Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odvolaný minister Fedorov odmietol iné funkcie od Zelenského

Mychajlo Fedorov, odvolaný ukrajinský minister obrany, vo štvrtok vyhlásil, že okrem návratu na svoju pôvodnú funkciu neprijme žiadnu inú vládnu pozíciu. Odmietol tak ponuky prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý mu navrhoval post vicepremiéra pre obranné inovácie.

Fedorov to odôvodnil tým, že iba pozície prezidenta, vrchného veliteľa armády a ministra obrany majú reálnu právomoc bojovať proti korupcii v obstarávaní, pretláčať reformy a zásadne ovplyvňovať dej vojny.

Jeho odvolanie vyvolalo na Ukrajine vlnu protestov, v rámci ktorých tisíce ľudí v Kyjeve a ďalších mestách požadujú jeho opätovné vymenovanie. Organizátori demonštrácií dali prezidentovi ultimátum do piatka, pričom diskusie medzi Zelenským a Fedorovom naďalej pokračujú.

Vnútropolitická kríza prichádza pre Ukrajinu v kritickom období, keď nový vrchný veliteľ armády Mychajlo Drapatyj čelí nedostatku personálu na fronte aj pokračujúcim ruským útokom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vojenské využitie hliníka z Írska v Rusku nepotvrdili, ani nevylúčili

Írske vyšetrovanie vývozu z najväčšej európskej rafinérie oxidu hlinitého Aughinish Alumina nenašlo „konkrétne ani definitívne“ dôkazy o tom, že by sa vyvážaný materiál v Rusku používal na výrobu zbraní. Podľa írskeho premiéra Michaela Martina však vyšetrovanie toto riziko ani nebolo schopné úplne vylúčiť.

Martin to uviedol počas návštevy Kyjeva na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Závod v juhozápadnom Írsku vlastní ruská spoločnosť Rusal a dodáva surovinu kľúčovú pre výrobu hliníka. Európska únia túto rafinériu zo svojich sankčných balíkov vyňala, keďže Írsko ju považuje za strategicky dôležitú pre európske dodávateľské reťazce.

Premiér Martin potvrdil, že vyšetrovanie sa blíži ku koncu a Dublin bude s Európskou komisiou hľadať možnosti, ako vývozu do Ruska zabrániť aj bez priamych sankcií. Prezident Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina naďalej presadzuje úplný zákaz exportu oxidu hlinitého z Únie do Ruska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Snemovňa v USA odhlasovala stopku pre vojenské akcie v Iráne

Americká Snemovňa reprezentantov schválila pomerom hlasov 214 k 208 rezolúciu o vojnových právomociach, ktorou nariaďuje prezidentovi Donaldovi Trumpovi zastaviť vojenské akcie proti Iránu bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. Návrh predložený demokratkou Pramilou Jayapalovou podporili po boku väčšiny demokratov aj štyria republikáni (Tom Barrett, Brian Fitzpatrick, Warren Davidson a Thomas Massie).

Krok je však považovaný za prevažne symbolický, keďže podobné legislatívne pokusy v minulosti reálne ukončenie bojov nepriniesli.

Hlasovanie prišlo v čase opätovnej eskalácie konfliktu na Blízkom východe po tom, čo americká armáda spustila novú sériu náletov na Irán a Teherán v odvete zaútočil na americké základne v susedných krajinách.

Trump prisľúbil „prísny vojenský trest“ pre Irán aj jemenských húsíov po útokoch na saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori, pričom o obdobnom návrhu rezolúcie mal neskôr hlasovať aj Senát USA.

(reuters, max)

Minúta  |  

Grécko buduje „Achillov štít“, za 3,5 miliardy kúpi izraelskú techniku

Grécka bezpečnostná rada (KYSEA) vo štvrtok schválila nákup viacvrstvového systému protivzdušnej a protiraketovej obrany v hodnote až 3,5 miliardy eur od Izraela. Projekt s názvom „Achillov štít“ bude postavený na radaroch a raketách od spoločností Rafael a IAI. Minister obrany Nikos Dendias potvrdil, že systém bude plne funkčný do 35 mesiacov, pričom najmenej 25 percent komponentov vyrobia domáce grécke firmy.

V rámci modernizácie ozbrojených síl, na ktorú plánujú Atény do roku 2036 vyčleniť približne 28 miliárd eur, schválila KYSEA aj ďalšie armádne akvizície, a to tri vojenské transportné lietadlá Embraer C-390, americké bezpilotné lietadlá V-BAT a izraelské drony Heron, ako aj 10 britských miniponoriek VICTA pre špeciálne operácie.

Grécko, ktoré na obranu vynakladá takmer 3,5 percenta svojho HDP aj v dôsledku dlhodobého sporu s Tureckom, v súčasnosti nahrádza staršie systémy Patriot a S-300. Krajina zároveň rozvíja úzku vojenskú spoluprácu s Izraelom, od ktorého už minulý rok odkúpila raketové delostrelectvo za 650 miliónov eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Švédsko urýchli ťažbu vzácnych zemín, chce znížiť závislosť od Číny

Švédska vláda vo štvrtok vyhlásila ťažbu kritických kovov a vzácnych zemín za národný bezpečnostný záujem a oznámila novú ťažobnú stratégiu. Krok má urýchliť plánovanie aj povoľovacie procesy a prilákať investície na zníženie závislosti Európy od Číny, ktorá aktuálne dominuje v ťažbe aj spracovaní týchto surovinových zdrojov nevyhnutných pre zelenú energiu, obranný priemysel a elektromobilitu.

Podpredsedníčka vlády a ministerka pre podnikanie Ebba Buschová označila európsku závislosť od Pekingu za „systémové riziko“ a zdôraznila, že domáca ťažba posilní obranné schopnosti Švédska, EÚ aj NATO.

Kľúčovým projektom pre Európu je švédske ložisko Per Geijer v blízkosti bane Kiruna spoločnosti LKAB s celkovým objemom 1,2 miliardy ton nerastných zdrojov, z čoho 2,2 milióna ton tvoria oxidy vzácnych zemín.

Nová stratégia uľahčí štátu pridelenie pozemkov pre banské projekty a vláda zvažuje aj založenie štátnej investičnej spoločnosti pre ťažobný sektor. Otváranie nových baní však zároveň vyvoláva napätie s pôvodným obyvateľstvom Sámov, ktorí sa obávajú ohrozenia svojho tradičného spôsobu života a chovu sobov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prechod Szijjártóa do čínskej BYD vyvolal vyšetrovanie dotácií

Nová maďarská vláda premiéra Pétera Magyara oznámila podľa Euronews vyšetrovanie štátnych dotácií, daňových úľav a povolení udelených čínskemu výrobcovi elektromobilov BYD. Podnetom bol odchod dlhoročného exministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa z parlamentu priamo na post výkonného riaditeľa pre vonkajšie vzťahy v BYD.

Szijjártó, ktorý v bývalej vláde Viktora Orbána osobne dojednával masívne štátne stimuly pre čínske investície, čelí podozreniam z konfliktu záujmov.

Spoločnosť BYD v súčasnosti stavia v maďarskom Segedíne svoj prvý európsky závod. Organizácia Transparency International Hungary označila Szijjártóov prechod za učebnicový príklad fenoménu „otáčavých dverí“. Podľa nej môžu jeho detailné znalosti štátneho aparátu vystaviť Maďarsko tlaku čínskej firmy.

Maďarská legislatíva navyše neobsahuje povinné obdobie odstupného pre exministrov, ktoré by priamemu prechodu do súkromného sektora zabránilo. Vyšetrovanie má preveriť celkový dopad týchto rozhodnutí na daňových poplatníkov, životné prostredie a pracovný trh.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.