Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko chce nasadiť 30-tisíc severokórejských vojakov, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko plánuje nasadiť ďalších približne 30 000 severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine.

Vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že Moskva od júna pripravuje ich prijatie vo Voronežskej oblasti. Na podporu svojich tvrdení nepredložil dôkazy a Rusko sa k jeho vyjadreniam bezprostredne nevyjadrilo.

Podotkol, že Severná Kórea sa chystá dodať Rusku nové odpaľovacie zariadenia pre balistické rakety.

„Ide o hrozbu nielen pre Ukrajinu. Rusko pomáha Severnej Kórei naučiť sa viesť vojnu, zdokonaľovať svoje zbrane a získať skutočné bojové skúsenosti s ich používaním. Všetko toto predstavuje hrozbu pre každú krajinu v Ázii, ktorá sa nachádza v dosahu severokórejských rakiet,“ povedal.

Severná Kórea už v roku 2024 vyslala približne 14 000 vojakov do Kurskej oblasti na západe Ruska na základe dohody o vzájomnej obrane medzi Moskvou a Pchjongjangom.

Nasadení boli po rozsiahlej ukrajinskej ofenzíve na ruskom území. Spolupráca oboch krajín sa od uzavretia obranného paktu výrazne prehĺbila, čo vyvoláva obavy západných krajín z ďalšej militarizácie konfliktu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rakúska ministerka kritizuje Zelenského tlak na rýchly vstup do EÚ

Rakúsko odmieta urýchlené prijatie Ukrajiny do Európskej únie. Ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová z konzervatívnej ÖVP vyhlásila, že pre Kyjev nemôže platiť „zrýchlený vstup na požiadanie“ a všetky kandidátske krajiny musia dodržiavať rovnaké pravidlá.

V rozhovore pre Welt am Sonntag kritizovala aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa nej v posledných mesiacoch pôsobí dojmom, že chce Európskej únii diktovať termín prijatia Ukrajiny.

Bauerová upozornila, že EÚ musí dôkladne zvážiť svoju schopnosť prijať nového člena. Vstup krajiny s približne 39 miliónmi obyvateľov a odlišnou poľnohospodárskou štruktúrou by podľa nej Úniu výrazne zmenil. Zároveň varovala pred vytvorením „dvojrýchlostného“ systému, v ktorom by niektorí kandidáti mali výhodnejšie podmienky.

Prístupové rokovania medzi EÚ a Ukrajinou sa začali v júni. Kyjev však ešte musí uskutočniť viaceré reformy, najmä v oblasti boja proti korupcii a justície.

Väčšina európskych predstaviteľov nepovažuje členstvo Ukrajiny pred polovicou 30. rokov za realistické, najmä kým trvá vojna s Ruskom.

(zeit, est)

Minúta  |  

Rusko predĺžilo zákaz vývozu benzínu do konca roka 2026

Niektoré regióny Ruska naďalej zápasia s problémami v zásobovaní pohonnými hmotami, pričom najvážnejšia situácia pretrváva v častiach Sibíri. Uviedol to podpredseda ruskej vlády Alexander Novak, podľa ktorého sa podmienky síce postupne stabilizujú, no v niektorých oblastiach zostávajú „pomerne zložité“.

Moskva prijala viaceré opatrenia na podporu domáceho trhu po opakovaných ukrajinských dronových útokoch na ropné rafinérie, ktoré spôsobili nedostatok benzínu a rast cien.

Novak oznámil, že zákaz vývozu benzínu bude predĺžený až do konca roka. Naopak, zákaz exportu nafty plánuje vláda zrušiť, keďže situácia na trhu sa podľa nej zlepšuje.

Ak si to bude vyžadovať vývoj, Rusko môže dovážať prebytočné ropné produkty z Kazachstanu. Táto krajina už v júli vyviezla do Ruska prvú zásielku benzínu v objeme približne 1 000 ton, ktorá smerovala do jedného z regiónov v centrálnej časti krajiny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Záverečnú etapu Tour de France skrátili pre lesné požiare

Organizátori Tour de France skrátili nedeľňajšiu záverečnú 21. etapu do Paríža zo 133 na 89 kilometrov. Dôvodom je presun časti bezpečnostných síl na boj s rozsiahlymi lesnými požiarmi na juhozápade Francúzska.

Podľa spoločného vyhlásenia organizátorov, parížskej polície a ministerstva vnútra bezpečnostné zložky presunuli do oblastí zasiahnutých požiarmi, aby pomohli chrániť obyvateľov.

Slovinec Tadej Pogačar vstupoval do víkendového finále s takmer nedostihnuteľným náskokom na ceste za tretím titulom za sebou.

Požiare si medzitým vynútili evakuáciu približne 197 000 ľudí z juhozápadného Francúzska vrátane turistickej oblasti Cap Ferret. Prezident Emmanuel Macron nasadil na pomoc vyčerpaným hasičom aj armádu.

Plamene, podporované rekordnými horúčavami, sa v sobotu priblížili na približne 30 kilometrov od Bordeaux.

Evakuovaní obyvatelia aj turisti opisujú dramatické úteky pred ohňom, popol padajúci z oblohy a obavy, že podobné katastrofy budú v dôsledku meniacej sa klímy čoraz častejšie.

(reuters, est)

Minúta  |  

Vlani na Slovensku vykonali najmenej umelých potratov od roku 1997

Počet potratov sa vlani na Slovensku medziročne znížil. Bolo ich 9 996, čo je o 3,6 percenta menej ako v roku 2024. Počet potratov na Slovensku klesá už ôsmy rok po sebe. Vyplýva to zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

„Z celkového počtu hlásení tvorili 47,9 percenta umelé ukončenia tehotenstva (4 786 prípadov), 45,3 percenta spontánne potraty (4 531 prípadov), 4,4 percenta mimomaternicové tehotenstvá (435 prípadov) a 2,4 percenta iné potraty (244 prípadov). Ženy s trvalým pobytom mimo SR tvorili dve percentá všetkých hlásení,“ priblížilo NCZI.

Minulý rok opäť medziročne klesol aj počet interrupcií. „U žien s trvalým pobytom na Slovensku ich bolo vykonaných 4 615, čo je najmenej od roku 1997. Zo zdravotných dôvodov vykonali 434 umelých ukončení tehotenstva, pričom vo viac ako 60 percentách prípadov išlo o zdravotné dôvody plodu,“ ozrejmilo centrum.

Spontánnych potratov na Slovensku vlani zaznamenali 4 531. Dokopy v 4 507 prípadoch išlo o ženy s trvalým pobytom v SR.

„Takmer 40 percent pripadalo na bezdetné ženy. (...) Najvyššia miera spontánnych potratov bola evidovaná v Prešovskom kraji, najnižšia v Trenčianskom kraji. Najvyššia miera spontánnych potratov bola vo vekovej skupine 25 až 29 rokov, nasledovali ženy vo veku 30 až 34 rokov,“ dodalo NCZI.

Minúta  |  

Pri ukrajinskom útoku na turistický kemp zomrelo 11 osôb

Pri nočnom útoku na rekreačný areál v Ruskom okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti zahynulo 11 ľudí vrátane štyroch detí a ďalších 16 osôb utrpelo zranenia. Oznámili to miestne okupačné úrady, ktoré z útoku obvinili Ukrajinu.

Podľa Ruskom dosadeného gubernátora Jevgenija Balického bol terčom útoku rezort v Kyrylivke na pobreží Azovského mora neďaleko Melitopoľa. Tvrdí, že útočníci vedome zasiahli civilistov. „Nepriateľ videl a chápal, na koho útočí,“ uviedol na platforme Telegram.

Ukrajina sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrila.

Rusko aj Ukrajina opakovane odmietajú, že by vo vojne, ktorú Moskva rozpútala inváziou vo februári 2022, zámerne útočili na civilné ciele.

Ruský Vyšetrovací výbor podľa štátnej agentúry RIA začal v súvislosti s incidentom trestné konanie pre podozrenie z terorizmu.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.