Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ombudsman odhalil, koľko platia Ukrajinci, aby unikli odvodu

Ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec upozornil na rozsiahlu korupciu v územných centrách náboru do armády (TCK). V rozhovore pre portál Novyny.Live uviedol, že odvedenci sú podľa jeho zistení nútení platiť vysoké úplatky, aby sa vyhli nezákonnej mobilizácii.

Podľa Lubinca si predstavitelia náborových centier pýtajú približne 10-tisíc dolárov za to, aby zadržaného človeka neodviezli do náborového centra. Ak už osobu do centra previezli, suma môže podľa neho vzrásť až na 20-tisíc dolárov.

„Problém je v tom, že jedna časť spoločnosti si môže kúpiť slobodu, zatiaľ čo druhá na to nemá prostriedky a je poslaná bojovať,“ povedal ombudsman.

Zároveň upozornil, že niektorí ľudia sú mobilizovaní bez riadneho posúdenia zdravotného stavu či ďalších okolností len preto, aby úrady splnili stanovené náborové kvóty. Takíto odvedenci potom často ani nemôžu byť zaradení do vojenských jednotiek.

Lubinec vyzval úrady, aby dôslednejšie vyšetrovali podobné prípady a prijali opatrenia na potlačenie korupcie v systéme mobilizácie.

(uanews, est)

Minúta  |  

Na Slovensku sa pri distribúcii stráca až tretina pitnej vody

Straty pitnej vody vo vodovodných sieťach na Slovensku zostávajú vysoké. Podľa údajov za rok 2025 sa v niektorých regiónoch stratila počas distribúcie až tretina vody, informuje web Voda Portal.

V rámci 14 veľkých vodárenských spoločností sa straty pohybovali od necelých 17 až po 32,3 percenta. Dáta potvrdzujú dlhodobý problém, na ktorý upozorňujú správy o stave životného prostredia aj Najvyšší kontrolný úrad.

Hlavnou príčinou je dlhodobé podfinancovanie obnovy vodárenskej infraštruktúry a miliardový investičný dlh.

Väčšina investícií smeruje do výstavby novej infraštruktúry, najmä kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, zatiaľ čo obnova existujúcich vodovodných sietí zaostáva.

(mja)

Minúta  |  

Rumunsko zostrelilo ďalší dron, do akcie vzlietli stíhačky F-16

Rumunsko v sobotu zostrelilo už druhý dron za dva dni, ktorý narušil jeho vzdušný priestor pri hraniciach s Ukrajinou. Incident sa odohral v riedko obývanej oblasti delty Dunaja neďaleko obce Sfantu Gheorghe. Armáda zachytila objekt radarom a do vzduchu vyslala dve stíhačky F-16.

Úrady zatiaľ neuviedli pôvod sobotňajšieho dronu, no piatkový zostrelený stroj podľa vyšetrovateľov patril Rusku.

Ide o prvý prípad, keď Rumunsko ako člen NATO pristúpilo k zostreleniu dronov po desiatkach predchádzajúcich narušení vzdušného priestoru od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Moskva podľa Bukurešti narušila rumunský vzdušný priestor približne tridsaťkrát počas útokov na ukrajinské prístavy pri Dunaji.

Náčelník rumunskej armády zároveň upozornil, že ruské útoky na oblasť Odesy sa pred žatvou zintenzívnili, čo zvyšuje tlak na energetické aj obchodné trasy v Čiernom mori.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nepredané oblečenie v EÚ musia zľavniť alebo dať na charitu

Od 19. júla vstúpil v Európskej únii do platnosti zákaz ničenia nepredaného oblečenia, módnych doplnkov a obuvi pre veľké spoločnosti. Stredné podniky budú musieť nové pravidlá dodržiavať od roku 2030.

Opatrenie je súčasťou nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov (ESPR) a má obmedziť plytvanie využiteľným tovarom aj zdrojmi potrebnými na jeho výrobu.

Firmy budú musieť nepredané výrobky prednostne ponúknuť so zľavou, predať na iných trhoch, darovať charitám alebo ich pripraviť na opätovné použitie opravou či renováciou.

Likvidácia bude možná len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak sú výrobky poškodené, nebezpečné, falšované alebo ich odmietnu charitatívne organizácie. Firmy budú musieť takéto prípady zdokumentovať a každoročne zverejňovať údaje o zlikvidovanom tovare.

Dodržiavanie pravidiel budú kontrolovať národné úrady, ktoré môžu za porušenie ukladať pokuty.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa v Európe pred použitím každoročne zničí 264-tisíc až 594-tisíc ton textilu, čo predstavuje približne štyri až deväť percent všetkých výrobkov uvedených na trh.

(est)

Minúta  |  

Trump na večeri s novinármi uviedol, že má hlúpy prejav

Americký prezident Donald Trump vystúpil po prvý raz ako prezident na večeri Asociácie korešpondentov pri Bielom dome, kde striedal humor s ostrými útokmi na médiá a svojich politických oponentov.

Podujatie sa konalo v náhradnom termíne po tom, čo ho v apríli prerušil ozbrojený útok pri hoteli vo Washingtone.

Trump vyhlásil, že je „najotvorenejším a najtransparentnejším prezidentom v histórii“ a dodal, že s novinármi komunikuje častejšie než jeho predchodcovia. „Keď sa s médiami nerozprávate, vždy o vás napíšu zlý článok. Keď sa s nimi rozprávate, máte šancu na dobrý,“ povedal.

Počas viac než hodinového prejavu sa opakovane vracal aj k témam zo svojich predvolebných mítingov a kritizoval novinárov, demokratických politikov či známe osobnosti.

Niekoľko vtipov nevyšlo podľa očakávaní a Trump sám poznamenal, že jeho prejav je „hlúpy“.

Večer zároveň vzdal hold príslušníkovi Tajnej služby Victorovi Gonzalesovi, ktorý počas aprílového útoku zastavil ozbrojeného útočníka. Organizátori podujatia zdôraznili, že sloboda tlače sa nesmie stať obeťou politického násilia.

(reuters, est)

Minúta  |  

Na Slovensku zadržali exšéfa ukrajinského futbalu

Na Slovensku zadržali bývalého prezidenta Ukrajinskej futbalovej asociácie (UAF) Andrija Pavelka, ktorý je na Ukrajine podozrivý z rozsiahlych finančných podvodov, píše agentúra Unian.

Informoval o tom Úrad generálneho prokurátora Ukrajiny, meno zadržaného síce oficiálne neuviedol, ukrajinské médiá však tvrdia, že ide práve o Pavelka.

Podľa ukrajinských vyšetrovateľov sa roky skrýval pred justíciou a vypátrať sa ho podarilo vďaka medzinárodnému pátraniu a spolupráci so zahraničnými bezpečnostnými zložkami.

Prokuratúra tvrdí, že Pavelko zorganizoval schému, prostredníctvom ktorej vytiahli z Ukrajinskej futbalovej asociácie takmer 295 miliónov hrivien (5,8 milióna eur).

Peniaze mali odtekať cez fiktívne zmluvy na dodávky morských plodov, prémiového čaju, kávy či elektrotechniky, ktoré podľa vyšetrovania existovali len na papieri.

Ukrajina už požiadala Slovensko o jeho vydanie a zároveň navrhla jeho dočasné vzatie do väzby. Pavelko čelí aj ďalšiemu vyšetrovaniu pre podozrenie zo spôsobenia škody vo výške viac ako 9,3 milióna eur prostredníctvom offshore schém v rokoch 2015 až 2016.

(unian, ukrmedia, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.