Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Víza pre Alžírčanov vyvolali vo Francúzsku polemiku

Vyjadrenie francúzskeho veľvyslanca v Alžírsku Stéphana Romateta o možnosti vydať ďalších 250-tisíc víz alžírskym občanom vyvolalo vo Francúzsku politickú polemiku. Romatet uviedol, že cieľom je prispieť k normalizácii vzťahov medzi obomi krajinami.

Elyzejský palác následne zdôraznil, že Francúzsko nestanovilo žiadny konkrétny cieľ týkajúci sa počtu víz. Prezident Emmanuel Macron odmietol tvrdenia, že vláda plánuje výrazné zvýšenie ich počtu, a viacerí predstavitelia označili výroky veľvyslanca za nedorozumenie alebo nepresnú interpretáciu.

Kontroverzia prichádza v čase napätých vzťahov medzi Parížom a Alžírom. Francúzsko dlhodobo kritizuje Alžírsko za odmietanie prijímať späť svojich občanov, ktorí majú opustiť francúzske územie, a za nedostatočnú spoluprácu pri vydávaní konzulárnych dokumentov potrebných na deportácie.

Vzťahy zhoršili aj prípady zadržania francúzskeho novinára Christopha Gleizesa a spisovateľa Boualema Sansala v Alžírsku.

Opozícia označila výroky veľvyslanca za dôkaz nejednotnej migračnej politiky vlády, zatiaľ čo Macron tvrdí, že Francúzsko presadzuje dôsledný prístup a zároveň sa usiluje o konštruktívne vzťahy s Alžírskom.

(red)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka znížila úroky napriek inflácii

Ruská centrálna banka v piatok prekvapivo znížila základnú úrokovú sadzbu na 14 percent z predchádzajúcich 14,25 percenta, hoci inflácia v krajine opäť zrýchľuje.

Väčšina analytikov pritom očakávala, že sadzby zostanú nezmenené, najmä pre rast cien pohonných hmôt po ukrajinských dronových útokoch na ruské rafinérie a logistické centrá.

Banka zároveň výrazne zhoršila výhľad ekonomiky a pripustila, že ruské hospodárstvo nemusí tento rok prakticky vôbec rásť. Odhad rastu znížila na 0 až 1 percento a zvýšila prognózu inflácie na rok 2026 na šesť až sedem percent.

Ceny benzínu od začiatku roka vzrástli o 16 percent a inflačné očakávania domácností sú najvyššie od jari 2022. Rozhodnutie prišlo v čase rastúceho politického tlaku na centrálnu banku.

Prezident Vladimir Putin tento týždeň vyhlásil, že znižovanie sadzieb by malo byť prirodzeným dôsledkom makroekonomickej stability, čo viacerí ekonómovia vnímali ako jasný signál smerom k banke.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Filipíny obvinili Čínu z nebezpečného zásahu pri útese Scarborough

Filipínska pobrežná stráž v piatok obvinila čínsku pobrežnú stráž, že druhý deň po sebe použila vodné delá proti vládnym plavidlám pri spornom útese Scarborough v Juhočínskom mori. Podľa Manily išlo už o tretiu konfrontáciu medzi obomi krajinami v tomto týždni.

Filipínska pobrežná stráž uviedla, že čínske plavidlo sa priblížilo približne na sedem metrov k filipínskej rybárskej lodi, čím vytvorilo vážne riziko zrážky. Hovorca Jay Tarriela označil postup Pekingu za nebezpečný a neprofesionálny. Zdôraznil, že útes je tradičným loviskom filipínskych rybárov.

Čína tvrdí, že filipínske lode sa v oblasti pohybovali nezákonne a ignorovali výzvy na odchod. Pobrežná stráž preto podľa Pekingu prijala „kontrolné opatrenia“ vrátane blokovania a použitia vodných diel. Čínske ministerstvo zahraničných vecí označilo zásah za primeraný, zákonný a bezchybný.

Incidenty pri útese Scarborough nasledovali po pondelkovej potýčke pri útese Second Thomas, pri ktorej podľa Manily utrpel zranenia filipínsky námorník. Spor pokračuje napriek arbitrážnemu rozhodnutiu z roku 2016, ktoré vo veľkej miere dalo za pravdu Filipínam a označilo čínsku blokádu pri útese Scarborough za porušenie medzinárodného práva. Peking verdikt neuznáva.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Piráti pri Somálsku zrejme uniesli tanker s 20-člennou posádkou

Somálski piráti podľa dostupných informácií uniesli tanker na prepravu chemikálií a ropných produktov MT Asana s 20 členmi posádky. Medzi nimi je podľa správ z poloautonómneho regiónu Puntland osem Nemcov a desať Filipíncov, národnosť ďalších dvoch zatiaľ nie je známa.

Ozbrojení muži obsadili loď 17. júla v Adenskom zálive približne 65 námorných míľ južne od jemenského prístavu Al-Mukalla. Tanker plaviaci sa pod tanzánskou vlajkou pred únosom vyslal núdzový signál. Britská spoločnosť pre námornú bezpečnosť Ambrey uviedla, že za útokom pravdepodobne stoja somálski piráti.

Plavidlo smerovalo do prístavu Bosaso v Puntlande, no únoscovia ho presmerovali k mestu Caluula na severovýchode Somálska. Miestni obyvatelia podľa médií videli, ako na loď nakladajú zásoby, čo môže naznačovať prípravu na dlhšie zadržiavanie posádky.

Juhokórejská vojnová loď vyplávala tankeru na pomoc po prijatí núdzového signálu, no dorazila neskoro. Spoločnosť Ambrey uviedla, že MT Asana nemala na palube ozbrojený bezpečnostný tím. Somálske pirátstvo po rokoch útlmu opäť zosilnelo od konca roka 2023.

(red)

Minúta  |  

Zemetrasenie pri Semmeringu pocítili aj na Slovensku

Zemetrasenie s magnitúdou 4,4 zasiahlo v noci na piatok oblasť Semmeringu na hranici rakúskych spolkových krajín Dolné Rakúsko a Štajersko. Podľa Európskeho stredomorského seizmologického centra (EMSC) otrasy pocítili aj obyvatelia časti západného Slovenska vrátane Bratislavy, Šamorína a Modry.

Zemetrasenie nastalo krátko pred druhou hodinou ráno a jeho ohnisko sa nachádzalo v hĺbke iba päť kilometrov. Rakúska seizmologická služba do piatkového poludnia prijala viac ako 750 hlásení od obyvateľov.

Viac než 30 z nich informovalo o drobných škodách, najmä prasklinách v stenách a omietkach. Podľa seizmológa Antona Vogelmanna však nejde o poškodenia, ktoré by ohrozovali statiku budov.

Medzi obcami Schottwien a Breitenstein spôsobili otrasy menší zosuv skál, ktorý už odstránili. Obyvatelia v okolí epicentra opisovali zemetrasenie ako hlasné prasknutie alebo úder, viacerí zaznamenali aj chvenie dverí a zariadenia domácností.

Seizmológovia očakávajú, že počas nasledujúcich približne dvoch týždňov zaznamenajú desať až 20 merateľných dotrasov, z ktorých jeden až dva môžu byť citeľné. Prvý výraznejší dotras s magnitúdou 2,1 zaznamenali už v piatok ráno.

Oblasť Semmeringu patrí medzi seizmicky aktívnejšie regióny Rakúska, pričom podobne silné zemetrasenie s magnitúdou 4,6 ju zasiahlo aj vo februári 2024.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Približne 30 poslancov prišlo o členstvo v poľskej strane PiS

Približne 30 poslancov hlavnej poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) prišlo o členstvo po tom, ako do štvrtkovej polnoci nevystúpili z vnútrostraníckych združení, čo od nich požadovalo vedenie strany pod hrozbou vylúčenia. Oznámil to predseda PiS Jarosław Kaczyński.

Opatrenie sa týka najmä členov platformy Rozwój Plus, ktorú založil bývalý premiér Mateusz Morawiecki. Politický výbor PiS podľa Kaczyńského v utorok formálne vezme na vedomie zánik ich členstva.

Kaczyński uviedol, že spor nesúvisí len so združením Rozwój Plus, ale predovšetkým s návrhom, ktorý sa podľa neho objavil už pred niekoľkými týždňami a smeroval k rozdeleniu strany. Združenie preto vedenie PiS vnímalo ako súčasť tohto plánu.

Vedenie PiS dalo svojim poslancom ultimátum, aby sa vzdali členstva vo vnútrostraníckych združeniach. Tí, ktorí tak neurobili, podľa stanov automaticky prestali byť členmi strany. Morawiecki sa k rozhodnutiu bezprostredne nevyjadril.

(pap, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.