Preskočiť na obsah
  |  

Bratislava nesúhlasí so spaľovňou Slovnaftu, podala rozklad

Hlavné mesto Bratislava podalo rozklad proti záverečnému stanovisku ministerstva životného prostredia v procese EIA, ktorým rezort odsúhlasil projekt Centra energetického zhodnotenia odpadov v areáli spoločnosti Slovnaft.

Hovorca mesta Peter Bubla spresnil, že ministerstvo sa nevyjadrilo ku všetkým vzneseným pripomienkam, pričom opomenulo otázku zvozu odpadu, dostatočne nepreskúmalo vplyvy na verejné zdravie a nezohľadnilo, že ide o chránenú vodohospodársku oblasť. Magistrát preto požaduje záverečné stanovisko zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Súhlasné stanovisko envirorezortu pritom obsahovalo 56 doplňujúcich podmienok pre zvýšenie bezpečnosti a zníženie environmentálnych vplyvov. Spoločnosť Slovnaft označuje projekt za strategickú investíciu dôležitú pre plnenie cieľov EÚ v oblasti odklonu odpadu od skládkovania.

Deklarovala tiež, že požiadavky envirorezortu zapracuje, pričom v reakcii na predchádzajúce pripomienky už upravila niektoré parametre projektu vrátane zníženia jeho celkovej kapacity.

(tasr, max)

  |  

Súd zrušil odvolanie Kišša z funkcie viceprezidenta polície

Správny súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra o odvolaní bývalého prvého viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša z funkcie a vec vrátil rezortu na ďalšie konanie. Zároveň označil za nezákonné aj jeho preloženie z Bratislavy do Banskej Bystrice, ktoré podľa súdu nebolo nijako odôvodnené. Na sociálnej sieti o tom informoval Kiššov advokát Peter Kubina.

Ministerstvo vnútra môže proti rozsudku podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR. Rozsudok však po doručení nadobúda právoplatnosť, pričom prípadné priznanie odkladného účinku sťažnosti závisí od rozhodnutia súdu.

Rezort uviedol, že rozhodnutie súdu rešpektuje. O ďalšom procesnom postupe rozhodne až po doručení písomného rozsudku a oboznámení sa s jeho odôvodnením.

Na ďalší prehratý súdny spor ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) reagovalo aj opozičné KDH. Tvrdí, že nezákonné personálne rozhodnutia vedenia rezortu vnášajú do polície chaos a stoja štát peniaze. Podpredseda hnutia Viliam Karas vyhlásil, že ak minister nedokáže konať v súlade so zákonom, mal by zvážiť svoj odchod alebo vymeniť svojich právnych poradcov.

Šutaj Eštok po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane takzvaných čurillovcov pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Keďže mali postavenie chránených oznamovateľov, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najskôr obrátiť na tento úrad. V októbri 2023 následne rozhodol o zrušení funkcií viceprezidentov Policajného zboru a ich preložení na iné posty.

(tasr, bak)

  |  

V Česku sa zrútil armádny vrtuľník, na palube bolo päť vojakov

Česká armáda po štvrtkovej havárii vrtuľníka UH-1Y Venom na 22. základni vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou dočasne pozastavila prevádzku všetkých vrtuľníkov systému H-1. Opatrenie sa týka viacúčelových strojov Venom aj bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper a potrvá až do ukončenia vyšetrovania príčin nehody.

Pri havárii zahynul jeden vojak, ďalší štyria členovia posádky utrpeli zranenia a sú hospitalizovaní. Záchranári ošetrili aj troch ľudí, ktorí sa nadýchali dymu. Dvaja zranení sú podľa českých médií vo vážnom stave v nemocniciach v Brne, ďalšieho previezli do nemocnice u svätej Anny v Brne a ľahšie zranenú osobu do Jihlavy.

Premiér Andrej Babiš vyjadril rodine zosnulého vojaka sústrasť a zraneným zaželal skoré uzdravenie. Armáda uviedla, že okolnosti nehody dôkladne a nestranne vyšetrí. Zároveň poskytuje zdravotnú, psychologickú aj administratívnu pomoc zraneným vojakom a ich rodinám. Totožnosť zosnulého ani podrobnosti o možných príčinách havárie zatiaľ nezverejnila.

(tasr, bak)

  |  

Brusel udelil Googlu pokutu 890 miliónov eur

Európska komisia uložila spoločnosti Google pokuty v celkovej výške 890 miliónov eur za porušenie pravidiel aktu o digitálnych trhoch (DMA). Zároveň však ocenila pokrok firmy pri ich plnení, takže ďalšie sankcie zatiaľ nepredpokladá.

Prvá pokuta vo výške 460 miliónov eur sa týka zvýhodňovania vlastných služieb vo výsledkoch vyhľadávania, napríklad pri nakupovaní, hoteloch, doprave či športe. Druhú pokutu 430 miliónov eur dostal Google za obmedzenia v obchode Google Play, ktoré podľa Komisie bránili vývojárom bezplatne odkazovať používateľov na lacnejšie ponuky mimo platformy.

Ide o piate a šieste sankcie uložené Googlu za protisúťažné praktiky v EÚ. Celková výška pokút spoločnosti za takmer dve desaťročia dosiahla 10,38 miliardy eur.

Google má 60 dní na splnenie požiadaviek Komisie. Spoločnosť rozhodnutie kritizovala a nevylúčila súdny spor. Tvrdí, že zmeny si vyžiadajú obmedzenie niektorých funkcií vyhľadávača a oslabenie bezpečnostných opatrení v Google Play.

Európska komisia zároveň informovala, že s Googlom vedie konštruktívny dialóg. Firma už začala testovať zmeny vo vyhľadávači, pri nákupných reklamách aj v službe Google Play. Brusel ich bude ďalej posudzovať a rokovania budú pokračovať aj o funkciách založených na umelej inteligencii, ako sú AI Overviews a AI Mode.

(reuters, bak)

  |  

Európska centrálna banka zrejme ponechá sadzby bez zmeny

Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávaní vo štvrtok ponechá úrokové sadzby bez zmeny. Zároveň môže naznačiť, že v septembri pristúpi k ich ďalšiemu zvýšeniu, keďže rast cien energií opäť zvyšuje inflačné riziká.

ECB naposledy zvýšila sadzby v júni. Následné údaje o inflácii, mzdách, hospodárskej aktivite aj inflačných očakávaniach však zmiernili potrebu ďalšieho okamžitého sprísňovania menovej politiky. Situáciu komplikuje opätovný rast cien ropy nad 95 dolárov za barel v dôsledku konfliktu na Blízkom východe.

Finančné trhy v súčasnosti počítajú s takmer tromi ďalšími zvýšeniami sadzieb. Väčšina ekonómov oslovených agentúrou Reuters však predpokladá, že eurozóna bude potrebovať podstatne menej sprísňovania, aby udržala infláciu pod kontrolou.

Prezidentka ECB Christine Lagardová sa podľa analytikov pokúsi zachovať vyvážený tón. Na jednej strane chce zdôrazniť, že centrálna banka zostáva ostražitá voči cenovým tlakom, na druhej nechce posilniť očakávania trhov, ktoré už ďalšie zvyšovanie sadzieb vo veľkej miere započítali.

Rizikom zostávajú aj letné horúčavy v Európe. Môžu poškodiť úrodu, zvýšiť ceny potravín a nízka hladina vody na dôležitých riekach môže skomplikovať lodnú dopravu. Podľa analytikov Barclays by mimoriadne teplé leto spolu s dôsledkami klimatického javu El Niño mohli opäť zvýšiť tlak na rast cien potravín.

(reuters, bak)

  |  

Nosko bude opätovne kandidovať na primátora Banskej Bystrice

Súčasný primátor Banskej Bystrice Ján Nosko oznámil, že bude v jesenných komunálnych voľbách opäť kandidovať na post primátora. Do volieb chce ísť ako nestranícky občiansky kandidát s cieľom pokračovať v rozbehnutých projektoch a ďalšom rozvoji mesta.

Nosko pripomenul, že počas troch funkčných období vznikla nová autobusová stanica, parkovací dom pri mestskom úrade či most v Iliaši. Mesto zároveň obnovilo viaceré školy a športoviská a získalo do vlastníctva viaceré významné nehnuteľnosti vrátane Medeného hámra, Národného domu či kaštieľa Radvanských.

V ďalšom období chce pokračovať v revitalizácii mestského parku a sídlisk, rekonštrukcii Strieborného námestia či obnove kaštieľa v Radvani. Zamerať sa chce aj na prácu s mládežou, podporu inovácií a spoluprácu s podnikateľským sektorom. Dokončiť plánuje aj výstavbu nájomných bytov či návrat plážového kúpaliska a amfiteátra do správy mesta.

Kampaň bude financovať z transparentného účtu. Podporu politických strán nevylučuje, aktívne o nej však nerokoval.

Nosko je štvrtým oficiálnym kandidátom na primátora Banskej Bystrice. Voľby do orgánov samospráv obcí a samosprávnych krajov sa uskutočnia 24. októbra.

(tasr, bak)