, že vojna si vyžiadala vysoké civilné obete a poukázal aj na ruské útoky na Kyjev. Dodal, že Rusko aj Ukrajina majú dôvod konflikt ukončiť, no najväčšou prekážkou zostáva nájsť riešenie prijateľné pre obe strany.

(reuters, bak)

  |  

Jadrová dohoda so Saudskou Arábiou vyvoláva v Izraeli obavy

Dohoda medzi Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, ktorá kráľovstvu umožní budovať jadrové reaktory s využitím amerických technológií a obohacovať urán, vyvolala v Izraeli obavy z možných bezpečnostných dôsledkov a jadrových pretekov na Blízkom východe.

Oznámená dohoda, ktorá ešte potrebuje súhlas amerického Kongresu, má Saudskej Arábii umožniť rozvoj civilného jadrového programu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ani ministri obrany a zahraničných vecí sa k nej zatiaľ nevyjadrili.

Bývalý premiér Naftali Bennett označil dohodu za vážne strategické zlyhanie, ktoré podľa neho ohrozuje bezpečnosť Izraela. Varoval, že obohacovanie uránu na saudskoarabskom území môže spustiť regionálne jadrové preteky a viesť k nebezpečnej strate kontroly.

Podobný postoj zaujal aj bývalý minister obrany Avigdor Lieberman. Tvrdí, že civilný jadrový program Saudskej Arábie sa napokon skončí výrobou jadrových zbraní a vyvolá rozsiahle zbrojenie v celom regióne. Podľa neho by Izrael mal proti dohode vystúpiť a presviedčať Kongres, aby ju neschválil.

Bývalý minister obrany Benny Gantz zároveň upozornil, že zavedenie civilného jadrového programu v Saudskej Arábii bez jeho začlenenia do budovania regionálnej aliancie umiernených štátov neprispeje k bezpečnosti Izraela.

(reuters, bak)

  |  

KDH: Vedenie pošty šikanuje zamestnancov

Zamestnanci Slovenskej pošty podľa podnetov, ktoré dostalo opozičné KDH, upozorňujú na personálny podstav, vysoké pracovné zaťaženie, pribúdajúcu administratívu a kontroly zamerané na formálne pochybenia. Hnutie žiada od vedenia pošty vysvetlenie, informácie o platoch a odmenách vrcholového manažmentu a na 4. augusta zvolalo rokovanie parlamentného výboru.

Podpredseda výboru Národnej rady SR Igor Janckulík (KDH) tvrdí, že chýbajúcich pracovníkov suplujú kolegovia, ktorí vykonávajú viacero pozícií naraz. Namiesto personálneho posilnenia podľa neho pribúdajú kontroly a zamestnancov trestajú za formálne nedostatky. KDH bude od vedenia pošty a ministerstva žiadať aj vysvetlenie kritérií rušenia pobočiek a riešení pre dotknuté obce.

Slovenská pošta kritiku odmieta. Hovorkyňa Eva Peterová zdôraznila, že dodržiavanie Zákonníka práce a ochrana práv zamestnancov sú pre spoločnosť prioritou. Ak má niekto dôkazy o porušovaní predpisov, vyzvala na ich predloženie.

Pošta zároveň pripomenula, že kontroly pracovísk sú bežnou súčasťou riadenia a budú pokračovať. Odmieta aj tvrdenia o systematickom preťažovaní zamestnancov. Argumentuje tým, že od roku 2020 počet doručovaných zásielok aj zákazníckych operácií výrazne klesol.

Od roku 2018 sa objem poštových služieb znížil o 62 percent, zatiaľ čo priemerná mzda zamestnancov vzrástla približne o 60 percent. Podľa spoločnosti je prispôsobovanie počtu pracovníkov objemu práce štandardným princípom efektívneho riadenia.

(tasr, bak)

  |  

Nočný požiar bytu si vyžiadal jednu obeť

Pri požiari bytu v Šuranoch v okrese Nové Zámky prišla o život jedna osoba. Požiar vypukol v stredu krátko pred polnocou. Na miesto vyslali všetky záchranné zložky, informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Pri požiari bytu na siedmom poschodí bolo potrebné z bytového domu preventívne evakuovať na priestranstvo pred budovou približne 15 osôb. Po uhasení požiaru v byte našli telo 59-ročnej osoby bez známok života. Obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie a nariadil vykonať pitvu.

Hasiči zasahujúci v autonómnych dýchacích prístrojoch požiar zlikvidovali viacerými prúdmi vody za súčasného odvetrania zadymených priestorov bytu. Predbežnú výšku priamej materiálnej škody vyčíslili na 100-tisíc eur, informovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Nitre.

Príčinu vzniku požiaru vyšetruje zisťovateľ príčin požiarov. Podľa prvotných zistení mohlo dôjsť k vzniku požiaru v dôsledku manipulácie s otvoreným ohňom, pričom presná príčina bude predmetom ďalšieho vyšetrovania. Polícia vo veci začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia a trestný čin všeobecného ohrozenia.

(tasr, lud)

  |  

Členské štáty EÚ sa dohodli na 21. balíku sankcií proti Rusku

Zástupcovia členských štátov Európskej únie vo štvrtok dosiahli politickú dohodu o 21. balíku sankcií proti Rusku. Informovali o tom štyria diplomati EÚ.

Podľa dvoch z nich balík zahŕňa zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu na obdobie 12 mesiacov. Súčasťou dohody je aj ročná výnimka umožňujúca transfer ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do tretích krajín s automatickým predĺžením.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dohodu privítala. Zdôraznila, že EÚ urobila dôležitý krok k tomu, aby po prvý raz formálne zakázala vstup ruským bojovníkom na územie Únie.

Zároveň pripomenula, že nové opatrenia sa zameriavajú aj na plavidlá pomáhajúce ruskej tieňovej flotile a rozširujú zoznam ruských bánk, na ktoré sa vzťahuje zákaz finančných transakcií, o ďalších 32 inštitúcií.

Jeden z diplomatov poznamenal, že členské štáty prejavili solidaritu s Gréckom a očakávajú, že Atény v budúcnosti zaujmú rovnaký postoj voči ostatným partnerom.

Členské štáty teraz dokončia technické detaily a vo štvrtok popoludní spustia písomný proces formálneho schválenia sankčného balíka.

(reuters, bak)