Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel udelil Googlu pokutu 890 miliónov eur

Európska komisia uložila spoločnosti Google pokuty v celkovej výške 890 miliónov eur za porušenie pravidiel aktu o digitálnych trhoch (DMA). Zároveň však ocenila pokrok firmy pri ich plnení, takže ďalšie sankcie zatiaľ nepredpokladá.

Prvá pokuta vo výške 460 miliónov eur sa týka zvýhodňovania vlastných služieb vo výsledkoch vyhľadávania, napríklad pri nakupovaní, hoteloch, doprave či športe. Druhú pokutu 430 miliónov eur dostal Google za obmedzenia v obchode Google Play, ktoré podľa Komisie bránili vývojárom bezplatne odkazovať používateľov na lacnejšie ponuky mimo platformy.

Ide o piate a šieste sankcie uložené Googlu za protisúťažné praktiky v EÚ. Celková výška pokút spoločnosti za takmer dve desaťročia dosiahla 10,38 miliardy eur.

Google má 60 dní na splnenie požiadaviek Komisie. Spoločnosť rozhodnutie kritizovala a nevylúčila súdny spor. Tvrdí, že zmeny si vyžiadajú obmedzenie niektorých funkcií vyhľadávača a oslabenie bezpečnostných opatrení v Google Play.

Európska komisia zároveň informovala, že s Googlom vedie konštruktívny dialóg. Firma už začala testovať zmeny vo vyhľadávači, pri nákupných reklamách aj v službe Google Play. Brusel ich bude ďalej posudzovať a rokovania budú pokračovať aj o funkciách založených na umelej inteligencii, ako sú AI Overviews a AI Mode.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európska centrálna banka zrejme ponechá sadzby bez zmeny

Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávaní vo štvrtok ponechá úrokové sadzby bez zmeny. Zároveň môže naznačiť, že v septembri pristúpi k ich ďalšiemu zvýšeniu, keďže rast cien energií opäť zvyšuje inflačné riziká.

ECB naposledy zvýšila sadzby v júni. Následné údaje o inflácii, mzdách, hospodárskej aktivite aj inflačných očakávaniach však zmiernili potrebu ďalšieho okamžitého sprísňovania menovej politiky. Situáciu komplikuje opätovný rast cien ropy nad 95 dolárov za barel v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Finančné trhy v súčasnosti počítajú s takmer tromi ďalšími zvýšeniami sadzieb. Väčšina ekonómov oslovených agentúrou Reuters však predpokladá, že eurozóna bude potrebovať podstatne menej sprísňovania, aby udržala infláciu pod kontrolou.

Prezidentka ECB Christine Lagardová sa podľa analytikov pokúsi zachovať vyvážený tón. Na jednej strane chce zdôrazniť, že centrálna banka zostáva ostražitá voči cenovým tlakom, na druhej nechce posilniť očakávania trhov, ktoré už ďalšie zvyšovanie sadzieb vo veľkej miere započítali.

Rizikom zostávajú aj letné horúčavy v Európe. Môžu poškodiť úrodu, zvýšiť ceny potravín a nízka hladina vody na dôležitých riekach môže skomplikovať lodnú dopravu. Podľa analytikov Barclays by mimoriadne teplé leto spolu s dôsledkami klimatického javu El Niño mohli opäť zvýšiť tlak na rast cien potravín.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nosko bude opätovne kandidovať na primátora Banskej Bystrice

Súčasný primátor Banskej Bystrice Ján Nosko oznámil, že bude v jesenných komunálnych voľbách opäť kandidovať na post primátora. Do volieb chce ísť ako nestranícky občiansky kandidát s cieľom pokračovať v rozbehnutých projektoch a ďalšom rozvoji mesta.

Nosko pripomenul, že počas troch funkčných období vznikla nová autobusová stanica, parkovací dom pri mestskom úrade či most v Iliaši. Mesto zároveň obnovilo viaceré školy a športoviská a získalo do vlastníctva viaceré významné nehnuteľnosti vrátane Medeného hámra, Národného domu či kaštieľa Radvanských.

V ďalšom období chce pokračovať v revitalizácii mestského parku a sídlisk, rekonštrukcii Strieborného námestia či obnove kaštieľa v Radvani. Zamerať sa chce aj na prácu s mládežou, podporu inovácií a spoluprácu s podnikateľským sektorom. Dokončiť plánuje aj výstavbu nájomných bytov či návrat plážového kúpaliska a amfiteátra do správy mesta.

Kampaň bude financovať z transparentného účtu. Podporu politických strán nevylučuje, aktívne o nej však nerokoval.

Nosko je štvrtým oficiálnym kandidátom na primátora Banskej Bystrice. Voľby do orgánov samospráv obcí a samosprávnych krajov sa uskutočnia 24. októbra.

(tasr, bak)

Minúta  |  

KDH žiada zamietať zápisy manželstiev rovnakého pohlavia

Opozičné KDH súhlasí so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR, že úrady musia vybavovať žiadosti o zápis manželstiev osôb rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí. Tvrdí však, že podľa Ústavy SR a práva EÚ ich majú zamietať.

Predseda KDH Milan Majerský zdôraznil, že slovenská ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a právny poriadok podľa neho neumožňuje zapísať do matriky manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Hnutie preto vyzýva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), aby zabezpečil, že úrady budú v tejto veci postupovať podľa zákona.

KDH zároveň upozorňuje, že rozsudok Súdneho dvora EÚ z novembra minulého roka podľa neho nezaviedol v členských štátoch manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Podpredseda hnutia Viliam Karas pripomenul, že úprava manželstva a rodinného práva patrí do právomoci členských štátov a Európska únia môže konať len v rozsahu právomocí, ktoré jej zverili.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Burnham zníži dane pre pohostinstvá a hudobné kluby

Nový britský premiér Andy Burnham oznámil, že od apríla zníži daň z nehnuteľností pre krčmy, kluby a priestory so živou hudbou o 20 percent. Ide už o tretie opatrenie na podporu domácností a podnikov od jeho nástupu do funkcie začiatkom týždňa.

Po zrušení dane z účtov za elektrinu pre domácnosti a zastropovaní cien autobusových lístkov chce Burnham podporiť podniky, ktoré podľa neho tvoria súčasť miestnych komunít. Zníženie dane prinesie typickej krčme budúci rok úsporu približne 1 100 libier a dotkne sa takmer 32-tisíc prevádzok.

Opatrenie bude štát stáť približne 100 miliónov libier ročne. Financovať sa má prehodnotením daňových úľav pre podniky, ktoré podľa vlády neprispievajú miestnym komunitám, napríklad obchody s elektronickými cigaretami, a sprísnením výberu daní od predajcov na internetových trhoviskách.

Minister financií John Healey zdôraznil, že vláda chce pokračovať v znižovaní nákladov podnikateľov a obnoviť dôveru podnikateľskej sféry. Pripomenul, že vysoké dane, náklady na energie a rast miezd obmedzili investície aj rast firiem.

Zároveň potvrdil, že vláda bude dodržiavať fiškálne pravidlá, podľa ktorých sa bežné výdavky majú financovať z príjmov a verejný dlh má postupne klesať v pomere k výkonu ekonomiky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trestné oznámenie pre automobilku vo Valalikoch odmietli

Polícia odmietla trestné oznámenie týkajúce sa prípravy územia na výstavbu automobilky Volvo vo Valalikoch 13. júna 2025. Prokurátor následne zamietol sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí veci 15. júla 2025, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Potvrdila to hovorkyňa Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave Gabriela Kováčová.

Trestné oznámenie sa podľa prokuratúry týkalo podozrenia zo spáchania zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého sa údajne dopustili osoby oprávnené konať v období rokov 2020 až 2023 za obchodnú spoločnosť Valaliky Industrial Park, s. r. o., a to v súvislosti s prípravou a realizáciou projektu výstavby strategického priemyselného parku Valaliky.

O podaní trestného oznámenia informovali v novembri 2024 premiér Robert Fico (Smer) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Podľa nich išlo o zatajenie informácií o vysokej hladine spodnej vody v území, čo si vyžiadalo dodatočné náklady zhruba 50 miliónov eur.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.