Preskočiť na obsah
  |  

Bild: Merz odvolal ministra dopravy pre stav železníc

Nemecký kancelár Friedrich Merz odvolal ministra dopravy Patricka Schniedera. Informoval o tom denník Bild s odvolaním sa na zdroje z konzervatívnych kruhov. Reuters uviedol, že kancelár ani ministerstvo dopravy správu bezprostredne nekomentovali.

Podľa Bildu Merza čoraz viac frustrovalo, že Schnieder nedokázal zlepšiť stav nemeckej železničnej siete a chátrajúcej infraštruktúry napriek rekordnému rozpočtu rezortu. Vo funkcii by ho mal nahradiť poslanec CDU a audítor z Göttingenu Fritz Güntzler, ktorý od roku 2013 pôsobí v Spolkovom sneme a je členom finančného výboru.

Odvolanie rozširuje prestavbu Merzovho kabinetu po náhlej rezignácii šéfa poslaneckého klubu CDU/CSU Jensa Spahna v súvislosti s kontroverziou okolo náhradného materstva.

Merz v piatok novinárom oznámil, že za novú vedúcu Úradu spolkového kancelára vymenuje Ninu Warkenovú. Ide o kľúčové personálne rozhodnutie, ktorým si chce upevniť kontrolu nad každodenným fungovaním vlády po tom, ako Thorstena Freia presunul na post predsedu poslaneckého klubu CDU/CSU.

Merz zároveň uviedol, že novým ministrom zdravotníctva sa stane Carsten Linnemann.

Schnieder zastával funkciu ministra dopravy od mája 2025. Podľa Bildu čelil kritike aj vlani v septembri, keď vyhlásil, že napriek vysokému rozpočtu nemá dostatok financií na nové mosty a ďalšie infraštruktúrne projekty.

(reuters, lud)

  |  

Brusel privítal podobu nových amerických ciel

Európska komisia privítala nové clá, ktoré Spojené štáty v piatok zaviedli voči 60 obchodným partnerom vrátane Európskej únie. Podľa Bruselu sú v súlade s obchodnou dohodou, ktorú EÚ a USA uzavreli vlani v škótskom Turnberry, a vytvárajú priestor na ďalšie rokovania o colných výnimkách.

Washington zaviedol clá vo výške 10 a 12,5 percenta s odôvodnením, že dotknutí obchodní partneri neprijímajú dostatočné opatrenia proti dovozu výrobkov vyrobených nútenou prácou. Na rozdiel od väčšiny partnerov sa nové clá na dovoz z EÚ nepripočítavajú k existujúcim clám a zachovali sa viaceré výnimky vrátane korku, diamantov, lietadiel a generických liekov.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová však pre Reuters odmietla americké tvrdenia o nedostatočnom boji Únie proti nútenej práci ako neopodstatnené. Zdôraznila, že EÚ dodržala svoje záväzky vyplývajúce z obchodnej dohody s USA, a oznámila, že Brusel požiada Washington o vysvetlenie nových opatrení.

(reuters, lud)

  |  

Rubio: Medzinárodný trestný súd je hlúpa organizácia

Spojené štáty sa nikdy nepripoja k Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a nedovolia, aby uplatňoval svoju jurisdikciu voči americkým občanom. Vyhlásil to minister zahraničných vecí USA Marco Rubio počas tlačovej konferencie na okraj rokovania ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Manile.

„Nie sme členmi tohto súdu. Nikdy sme nepodpísali túto zmluvu. Ak sa niekto chce pridať k tejto hlúpej organizácii, môže. My však jej súčasťou nebudeme a nedovolíme, aby uplatňovala svoju jurisdikciu voči Američanom,“ povedal Rubio.

Šéf americkej diplomacie zároveň zdôraznil, že Washington nebude tolerovať žiadne súčasné ani budúce pokusy ICC podniknúť kroky proti občanom USA.

Rubiove vyjadrenia prišli po tom, ako starosta New Yorku Zohran Mamdani uviedol, že právne oddelenie mesta skúma možnosti zadržania izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na základe zatykača vydaného ICC, ak v septembri pricestuje na Valné zhromaždenie OSN.

Prezident Donald Trump následne vyhlásil, že počas návštev Spojených štátov nebude môcť Netanjahua nikto zadržať. Mamdani neskôr priznal, že mesto na takýto krok nemá právomoc.

ICC vydal v novembri 2024 zatykač na Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Gallanta pre podozrenie z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.

V marci 2023 vydal zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina pre podozrenie z vojnového zločinu nezákonnej deportácie a nezákonného presunu ukrajinských detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska.

(tass, lud)

  |  

Macron požiadal EÚ o pomoc s požiarmi, zapojí sa aj Slovensko

Francúzsko požiadalo Európsku úniu o pomoc pri zvládaní rozsiahleho lesného požiaru na atlantickom pobreží, oznámil v piatok prezident Emmanuel Macron. „Situácia zostáva mimoriadne napätá v súvislosti s požiarmi, ktoré zasiahli našu krajinu, najmä departement Gironde,“ napísal Macron na sociálnej sieti X.

„Francúzsko požiadalo o aktiváciu Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Čoskoro budeme môcť počítať s posilami v podobe dvoch hasiacich lietadiel Canadair z Chorvátska, dvoch lietadiel Air Tractor z Portugalska, ako aj dvoch ťažkých vrtuľníkov Black Hawk z Českej republiky a zo Slovenska,“ dodal.

Viac ako desaťtisíc ľudí museli počas noci evakuovať na juhozápade Francúzska, kde sa rýchlo šíriaci lesný požiar rozšíril na najmenej 2 400 hektárov územia západne od mesta Bordeaux, uviedli vo štvrtok tamojší predstavitelia.

(reuters, lud)

  |  

Pre riziko salmonely stiahli v USA takmer 1,6 milióna balení vajec

Americká spoločnosť Midwest Poultry Services sťahuje z trhu takmer 1,6 milióna balení bielych a hnedých vajec z voľného chovu pre možné riziko kontaminácie baktériou Salmonella enteritidis. V stredu o tom informoval americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA).

Vajcia pochádzali z fariem v Texase a predávali ich v obchodoch Kroger v Texase a Louisiane a v predajniach Brookshire Grocery vo viacerých štátoch vrátane Oklahomy, Arkansasu a Mississippi.

Spoločnosť Brookshire uviedla, že po prijatí upozornenia začala kontrolovať zásoby a odstraňovať potenciálne dotknuté výrobky. Vajcia, ktoré sú v jej predajniach aktuálne dostupné, podľa firmy pochádzajú z iného výrobného závodu.

FDA uviedol, že v čase oznámenia neboli s vajcami od Midwest Poultry Services spojené žiadne hlásené ochorenia. Firma zároveň pozastavila distribúciu vajec vyrobených na svojich texaských farmách.

Salmonela sa môže nachádzať na povrchu aj vo vnútri vajec. Nákaza môže do 12 až 72 hodín spôsobiť kŕče, hnačku, nevoľnosť, vracanie, zimnicu, horúčku či bolesti hlavy.

(reuters, lud)

  |  

Saudská Arábia volí dlhšiu a drahšiu trasu vývozu ropy

Saudská Arábia sa pri vývoze časti ropy čoraz viac spolieha na trasu cez Suezský prieplav po tom, ako konflikty narušili obe jej hlavné exportné trasy – Hormuzský prieliv aj prieliv Báb el-Mandeb. Rijád tak využíva riešenie, ktoré bolo v minulosti skôr doplnkovou trasou.

Vo februári Saudská Arábia presmerovala väčšinu vývozu z Perzského zálivu do prístavov pri Červenom mori pre narušenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive. Po tohtotýždňových útokoch húsíov na lode v Červenom mori sa však aj táto trasa stala rizikovou, čo krajinu núti využívať cestu cez Suez.

Pre hlavných odberateľov v Ázii to znamená výrazne dlhšiu dopravu. Kým cesta z prístavu Janbú do Taiwanu cez Báb el-Mandeb trvá približne 19 dní, trasa cez Suezský prieplav, Stredozemné more, Gibraltár a okolo Mysu dobrej nádeje zaberie asi 48 dní. Náklady na palivo sa podľa výpočtov agentúry Reuters viac ako zdvojnásobia a samotný prechod Suezským prieplavom stojí približne milión dolárov.

Podľa analytikov spoločnosti Energy Aspects môže Saudská Arábia časť ropy prečerpávať cez ropovod Sumed, ktorý spája pobrežie Červeného a Stredozemného mora. Jeho kapacita dosahuje 2,5 milióna barelov denne, zatiaľ čo celkový saudský export predstavuje približne sedem miliónov barelov denne.

(reuters, lud)