Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Koalícia ochotných odporuje našej mierovej politike

Predseda vlády Robert Fico v sobotňajšom videu na sociálnej sieti opäť poprel, že by Slovensko mohlo byť členom takzvanej koalície ochotných. Ide o zoskupenie vyše 30 štátov, ktoré pomáhajú Ukrajine v boji proti Rusku.

Dodal, že s naším východným susedom spolupracujeme len na vzájomne výhodných civilných projektoch. Nezúčastňujeme sa na vojnových pôžičkách.

„Médiá sú schopné zo zrnka pravy upiecť trojkilový bochník klamstiev,“ povedal s dôvetkom, že „zrnkom pravdy“ bolo pozvanie na oslavy francúzskeho štátneho sviatku, na ktorom premiéra zastupoval slovenský veľvyslanec vo Francúzsku.

„To, čo médiá predviedli s naším údajným členstvom v koalícii krajín podporujúcich vojnu na Ukrajine, to je ako u debilov,“ skritizoval premiér ostro.

Vyjadril sa tiež, že napäto sleduje vývoj cien ropy v dôsledku americko-iránskej vojny. Ocenil, že vláda vedie dialóg s rafinériou Slovnaft, vďaka čomu nakupujeme naftu o 26 centov za liter lacnejšie ako je priemer EÚ.

K iniciatíve generálneho prokurátora, ktorý tento týždeň zatlačil na ministerstvo vnútra, aby matrika rozhodla o zápise manželstva homosexuálnych párov, zopakoval, že to nie je možné, aj keď bolo uzatvorené v krajine, kde sa tento typ manželstva uzatvoriť dá.

„V tomto duchu by mali byť v krátkom čase informovaní navrhovatelia takýchto zápisov. Takže, milá bratislavská kaviareň, zatlačte štupeľ naspäť do fľaše,“ odkázal premiér.

(est)

Minúta  |  

Berlín tají informácie o Nord Streame, odvoláva sa na štátny záujem

Nemecký spolkový kancelársky úrad odmietol poskytnúť informácie o tom, či ho v lete 2022 iné štáty informovali, že hrozí odstrel plynovodov Nord Stream. Píše portál Ostdeutsche Allgemeine.

V strohej odpovedi poslankyni AfD Anne Rathertovej úrad argumentoval ochranou štátneho blahobytu a utajovaním spravodajských informácií.

Kancelársky úrad dokonca odmietol sprístupniť dokumenty aj v utajenom režime pre parlamentný kontrolný orgán.

Rathertová sa pýtala, či vtedajší šéf kancelárie Wolfgang Schmidt (SPD) dostal od holandskej vojenskej rozviedky MIVD varovanie pred útokom na plynovody a prečo Nemecko neprijalo žiadne preventívne opatrenia.

Úrad spolkového kancelára odpovedal, že požadované informácie sa dotýkajú štátneho záujmu natoľko, že ich nemožno sprístupniť ani v utajenom režime členom Bundestagu. Odpoveď podpísal vtedajší šéf kancelárie Thorsten Frei (CDU) ešte pred svojím presunom na čelo poslaneckého klubu CDU.

Podľa Rathertovej práve táto odpoveď odhaľuje logický rozpor. Ak by Berlín nemal žiadne informácie, mohol to podľa nej jednoducho povedať, ako to urobil v minulosti pri iných citlivých operáciách. Odmietnutie odpovede podľa nej naznačuje, že varovanie existovalo, a otvára otázku, prečo Nemecko nekonalo.

(mja)

Minúta  |  

Rusko chce nasadiť 30-tisíc severokórejských vojakov, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Rusko plánuje nasadiť ďalších približne 30 000 severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine.

Vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že Moskva od júna pripravuje ich prijatie vo Voronežskej oblasti. Na podporu svojich tvrdení nepredložil dôkazy a Rusko sa k jeho vyjadreniam bezprostredne nevyjadrilo.

Podotkol, že Severná Kórea sa chystá dodať Rusku nové odpaľovacie zariadenia pre balistické rakety.

„Ide o hrozbu nielen pre Ukrajinu. Rusko pomáha Severnej Kórei naučiť sa viesť vojnu, zdokonaľovať svoje zbrane a získať skutočné bojové skúsenosti s ich používaním. Všetko toto predstavuje hrozbu pre každú krajinu v Ázii, ktorá sa nachádza v dosahu severokórejských rakiet,“ povedal.

Severná Kórea už v roku 2024 vyslala približne 14 000 vojakov do Kurskej oblasti na západe Ruska na základe dohody o vzájomnej obrane medzi Moskvou a Pchjongjangom.

Nasadení boli po rozsiahlej ukrajinskej ofenzíve na ruskom území. Spolupráca oboch krajín sa od uzavretia obranného paktu výrazne prehĺbila, čo vyvoláva obavy západných krajín z ďalšej militarizácie konfliktu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Rakúska ministerka kritizuje Zelenského tlak na rýchly vstup do EÚ

Rakúsko odmieta urýchlené prijatie Ukrajiny do Európskej únie. Ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová z konzervatívnej ÖVP vyhlásila, že pre Kyjev nemôže platiť „zrýchlený vstup na požiadanie“ a všetky kandidátske krajiny musia dodržiavať rovnaké pravidlá.

V rozhovore pre Welt am Sonntag kritizovala aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa nej v posledných mesiacoch pôsobí dojmom, že chce Európskej únii diktovať termín prijatia Ukrajiny.

Bauerová upozornila, že EÚ musí dôkladne zvážiť svoju schopnosť prijať nového člena. Vstup krajiny s približne 39 miliónmi obyvateľov a odlišnou poľnohospodárskou štruktúrou by podľa nej Úniu výrazne zmenil. Zároveň varovala pred vytvorením „dvojrýchlostného“ systému, v ktorom by niektorí kandidáti mali výhodnejšie podmienky.

Prístupové rokovania medzi EÚ a Ukrajinou sa začali v júni. Kyjev však ešte musí uskutočniť viaceré reformy, najmä v oblasti boja proti korupcii a justície.

Väčšina európskych predstaviteľov nepovažuje členstvo Ukrajiny pred polovicou 30. rokov za realistické, najmä kým trvá vojna s Ruskom.

(zeit, est)

Minúta  |  

Rusko predĺžilo zákaz vývozu benzínu do konca roka 2026

Niektoré regióny Ruska naďalej zápasia s problémami v zásobovaní pohonnými hmotami, pričom najvážnejšia situácia pretrváva v častiach Sibíri. Uviedol to podpredseda ruskej vlády Alexander Novak, podľa ktorého sa podmienky síce postupne stabilizujú, no v niektorých oblastiach zostávajú „pomerne zložité“.

Moskva prijala viaceré opatrenia na podporu domáceho trhu po opakovaných ukrajinských dronových útokoch na ropné rafinérie, ktoré spôsobili nedostatok benzínu a rast cien.

Novak oznámil, že zákaz vývozu benzínu bude predĺžený až do konca roka. Naopak, zákaz exportu nafty plánuje vláda zrušiť, keďže situácia na trhu sa podľa nej zlepšuje.

Ak si to bude vyžadovať vývoj, Rusko môže dovážať prebytočné ropné produkty z Kazachstanu. Táto krajina už v júli vyviezla do Ruska prvú zásielku benzínu v objeme približne 1 000 ton, ktorá smerovala do jedného z regiónov v centrálnej časti krajiny.

(reuters, est)

Minúta  |  

Záverečnú etapu Tour de France skrátili pre lesné požiare

Organizátori Tour de France skrátili nedeľňajšiu záverečnú 21. etapu do Paríža zo 133 na 89 kilometrov. Dôvodom je presun časti bezpečnostných síl na boj s rozsiahlymi lesnými požiarmi na juhozápade Francúzska.

Podľa spoločného vyhlásenia organizátorov, parížskej polície a ministerstva vnútra bezpečnostné zložky presunuli do oblastí zasiahnutých požiarmi, aby pomohli chrániť obyvateľov.

Slovinec Tadej Pogačar vstupoval do víkendového finále s takmer nedostihnuteľným náskokom na ceste za tretím titulom za sebou.

Požiare si medzitým vynútili evakuáciu približne 197 000 ľudí z juhozápadného Francúzska vrátane turistickej oblasti Cap Ferret. Prezident Emmanuel Macron nasadil na pomoc vyčerpaným hasičom aj armádu.

Plamene, podporované rekordnými horúčavami, sa v sobotu priblížili na približne 30 kilometrov od Bordeaux.

Evakuovaní obyvatelia aj turisti opisujú dramatické úteky pred ohňom, popol padajúci z oblohy a obavy, že podobné katastrofy budú v dôsledku meniacej sa klímy čoraz častejšie.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.