Preskočiť na obsah
  |  

Lagardová o konci v ECB: Keď sú mraky, kapitán zostáva na lodi

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová vo štvrtok potvrdila, že vo svojej funkcii zotrvá aj počas nasledujúceho roka. Reagovala tak na špekulácie o svojom možnom predčasnom odchode do francúzskej politiky pred prezidentskými voľbami.

Po tom, čo eurobanka ponechala základnú úrokovú sadzbu na úrovni 2,25 percenta, vyhlásila, že keď sú na obzore mraky, „kapitán zostáva na lodi“ a ubezpečila, že pred rokom 2027 z funkcie neodíde.

Aj keď sa jej riadny mandát končí až v októbri 2027, na priamu otázku o garancii jeho úplného dokončenia uviedla, že sa nechce nechať „zaškatuľkovať“.

Lagardová síce začiatkom mesiaca pripustila teoretickú možnosť skoršieho odchodu pre zapojenie sa do diania vo Francúzsku, no zdôraznila, že jej kandidatúra vo francúzskych prezidentských voľbách momentálne nie je na programe dňa.

(reuters, max)

  |  

Mladý Nemec útočil nožom v banke, polícia ho po hodinách zadržala

Dvadsaťročný mladík s nožom, ktorý smrteľne napadol muža a držal ďalších rukojemníkov v banke v západonemeckom meste Regensburg, skončil v rukách polície. Nemeckého štátneho príslušníka vyviedla polícia von, čím ukončila niekoľkohodinovú drámu.

Polícia na sociálnej sieti X napísala, že dve osoby, ktoré boli vo vnútri s podozrivým, von vyviedli ťažko ozbrojenými policajnými jednotkami.

Prepad má aj jednu obeť, ktorá zraneniam podľahla v nemocnici.

Na miesto zložky nasadili ťažko ozbrojené policajné jednotky aj vyjednávačov, zatiaľ čo nad hlavou krúžil policajný vrtuľník.

(reuters, max)

  |  

Odvolaný minister Fedorov odmietol iné funkcie od Zelenského

Mychajlo Fedorov, odvolaný ukrajinský minister obrany, vo štvrtok vyhlásil, že okrem návratu na svoju pôvodnú funkciu neprijme žiadnu inú vládnu pozíciu. Odmietol tak ponuky prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý mu navrhoval post vicepremiéra pre obranné inovácie.

Fedorov to odôvodnil tým, že iba pozície prezidenta, vrchného veliteľa armády a ministra obrany majú reálnu právomoc bojovať proti korupcii v obstarávaní, pretláčať reformy a zásadne ovplyvňovať dej vojny.

Jeho odvolanie vyvolalo na Ukrajine vlnu protestov, v rámci ktorých tisíce ľudí v Kyjeve a ďalších mestách požadujú jeho opätovné vymenovanie. Organizátori demonštrácií dali prezidentovi ultimátum do piatka, pričom diskusie medzi Zelenským a Fedorovom naďalej pokračujú.

Vnútropolitická kríza prichádza pre Ukrajinu v kritickom období, keď nový vrchný veliteľ armády Mychajlo Drapatyj čelí nedostatku personálu na fronte aj pokračujúcim ruským útokom.

(reuters, max)

  |  

Vojenské využitie hliníka z Írska v Rusku nepotvrdili, ani nevylúčili

Írske vyšetrovanie vývozu z najväčšej európskej rafinérie oxidu hlinitého Aughinish Alumina nenašlo „konkrétne ani definitívne“ dôkazy o tom, že by sa vyvážaný materiál v Rusku používal na výrobu zbraní. Podľa írskeho premiéra Michaela Martina však vyšetrovanie toto riziko ani nebolo schopné úplne vylúčiť.

Martin to uviedol počas návštevy Kyjeva na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Závod v juhozápadnom Írsku vlastní ruská spoločnosť Rusal a dodáva surovinu kľúčovú pre výrobu hliníka. Európska únia túto rafinériu zo svojich sankčných balíkov vyňala, keďže Írsko ju považuje za strategicky dôležitú pre európske dodávateľské reťazce.

Premiér Martin potvrdil, že vyšetrovanie sa blíži ku koncu a Dublin bude s Európskou komisiou hľadať možnosti, ako vývozu do Ruska zabrániť aj bez priamych sankcií. Prezident Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina naďalej presadzuje úplný zákaz exportu oxidu hlinitého z Únie do Ruska.

(reuters, max)

  |  

Snemovňa v USA odhlasovala stopku pre vojenské akcie v Iráne

Americká Snemovňa reprezentantov schválila pomerom hlasov 214 k 208 rezolúciu o vojnových právomociach, ktorou nariaďuje prezidentovi Donaldovi Trumpovi zastaviť vojenské akcie proti Iránu bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. Návrh predložený demokratkou Pramilou Jayapalovou podporili po boku väčšiny demokratov aj štyria republikáni (Tom Barrett, Brian Fitzpatrick, Warren Davidson a Thomas Massie).

Krok je však považovaný za prevažne symbolický, keďže podobné legislatívne pokusy v minulosti reálne ukončenie bojov nepriniesli.

Hlasovanie prišlo v čase opätovnej eskalácie konfliktu na Blízkom východe po tom, čo americká armáda spustila novú sériu náletov na Irán a Teherán v odvete zaútočil na americké základne v susedných krajinách.

Trump prisľúbil „prísny vojenský trest“ pre Irán aj jemenských húsíov po útokoch na saudskoarabské ropné tankery v Červenom mori, pričom o obdobnom návrhu rezolúcie mal neskôr hlasovať aj Senát USA.

(reuters, max)

  |  

Grécko buduje „Achillov štít“, za 3,5 miliardy kúpi izraelskú techniku

Grécka bezpečnostná rada (KYSEA) vo štvrtok schválila nákup viacvrstvového systému protivzdušnej a protiraketovej obrany v hodnote až 3,5 miliardy eur od Izraela. Projekt s názvom „Achillov štít“ bude postavený na radaroch a raketách od spoločností Rafael a IAI. Minister obrany Nikos Dendias potvrdil, že systém bude plne funkčný do 35 mesiacov, pričom najmenej 25 percent komponentov vyrobia domáce grécke firmy.

V rámci modernizácie ozbrojených síl, na ktorú plánujú Atény do roku 2036 vyčleniť približne 28 miliárd eur, schválila KYSEA aj ďalšie armádne akvizície, a to tri vojenské transportné lietadlá Embraer C-390, americké bezpilotné lietadlá V-BAT a izraelské drony Heron, ako aj 10 britských miniponoriek VICTA pre špeciálne operácie.

Grécko, ktoré na obranu vynakladá takmer 3,5 percenta svojho HDP aj v dôsledku dlhodobého sporu s Tureckom, v súčasnosti nahrádza staršie systémy Patriot a S-300. Krajina zároveň rozvíja úzku vojenskú spoluprácu s Izraelom, od ktorého už minulý rok odkúpila raketové delostrelectvo za 650 miliónov eur.

(reuters, max)