Preskočiť na obsah
  |  

Dodávky ropy viaznu, ázijské rafinérie zháňajú náhradné zásoby

Ceny fyzických dodávok ropy na Blízkom východe, v Európe aj Afrike vystúpili na dvojmesačné maximá, pričom niektoré druhy sa obchodovali takmer za 97 eur za barel. Trh reaguje na narušenie dodávok spôsobené eskaláciou konfliktov okolo Iránu a Ukrajiny.

Referenčná ropa Brent pre fyzické dodávky vzrástla na 92 eur za barel, zatiaľ čo severomorská ropa Forties atakuje hranicu 95 eur.

Situáciu zhoršili útoky jemenských húsíov na tankery v Červenom mori, ktoré prinútili časť lodí meniť trasy, aj výpadok exportu kazašskej ropy po podozrivých ukrajinských dronových útokoch na terminál v Čiernom mori.

Saudská Arábia preto presmerúva časť exportu cez egyptský prístav Sídí Kerír. Rafinérie v Japonsku a Južnej Kórei medzitým urýchlene hľadajú alternatívne dodávky, čo podporuje rast cien aj pri severomorskej a západoafrickej rope.

(reuters, mja)

  |  

Nawrocki stopol daň z mimoriadnych ziskov, zákon preverí súd

Poľský prezident Karol Nawrocki oznámil, že zákon zavádzajúci mimoriadnu daň zo ziskov ropných a plynárenských spoločností postúpi na posúdenie Ústavnému tribunálu. Výhrady má najmä voči jeho spätnému účinku, keďže daň by sa vzťahovala aj na príjmy dosiahnuté od marca 2026.

Návrh schválený parlamentom počíta so 60-percentným zdanením tržieb z predaja pohonných látok, ktoré o viac než 20 percent prevýšia priemer z predchádzajúceho roka.

Štát by tak mohol získať približne štyri miliardy zlotých. Prezident zároveň varoval, že energetické spoločnosti môžu nové náklady preniesť na spotrebiteľov vo forme vyšších cien palív a energií.

Podľa Nawrockého musia podnikatelia poznať platné pravidlá ešte pred prijatím svojich ekonomických rozhodnutí.

O osude zákona teraz rozhodne Ústavný tribunál, keďže bez prezidentovho podpisu nemôže nadobudnúť účinnosť.

(reuters, mja)

  |  

Wallace: Izrael odmietol pomôcť Ukrajine, aby nerozhneval Rusko

Bývalý britský minister obrany Ben Wallace tvrdí, že izraelská vláda po ruskej invázii odmietla poskytnúť pomoc Ukrajine, pretože nechcela narušiť vzťahy s Moskvou. Podľa neho sa však táto politika neskôr obrátila proti samotnému Izraelu.

Wallace na sociálnej sieti X napísal, že vládu premiéra Benjamina Netanjahua vyzýval na podporu Kyjeva, no Izrael pomoc odmietol. „Nechcel rozčúliť Rusko. Výsledkom bolo, že Rusko naďalej vynakladalo viac ako miliardu dolárov na iránske drony. Obyčajní Izraelčania v súčasnosti znášajú dôsledky rozhodnutí Netanjahuovej vlády,“ konštatoval.

Jeho tvrdenia podporil bývalý britský vojenský atašé v Moskve a Kyjeve John Foreman. Prezradil, že podobné argumenty predkladal izraelskému veľvyslancovi v Moskve v čase, keď podľa neho iránski operatívci pripravovali útoky na členov jeho personálu.

Foreman zároveň tvrdí, že samovražedné drony libanonského hnutia Hizballáh sa stali hlavnou príčinou úmrtí izraelských vojakov v Libanone. Izraelskí predstavitelia podľa textu pripúšťajú, že tieto bezpilotné lietadlá predstavujú vážnu bezpečnostnú výzvu pre pozemné jednotky.

(militarnyi, lud)

  |  

Netanjahu nariadil založenie nových osád na Západnom brehu Jordánu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že vláda urýchli legalizáciu viacerých existujúcich osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu a zároveň založí nové. Opatrenia predstavil spolu s ministrom obrany Jisraelom Kacom ako reakciu na piatkové násilnosti v regióne, informuje web Jerusalem Post.

Súčasťou balíka budú aj razie v palestínskych dedinách, ktoré izraelské úrady považujú za útočiská militantov. Podľa medzinárodného práva sú všetky izraelské osady na okupovanom území považované za nelegálne.

Pri piatkových zrážkach zahynuli dvaja izraelskí vojaci vo veku 32 a 27 rokov po útoku na skupinu turistov pri osade Havat Gilad.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva zároveň informovalo o štyroch mŕtvych Palestínčanoch a štyroch zranených.

Izraelská armáda avizovala, že sa pripravuje na rozsiahlu operáciu na Západnom brehu Jordánu, kde násilie výrazne eskalovalo od začiatku vojny v Pásme Gazy po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

(mja)

  |  

Trump a Zelenskyj sa majú stretnúť vo Washingtone

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa mali v utorok stretnúť vo Washingtone. Informoval o tom predstaviteľ Bieleho domu, podľa ktorého je stretnutie naplánované, hoci ukrajinská strana ešte čaká na oficiálne potvrdenie programu.

Zdroj z prostredia ukrajinskej vlády informoval, že Zelenskyj má záujem vycestovať do Spojených štátov, no jeho tím zatiaľ očakáva definitívne potvrdenie termínu.

O plánovanej návšteve sa zmienili aj spojenec Donalda Trumpa a pravicová aktivistka Laura Loomerová, ktorá so Zelenským urobila rozhovor.

Podľa nej ukrajinský prezident potvrdil, že budúci týždeň navštívi USA a zúčastní sa aj na pohrebe amerického senátora Lindseyho Grahama.

Graham patril medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny v americkom Senáte a dlhodobo presadzoval vojenskú pomoc Kyjevu aj prísnejšie sankcie voči Rusku.

(reuters, mja)

  |  

Írska polícia zadržala dvoch ľudí pre možný bombový útok

Írska polícia zadržala dve osoby pre podozrenie z trestných činov proti štátu po tom, ako pri meste Carrickmacross neďaleko hranice so Severným Írskom zastavila vozidlo. Do zásahu povolala aj armádny tím na zneškodňovanie výbušnín (EOD).

Polícia uviedla, že vozidlo zastavili ešte v stredu, výsledok jeho prehliadky však z operačných dôvodov nezverejnila. Írsky verejnoprávny vysielateľ RTÉ s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že prehliadka potvrdila prítomnosť bomby. Vyšetrovatelia sa podľa RTÉ domnievajú, že vozidlo smerovalo cez hranicu na útok v Severnom Írsku.

V súvislosti s prípadom polícia zadržala vodičku vo veku okolo 20 rokov, ktorá zostáva vo väzbe, aj muža vo veku okolo 40 rokov.

Carrickmacross leží približne desať kilometrov od hranice medzi Írskom a britskou provinciou Severné Írsko. Napriek mierovej dohode z roku 1998 tam aj naďalej dochádza k ojedinelým útokom militantných skupín vrátane pokusov o bombové útoky automobilmi.

(reuters, lud)