Preskočiť na obsah
  |  

Grécko buduje „Achillov štít“, za 3,5 miliardy kúpi izraelskú techniku

Grécka bezpečnostná rada (KYSEA) vo štvrtok schválila nákup viacvrstvového systému protivzdušnej a protiraketovej obrany v hodnote až 3,5 miliardy eur od Izraela. Projekt s názvom „Achillov štít“ bude postavený na radaroch a raketách od spoločností Rafael a IAI. Minister obrany Nikos Dendias potvrdil, že systém bude plne funkčný do 35 mesiacov, pričom najmenej 25 percent komponentov vyrobia domáce grécke firmy.

V rámci modernizácie ozbrojených síl, na ktorú plánujú Atény do roku 2036 vyčleniť približne 28 miliárd eur, schválila KYSEA aj ďalšie armádne akvizície, a to tri vojenské transportné lietadlá Embraer C-390, americké bezpilotné lietadlá V-BAT a izraelské drony Heron, ako aj 10 britských miniponoriek VICTA pre špeciálne operácie.

Grécko, ktoré na obranu vynakladá takmer 3,5 percenta svojho HDP aj v dôsledku dlhodobého sporu s Tureckom, v súčasnosti nahrádza staršie systémy Patriot a S-300. Krajina zároveň rozvíja úzku vojenskú spoluprácu s Izraelom, od ktorého už minulý rok odkúpila raketové delostrelectvo za 650 miliónov eur.

(reuters, max)

  |  

Švédsko urýchli ťažbu vzácnych zemín, chce znížiť závislosť od Číny

Švédska vláda vo štvrtok vyhlásila ťažbu kritických kovov a vzácnych zemín za národný bezpečnostný záujem a oznámila novú ťažobnú stratégiu. Krok má urýchliť plánovanie aj povoľovacie procesy a prilákať investície na zníženie závislosti Európy od Číny, ktorá aktuálne dominuje v ťažbe aj spracovaní týchto surovinových zdrojov nevyhnutných pre zelenú energiu, obranný priemysel a elektromobilitu.

Podpredsedníčka vlády a ministerka pre podnikanie Ebba Buschová označila európsku závislosť od Pekingu za „systémové riziko“ a zdôraznila, že domáca ťažba posilní obranné schopnosti Švédska, EÚ aj NATO.

Kľúčovým projektom pre Európu je švédske ložisko Per Geijer v blízkosti bane Kiruna spoločnosti LKAB s celkovým objemom 1,2 miliardy ton nerastných zdrojov, z čoho 2,2 milióna ton tvoria oxidy vzácnych zemín.

Nová stratégia uľahčí štátu pridelenie pozemkov pre banské projekty a vláda zvažuje aj založenie štátnej investičnej spoločnosti pre ťažobný sektor. Otváranie nových baní však zároveň vyvoláva napätie s pôvodným obyvateľstvom Sámov, ktorí sa obávajú ohrozenia svojho tradičného spôsobu života a chovu sobov.

(reuters, max)

  |  

Prechod Szijjártóa do čínskej BYD vyvolal vyšetrovanie dotácií

Nová maďarská vláda premiéra Pétera Magyara oznámila podľa Euronews vyšetrovanie štátnych dotácií, daňových úľav a povolení udelených čínskemu výrobcovi elektromobilov BYD. Podnetom bol odchod dlhoročného exministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa z parlamentu priamo na post výkonného riaditeľa pre vonkajšie vzťahy v BYD.

Szijjártó, ktorý v bývalej vláde Viktora Orbána osobne dojednával masívne štátne stimuly pre čínske investície, čelí podozreniam z konfliktu záujmov.

Spoločnosť BYD v súčasnosti stavia v maďarskom Segedíne svoj prvý európsky závod. Organizácia Transparency International Hungary označila Szijjártóov prechod za učebnicový príklad fenoménu „otáčavých dverí“. Podľa nej môžu jeho detailné znalosti štátneho aparátu vystaviť Maďarsko tlaku čínskej firmy.

Maďarská legislatíva navyše neobsahuje povinné obdobie odstupného pre exministrov, ktoré by priamemu prechodu do súkromného sektora zabránilo. Vyšetrovanie má preveriť celkový dopad týchto rozhodnutí na daňových poplatníkov, životné prostredie a pracovný trh.

(max)

  |  

Washington Post: Vojská USA sa údajne chystajú zasiahnuť v Mali

Trumpova administratíva zvažuje vojenskú akciu v západoafrickom Mali zameranú proti skupine napojenej na teroristickú organizáciu Al-Káida. Denníku Washington Post to prezradili anonymné zdroje z Pentagónu s tým, že hlavným zástancom útokov je pracovník Národnobezpečnostnej rady (NSC) Sebastian Gorka.

Medzi vrcholovými predstaviteľmi USA však panujú nezhody v tom, či má dôjsť k útoku na hnutie Džamá’at Nusrá al-Islam al-Muslimín (JNIM), ktoré je odnožou Al-Káidy v regióne Sahel. Gorka ako riaditeľ oddelenia NSC pre boj proti terorizmu je podľa zdrojov Postu najvýraznejším zástancom vojenského zásahu, ktorý sa má rozsahom podobať na vlaňajší útok na jemenských húsíov.

JNIM je v rámci súčasnej občianskej vojny na strane severomalijských separatistov v skupine FLA, teda Sily oslobodenia štátu Azawad, samozvaného štátu Tuaregov v malijsko-alžírskom pohraničí. Proti nim stojí vojenská junta s armádou známou pod skratkou FAMa, ktorú podporuje bývalá súkromná žoldnierska skupina Wagner, tiež známa pod novým názvom Afrika Korps.

Separatistom sa podarilo už niekoľko bojových úspechov, pričom koncom apríla zabili ministra obrany a v júni útočili na mestá ako Anéfis na severe či Gao v centrálnom Mali. Washington Post konštatoval, že v prípade amerických úderov pôjde o ôsmu krajinu, ktorú budú bombardovať USA s prezidentom, ktorý sľuboval zastaviť všetky vojny.

(washington post, sab)

  |  

Predaj áut v Európe zrýchlil, podporili ho elektromobily

Predaj áut v Európskej únii aj celej Európe v júni výrazne zrýchlil rast. Kým v máji stúpol o viac ako tri percentá, v júni vzrástol o viac ako 13 percent. Hlavným dôvodom bol vyšší dopyt po elektrifikovaných vozidlách, vyplýva z údajov Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA).

V Európe, teda v EÚ, Británii a krajinách EFTA, sa v júni predalo 1 407 332 áut, čo predstavuje medziročný rast o 13,1 percenta. Predaj čisto elektrických vozidiel stúpol o 51 percent, hybridov o 17,1 percenta a plug-in hybridov o 22,7 percenta. Naopak, predaj áut s benzínovým motorom klesol o 12,2 percenta a dieselových o 16,9 percenta.

Z rastúceho záujmu o elektromobily profitovali najmä čínske automobilky. Predaj značiek BYD, Chery a Leapmotor vzrástol takmer troj- až šesťnásobne, automobilkám SAIC a Geely predaj stúpol o 50, respektíve 11 percent. Rástol aj predaj európskych výrobcov Renault, Stellantis a Volkswagen.

V samotnej Európskej únii sa predaj áut zvýšil o 13,6 percenta na 1 147 962 vozidiel. Predaj elektromobilov vyskočil o 60,7 percenta, plug-in hybridov o 22,1 percenta a hybridov o 18,4 percenta.

(tasr, bak)

  |  

Ukončili vyšetrovanie nehody autobusu v Spišskej Kapitule

Vyšetrovanie tragickej nehody v Spišskom Podhradí z apríla 2024 oficiálne ukončili a vyšetrovací spis spolu s návrhom na podanie obžaloby má na stole Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves. Polícia na základe dokazovania obvinila vodiča autobusu z trestného činu všeobecného ohrozenia.

Pred ukončením vyšetrovania vyhovel vyšetrovateľ požiadavke obhajcu a doplnil dokazovanie opätovným výsluchom znalca k výsledkom znaleckého skúmania.

Tragický incident sa stal 6. apríla 2024 ráno počas diecézneho stretnutia mládeže v Spišskej Kapitule. Autobus sa pri vystupovaní veriacich náhle pohol a narazil do 10 ľudí. O život prišli tri mladé dievčatá (dve na mieste, jedna v nemocnici) a ďalších sedem osôb utrpelo zranenia.

O ďalšom postupe a prípadnom podaní obžaloby na súd rozhodne dozorový prokurátor po preštudovaní spisu.

(tasr, max)