Preskočiť na obsah
  |  

Iránski agenti v prestrojení za migrantov prenikajú do Británie

Britské úrady podľa denníka The Telegraph zachytili pri pokuse o vstup do krajiny na malých člnoch cez Lamanšský prieliv osoby podozrivé z napojenia na iránske spravodajské služby.

Informácie pochádzajú od prevádzačov a iránskych predstaviteľov, ktorí tvrdia, že niektoré prevádzačské trasy vlastní Revolučná garda (IRGC) a jej jednotka 700, logistická zložka jednotiek Kuds. Tie sú podľa denníka napojené na financovanie teroristických skupín vrátane Hamasu či Hizballáhu .

Britské ministerstvo vnútra na odhaľovanie podozrivých osôb používa drony a sledovacie veže s umelou inteligenciou.

Úrady však priznávajú, že väčšie bezpečnostné riziko predstavuje radikalizácia iránskej diaspóry a aktivity proxy skupín, pričom počet osôb napojených na iránske revolučné gardy prilietajúcich legálnymi letmi z Európy je podstatne vyšší.

Iránsky predstaviteľ sa podľa denníka vyhrážal, že Teherán má v Londýne ľudí, ktorí môžu mesto urobiť nebezpečným.

(mja)

  |  

Gröhling kritizuje Gubíka za stretnutie s Orbánom

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling kritizuje šéfa Maďarskej aliancie Lászlóa Gubíka. Ten pred týždňom rokoval s predsedom PS Michalom Šimečkom o spolupráci.

V stredu sa však stretol s maďarským expremiérom Viktorom Orbánom, ktorého Gröhling označil za dlhoročného spojenca Roberta Fica (Smer) a ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéfovi SaS prekáža aj to, že Gubík predtým prijal pozvanie od koaličnej strany Hlas na rokovanie o komunálnej spolupráci.

„Kde stojí pán Gubík? Jeden deň s opozíciou, druhý deň s Hlasom, tretí deň s Orbánom,“ napísal opozičný politik.

Hoci téma maďarskej menšiny je podľa neho dôležitá, spochybnil vhodnosť Orbána ako partnera na jej riešenie.

Šéf SaS zdôraznil, že od predsedu politickej strany očakáva jednoznačné postoje k témam demokracie, členstva v EÚ, právneho štátu a zahraničnej politiky. Spolupráca sa podľa neho nedá budovať len na túžbe byť v parlamente, ale musí stáť na spoločných hodnotách, ktoré sú v prípade Gubíka otázne.

„Voliči maďarskej národnosti naozaj nie sú odkázaní na takúto politiku,“ dodal Gröhling s tým, že osobnosti maďarskej národnosti s jasnými hodnotami nájdu aj v iných stranách.

(mja)

  |  

Zapletalová zabehla národný rekord na 200 m

Slovenská atlétka Emma Zapletalová získala titul majsterky Slovenska v behu na 200 m. V sobotňajších (25. júla) pretekoch na šampionáte v Banskej Bystrici triumfovala v novom národnom rekorde 22,67 s a splnila limit na augustové majstrovstvá Európy v Birminghame.

Slovenská rekordérka na hladkej aj prekážkovej štvorstovke obhájila titul z vlaňajška. Trať na 200 m zabehla pod 23 sekúnd ako prvá Slovenka vôbec a o 39 stotín prekonala doterajší rekord Lucie Ivanovej z roku 2003.

Striebro získala Viktória Korbová v osobnom maxime 23,25 s, bronzová skončila Alexandra Segéňová (24,26 s).

(tasr, mja)

  |  

Fidesz už nechce vládnuť, ale brániť národ pred vykradnutím

Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán na svojom tradičnom letnom fóre v Tufványosi potvrdil, že podporil odchod bývalého šéfa diplomacie Pétera Szijjártóa do čínskej spoločnosti BYD. Orbán zároveň dúfa, že sa Szijjártó v Číne veľa naučí a raz sa vráti, informuje web hvg.hu.

Orbán oznámil zmenu stratégie Fideszu. Strana podľa neho nebude v parlamente pôsobiť ako klasická opozícia, ale ako „služobné centrum a inkubátor“ a jej cieľom už nie je uchopenie moci, ale budovanie „národného odporu“ a „koalície slobody“.

Priznal, že súčasnú vládu premiéra Pétera Magyara „roztočil“ človek z radov Fideszu, za čo sa ospravedlnil. „Ak je niečo, za čo sa vám musím ospravedlniť, je to toto,“ vyhlásil.

Odmietol tiež obvinenia, že prezident Tamás Sulyok je straníckym kandidátom, podľa Orbána je prvým prezidentom bez priamej straníckej príslušnosti.

Zavedenie eura označil za „kódové označenie pre úsporné opatrenia“ a varoval pred „piatym vykradnutím“ Maďarska.

Podľa neho súčasná vláda nerobí hospodársku politiku, ale len „vládne na Facebooku“. Taktiež verí, že k 2,5 miliónom voličov Fideszu sa pripoja sklamaní voliči Tiszy, a tým vznikne ústavná väčšina potrebná na zmenu vlády.

(mja)

  |  

Ukrajina zasiahla ropnú plošinu Lukoilu v Kaspickom mori

Ukrajinské drony v sobotu zasiahli ropnú plošinu Filanovskij ruskej spoločnosti Lukoil v Kaspickom mori. Terčom útoku sa stali aj dve nákladné lode, Port Olya 2 a Begey, ktoré sú podozrivé z prepravy vojenského nákladu medzi Ruskom a Iránom.

Informovala o tom ukrajinská bezpečnostná služba na telegrame.

Prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X potvrdil, že ide o výsledky diaľkových úderov. „Dosiahli sme veľmi silné výsledky pri úderoch na diaľku v Kaspickom mori, vrátane plavidiel využívaných na prepravu vojenského nákladu spojeného s Iránom,“ uviedol.

Zelenskyj zároveň oznámil, že ukrajinské sily zasiahli aj ropnú rafinériu v Ťumene a závod v Kirove, ktorý vyrába komponenty pre delostrelecké projektily. Okrem toho zasiahli logistický objekt v Jekaterinburgu, bližšie ho však nešpecifikoval.

(reuters, mja)

  |  

Hlas trvá na päťročnom volebnom období samospráv

Koaličná strana Hlas-SD naďalej presadzuje predĺženie volebného obdobia samospráv z doterajších štyroch na päť rokov. Štátny tajomník Ministerstva vnútra a splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák tvrdí, že zmena je nevyhnutná v súvislosti s pripravovanou modernizáciou samosprávy a čerpaním eurofondov.

„Ak chceme, aby nám starostovia a primátori v tejto systémovej zmene pomáhali, tak im máme dať viac času,“ argumentoval Kaliňák s tým, že práve štvorročný mandát bol podľa neho jedným z dôvodov, prečo samosprávy v rokoch 2003 – 2005 odmietali komunálnu reformu. Poukázal tiež na to, že päťročné funkčné obdobie majú samosprávy v Poľsku a Maďarsku, pričom Česko podľa neho zvažuje až šesť rokov.

Kaliňák zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že tohtoročné komunálne voľby a voľby do vyšších územných celkov, ktoré sa uskutočnia 24. októbra, budú opäť spojené. Obáva sa organizovaného chaosu a poukázal na to, že v roku 2022 bol pri spojených voľbách historicky najvyšší počet neplatných hlasovacích lístkov.

Voliči v Bratislave a Košiciach mali podľa neho až šesť lístkov. „Myslím, že päťročné obdobie, ale aj oddelenie termínu volieb, budú témy, ktoré ešte na jeseň výrazne zarezonujú,“ dodal Kaliňák.

(tasr, mja)