Preskočiť na obsah
  |  

Kongo hlási prudký nárast eboly, pribudlo viac než 300 prípadov

Počet potvrdených prípadov nákazy ebolou v Konžskej demokratickej republike sa po najnovšej revízii údajov priblížil k hranici tritisíc. Národný inštitút verejného zdravia v piatok oznámil 2 905 potvrdených prípadov vrátane 1 269 úmrtí.

K výraznému nárastu prispelo doplnenie viac ako 300 prípadov po zosúladení údajov z provincií Ituri a Severné Kivu s celoštátnou databázou.

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že skutočný rozsah epidémie môže byť dva- až štyrikrát vyšší, než naznačujú oficiálne štatistiky.

Ide už o sedemnástu epidémiu eboly v krajine, ktorá bola oficiálne vyhlásená v polovici mája, hoci odborníci predpokladajú, že vírus sa šíril už niekoľko týždňov predtým.

Ohnisko spôsobuje vzácny kmeň Bundibugyo, pri ktorom úmrtnosť dosahuje približne 40 percent a proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína.

(reuters, mja)

  |  

Rumunská stíhačka F-16 zostrelila dron, zásah potvrdilo aj NATO

NATO potvrdilo, že vo vzdušnom priestore Rumunska bol zostrelený dron spojeneckými stíhačkami pôsobiacimi pod velením a riadením Aliancie.

Rumunské úrady už skôr informovali, že bezpilotný prostriedok zneškodnila stíhačka F-16 po tom, ako narušil rumunský vzdušný priestor.

Velenie vzdušných síl NATO informovalo, že okolnosti incidentu sa naďalej vyšetrujú a Aliancia je v úzkom kontakte s rumunskými úradmi.

Zatiaľ neboli zverejnené podrobnosti o pôvode dronu ani o okolnostiach jeho vstupu do vzdušného priestoru členského štátu NATO.

(reuters, mja)

  |  

Dodávky ropy viaznu, ázijské rafinérie zháňajú náhradné zásoby

Ceny fyzických dodávok ropy na Blízkom východe, v Európe aj Afrike vystúpili na dvojmesačné maximá, pričom niektoré druhy sa obchodovali takmer za 97 eur za barel. Trh reaguje na narušenie dodávok spôsobené eskaláciou konfliktov okolo Iránu a Ukrajiny.

Referenčná ropa Brent pre fyzické dodávky vzrástla na 92 eur za barel, zatiaľ čo severomorská ropa Forties atakuje hranicu 95 eur.

Situáciu zhoršili útoky jemenských húsíov na tankery v Červenom mori, ktoré prinútili časť lodí meniť trasy, aj výpadok exportu kazašskej ropy po podozrivých ukrajinských dronových útokoch na terminál v Čiernom mori.

Saudská Arábia preto presmerúva časť exportu cez egyptský prístav Sídí Kerír. Rafinérie v Japonsku a Južnej Kórei medzitým urýchlene hľadajú alternatívne dodávky, čo podporuje rast cien aj pri severomorskej a západoafrickej rope.

(reuters, mja)

  |  

Nawrocki stopol daň z mimoriadnych ziskov, zákon preverí súd

Poľský prezident Karol Nawrocki oznámil, že zákon zavádzajúci mimoriadnu daň zo ziskov ropných a plynárenských spoločností postúpi na posúdenie Ústavnému tribunálu. Výhrady má najmä voči jeho spätnému účinku, keďže daň by sa vzťahovala aj na príjmy dosiahnuté od marca 2026.

Návrh schválený parlamentom počíta so 60-percentným zdanením tržieb z predaja pohonných látok, ktoré o viac než 20 percent prevýšia priemer z predchádzajúceho roka.

Štát by tak mohol získať približne štyri miliardy zlotých. Prezident zároveň varoval, že energetické spoločnosti môžu nové náklady preniesť na spotrebiteľov vo forme vyšších cien palív a energií.

Podľa Nawrockého musia podnikatelia poznať platné pravidlá ešte pred prijatím svojich ekonomických rozhodnutí.

O osude zákona teraz rozhodne Ústavný tribunál, keďže bez prezidentovho podpisu nemôže nadobudnúť účinnosť.

(reuters, mja)

  |  

Wallace: Izrael odmietol pomôcť Ukrajine, aby nerozhneval Rusko

Bývalý britský minister obrany Ben Wallace tvrdí, že izraelská vláda po ruskej invázii odmietla poskytnúť pomoc Ukrajine, pretože nechcela narušiť vzťahy s Moskvou. Podľa neho sa však táto politika neskôr obrátila proti samotnému Izraelu.

Wallace na sociálnej sieti X napísal, že vládu premiéra Benjamina Netanjahua vyzýval na podporu Kyjeva, no Izrael pomoc odmietol. „Nechcel rozčúliť Rusko. Výsledkom bolo, že Rusko naďalej vynakladalo viac ako miliardu dolárov na iránske drony. Obyčajní Izraelčania v súčasnosti znášajú dôsledky rozhodnutí Netanjahuovej vlády,“ konštatoval.

Jeho tvrdenia podporil bývalý britský vojenský atašé v Moskve a Kyjeve John Foreman. Prezradil, že podobné argumenty predkladal izraelskému veľvyslancovi v Moskve v čase, keď podľa neho iránski operatívci pripravovali útoky na členov jeho personálu.

Foreman zároveň tvrdí, že samovražedné drony libanonského hnutia Hizballáh sa stali hlavnou príčinou úmrtí izraelských vojakov v Libanone. Izraelskí predstavitelia podľa textu pripúšťajú, že tieto bezpilotné lietadlá predstavujú vážnu bezpečnostnú výzvu pre pozemné jednotky.

(militarnyi, lud)

  |  

Netanjahu nariadil založenie nových osád na Západnom brehu Jordánu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že vláda urýchli legalizáciu viacerých existujúcich osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu a zároveň založí nové. Opatrenia predstavil spolu s ministrom obrany Jisraelom Kacom ako reakciu na piatkové násilnosti v regióne, informuje web Jerusalem Post.

Súčasťou balíka budú aj razie v palestínskych dedinách, ktoré izraelské úrady považujú za útočiská militantov. Podľa medzinárodného práva sú všetky izraelské osady na okupovanom území považované za nelegálne.

Pri piatkových zrážkach zahynuli dvaja izraelskí vojaci vo veku 32 a 27 rokov po útoku na skupinu turistov pri osade Havat Gilad.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva zároveň informovalo o štyroch mŕtvych Palestínčanoch a štyroch zranených.

Izraelská armáda avizovala, že sa pripravuje na rozsiahlu operáciu na Západnom brehu Jordánu, kde násilie výrazne eskalovalo od začiatku vojny v Pásme Gazy po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023.

(mja)