Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chce predávať ropu zo zadržaných ruských tankerov

Európska únia v rámci 21. balíka sankcií proti Rusku schválila opatrenie, ktoré členským štátom umožní po zadržaní lodí z takzvanej tieňovej flotily skonfiškovať a následne predať prevážanú ruskú ropu či iný náklad, informuje European Conservative.

Doteraz bolo možné plavidlá iba zadržať, pričom náklad zostával na palube. Nový mechanizmus má podľa Bruselu výraznejšie obmedziť príjmy Moskvy z exportu ropy. EÚ súčasne ponechala cenový strop na ruskú ropu na úrovni 44 dolárov za barel na nasledujúcich 12 mesiacov.

Európska komisia odhaduje, že kombinácia opatrení pripraví Rusko približne o 3,5 miliardy dolárov ročných príjmov z ropy.

Moskva označila možnosť zhabania nákladu za „pirátstvo“ a avizovala, že zváži právne aj ďalšie protiopatrenia.

Samotná realizácia opatrenia však môže naraziť na spory o medzinárodné námorné právo, keďže o konfiškácii budú rozhodovať vnútroštátne súdy jednotlivých krajín.

(mja)

Minúta  |  

Prieskum AKO: PS vedie pred Smerom, Republika tretia

Ak by sa parlamentné voľby konali v júli, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 20,8 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Druhý by skončil Smer so 17,3 percenta, na treťom mieste by sa umiestnila Republika s podporou 9,7 percenta voličov. Do Národnej rady SR by sa dostali aj SaS (8,8 percenta), Hlas (8,5 percenta), Hnutie Slovensko (osem percent), KDH (7,7 percenta) a Demokrati (5,8 percenta).

Naopak, mimo parlamentu by zostali SNS so ziskom 4,8 percenta aj Maďarská aliancia, Právo na pravdu či ďalšie menšie strany.

Prepočítané na mandáty by PS získalo 35 poslancov, Smer 31 a Republika 17. SaS a Hlas by mali zhodne po 15 kresiel, Hnutie Slovensko 14, KDH 13 a Demokrati desať. Prieskum sa uskutočnil od 8. do 14. júla na vzorke tisíc respondentov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kallasová: EÚ rozšírila sankcie voči Iránu za domáce represie

Európska únia prijala nové reštriktívne opatrenia voči predstaviteľom Iránu pre údajné porušovanie ľudských práv. Oznámila to šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, podľa ktorej sankcie zasiahli viacerých iránskych sudcov zodpovedných za prenasledovanie politických oponentov a náboženských menšín.

Na sankčný zoznam pribudla aj vedúca osobnosť kybernetickej skupiny, ktorú EÚ viní z podpory represívnych opatrení režimu v oblasti kontroly informácií.

Kallasová zdôraznila, že napriek medzinárodnej pozornosti sústredenej na konflikt na Blízkom východe nemožno prehliadať zhoršujúcu sa situáciu v oblasti ľudských práv priamo v Iráne.

Podľa nej Teherán stupňuje vnútorné represie, a preto bude Európska únia aj naďalej postihovať osoby, ktoré za ne nesú zodpovednosť. Mená sankcionovaných osôb zatiaľ zverejnené neboli.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina predĺžila vojnový stav aj mobilizáciu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákony, ktorými sa vojnový stav aj všeobecná mobilizácia na Ukrajine predlžujú o ďalších 90 dní, teda do 31. októbra 2026, informuje agentúra Unian.

Ide už o dvadsiate predĺženie týchto mimoriadnych opatrení od začiatku ruskej invázie. Príslušné zákony predtým schválila Najvyššia rada Ukrajiny, pričom za predĺženie vojnového stavu hlasovalo 313 poslancov a za pokračovanie mobilizácie 311 zákonodarcov.

Súčasťou oznámenia sú aj informácie o pokračujúcej transformácii ukrajinskej armády. Územné centrá náboru informovali, že vojaci aj civilisti môžu uzatvárať nové zmluvy s ministerstvom obrany na 14 alebo 24 mesiacov podľa zaradenia. Po uplynutí zmluvy majú vojaci garantované prepustenie zo služby.

(mja)

Minúta  |  

EÚ sankcionovala čínske firmy, Peking udrel aj na českú Tatru

Čína oznámila, že zavedie vývozné obmedzenia voči 14 európskym firmám z obranného a technologického sektora, informuje portál Politico.

Ide o priamu reakciu na rozhodnutie Európskej únie zaradiť 14 čínskych a hongkonských spoločností na sankčný zoznam pre podozrenie z podpory Ruska pri obchádzaní západných sankcií.

Peking označil krok Bruselu za neprijateľný a avizoval protiopatrenia. Medzi spoločnosťami, na ktoré sa nové obmedzenia vzťahujú, je aj nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall, český výrobca nákladných vozidiel Tatra, holandská spoločnosť IHC Merwede či viaceré firmy vyrábajúce optické a laserové technológie.

Čínski exportéri im po novom nesmú dodávať tovary s dvojakým využitím, teda produkty použiteľné v civilnom aj vo vojenskom sektore.

Výnimku budú predstavovať len prípady, keď čínske úrady udelia osobitnú licenciu. Podľa viacerých odhadov pritom až 90 percent sankcionovaného tovaru, ktorý sa stále dostáva do Ruska, prechádza cez Čínu.

(mja)

Minúta  |  

Peskov: Trump sa snaží ukončiť vojnu, no USA stále vyzbrojujú Ukrajinu

Kremeľ tvrdí, že americký prezident Donald Trump sa úprimne usiluje o ukončenie vojny na Ukrajine a je pripravený počkať na nové návrhy Washingtonu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však zároveň zdôraznil, že Rusko na čele s prezidentom Vladimirom Putinom bude dovtedy pokračovať vo vojenských operáciách až do dosiahnutia svojich cieľov a „úplného víťazstva“.

Podľa neho Moskva prijala predchádzajúci americký návrh na riešenie konfliktu, no odmietla ho Ukrajina, ktorú podľa Kremľa ovplyvňujú európski spojenci. Peskov vyhlásil, že Spojené štáty zaujímajú rozporuplný postoj: na jednej strane hovoria o mieri, na druhej pokračujú v dodávkach zbraní Kyjevu.

Rusko napriek tomu považuje snahu Trumpovej administratívy sprostredkovať rokovania za zhodnú so svojimi záujmami.

Posledné trojstranné rokovania Ruska, Ukrajiny a USA sa uskutočnili vo februári a Moskva očakáva ich obnovenie po upokojení situácie na Blízkom východe.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.