Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina predĺžila vojnový stav aj mobilizáciu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákony, ktorými sa vojnový stav aj všeobecná mobilizácia na Ukrajine predlžujú o ďalších 90 dní, teda do 31. októbra 2026, informuje agentúra Unian.

Ide už o dvadsiate predĺženie týchto mimoriadnych opatrení od začiatku ruskej invázie. Príslušné zákony predtým schválila Najvyššia rada Ukrajiny, pričom za predĺženie vojnového stavu hlasovalo 313 poslancov a za pokračovanie mobilizácie 311 zákonodarcov.

Súčasťou oznámenia sú aj informácie o pokračujúcej transformácii ukrajinskej armády. Územné centrá náboru informovali, že vojaci aj civilisti môžu uzatvárať nové zmluvy s ministerstvom obrany na 14 alebo 24 mesiacov podľa zaradenia. Po uplynutí zmluvy majú vojaci garantované prepustenie zo služby.

(mja)

Minúta  |  

EÚ sankcionovala čínske firmy, Peking udrel aj na českú Tatru

Čína oznámila, že zavedie vývozné obmedzenia voči 14 európskym firmám z obranného a technologického sektora, informuje portál Politico.

Ide o priamu reakciu na rozhodnutie Európskej únie zaradiť 14 čínskych a hongkonských spoločností na sankčný zoznam pre podozrenie z podpory Ruska pri obchádzaní západných sankcií.

Peking označil krok Bruselu za neprijateľný a avizoval protiopatrenia. Medzi spoločnosťami, na ktoré sa nové obmedzenia vzťahujú, je aj nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall, český výrobca nákladných vozidiel Tatra, holandská spoločnosť IHC Merwede či viaceré firmy vyrábajúce optické a laserové technológie.

Čínski exportéri im po novom nesmú dodávať tovary s dvojakým využitím, teda produkty použiteľné v civilnom aj vo vojenskom sektore.

Výnimku budú predstavovať len prípady, keď čínske úrady udelia osobitnú licenciu. Podľa viacerých odhadov pritom až 90 percent sankcionovaného tovaru, ktorý sa stále dostáva do Ruska, prechádza cez Čínu.

(mja)

Minúta  |  

Peskov: Trump sa snaží ukončiť vojnu, no USA stále vyzbrojujú Ukrajinu

Kremeľ tvrdí, že americký prezident Donald Trump sa úprimne usiluje o ukončenie vojny na Ukrajine a je pripravený počkať na nové návrhy Washingtonu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však zároveň zdôraznil, že Rusko na čele s prezidentom Vladimirom Putinom bude dovtedy pokračovať vo vojenských operáciách až do dosiahnutia svojich cieľov a „úplného víťazstva“.

Podľa neho Moskva prijala predchádzajúci americký návrh na riešenie konfliktu, no odmietla ho Ukrajina, ktorú podľa Kremľa ovplyvňujú európski spojenci. Peskov vyhlásil, že Spojené štáty zaujímajú rozporuplný postoj: na jednej strane hovoria o mieri, na druhej pokračujú v dodávkach zbraní Kyjevu.

Rusko napriek tomu považuje snahu Trumpovej administratívy sprostredkovať rokovania za zhodnú so svojimi záujmami.

Posledné trojstranné rokovania Ruska, Ukrajiny a USA sa uskutočnili vo februári a Moskva očakáva ich obnovenie po upokojení situácie na Blízkom východe.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán podľa NYT odmietol nový americký návrh na prímerie

Irán odmietol návrh na prímerie, ktorý podľa iránskych a irackých predstaviteľov sprostredkoval premiér Iraku Alí al-Zaidí po rokovaniach vo Washingtone s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, informuje web New York Times.

Podrobnosti ponuky neboli zverejnené, no Teherán podľa zdrojov nechce dočasnú dohodu, ktorá by neriešila kontrolu nad Hormuzským prielivom.

Iracký premiér počas návštevy Teheránu rokoval s prezidentom Masúdom Pezeškijánom, ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím aj ďalšími predstaviteľmi.

Arákčí vyhlásil, že problémom nie je nedostatok sprostredkovateľov, ale postoj Spojených štátov, ktorý označil za nelogický a mocenský.

Medzitým pokračuje eskalácia konfliktu. USA podľa článku útočia na iránske vojenské základne aj dopravnú infraštruktúru, zatiaľ čo Irán podniká raketové a dronové útoky na americké ciele na Blízkom východe.

Iránske ozbrojené sily sa zároveň pripravujú na možnosť ďalšieho rozšírenia vojny, ak Washington zaútočí na Teherán alebo ďalšiu kritickú infraštruktúru.

(mja)

Minúta  |  

Víza pre Alžírčanov vyvolali vo Francúzsku polemiku

Vyjadrenie francúzskeho veľvyslanca v Alžírsku Stéphana Romateta o možnosti vydať ďalších 250-tisíc víz alžírskym občanom vyvolalo vo Francúzsku politickú polemiku. Romatet uviedol, že cieľom je prispieť k normalizácii vzťahov medzi obomi krajinami.

Elyzejský palác následne zdôraznil, že Francúzsko nestanovilo žiadny konkrétny cieľ týkajúci sa počtu víz. Prezident Emmanuel Macron odmietol tvrdenia, že vláda plánuje výrazné zvýšenie ich počtu, a viacerí predstavitelia označili výroky veľvyslanca za nedorozumenie alebo nepresnú interpretáciu.

Kontroverzia prichádza v čase napätých vzťahov medzi Parížom a Alžírom. Francúzsko dlhodobo kritizuje Alžírsko za odmietanie prijímať späť svojich občanov, ktorí majú opustiť francúzske územie, a za nedostatočnú spoluprácu pri vydávaní konzulárnych dokumentov potrebných na deportácie.

Vzťahy zhoršili aj prípady zadržania francúzskeho novinára Christopha Gleizesa a spisovateľa Boualema Sansala v Alžírsku.

Opozícia označila výroky veľvyslanca za dôkaz nejednotnej migračnej politiky vlády, zatiaľ čo Macron tvrdí, že Francúzsko presadzuje dôsledný prístup a zároveň sa usiluje o konštruktívne vzťahy s Alžírskom.

(red)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka znížila úroky napriek inflácii

Ruská centrálna banka v piatok prekvapivo znížila základnú úrokovú sadzbu na 14 percent z predchádzajúcich 14,25 percenta, hoci inflácia v krajine opäť zrýchľuje.

Väčšina analytikov pritom očakávala, že sadzby zostanú nezmenené, najmä pre rast cien pohonných hmôt po ukrajinských dronových útokoch na ruské rafinérie a logistické centrá.

Banka zároveň výrazne zhoršila výhľad ekonomiky a pripustila, že ruské hospodárstvo nemusí tento rok prakticky vôbec rásť. Odhad rastu znížila na 0 až 1 percento a zvýšila prognózu inflácie na rok 2026 na šesť až sedem percent.

Ceny benzínu od začiatku roka vzrástli o 16 percent a inflačné očakávania domácností sú najvyššie od jari 2022. Rozhodnutie prišlo v čase rastúceho politického tlaku na centrálnu banku.

Prezident Vladimir Putin tento týždeň vyhlásil, že znižovanie sadzieb by malo byť prirodzeným dôsledkom makroekonomickej stability, čo viacerí ekonómovia vnímali ako jasný signál smerom k banke.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.