Kanadskú dokumentaristku Ric Esther Bienstockovú podnietila k preskúmaniu silnejúcich kultúrnych sporov na univerzitách otázka jej dcéry, či je vhodné nosiť sandále zdobené tradičným čínskym vzorom.
Táto skúsenosť ju priviedla k skúmaniu toho, ako diskusie o identite, kultúrnom privlastňovaní a slobode prejavu ovplyvňujú študentov a akademický život. Výsledkom bol Speechless – dvojdielny dokument o aktivizme na univerzitách a meniacich sa hraniciach verejnej diskusie.
Dokument tento rok na jar odvysielali na kanáli CBC v Kanade a v programe BBC Storyville vo Veľkej Británii. Ešte pred niekoľkými rokmi by sa mnohým pozorovateľom zdalo prakticky nemožné, že ho vzhľadom na vtedajšie redakčné nastavenie voči týmto témam uvedú dvaja významní verejnoprávni vysielatelia.
Speechless mapuje sériu medializovaných sporov o slobodu prejavu na univerzitách za uplynulé desaťročie. Začína sa konfliktom z roku 2017, do ktorého sa na Evergreen State College (vo Washingtone) dostal profesor biológie Bret Weinstein. Ten sa ohradil proti návrhu, aby bieli študenti a zamestnanci v rámci každoročného podujatia školy s názvom „Deň neprítomnosti“ (Day of Absence) na jeden deň dobrovoľne opustili areál univerzity. Jeho postoj vyvolal protesty a výzvy na odstúpenie.
Film sa venuje aj polarizovanej diskusii o rodovej identite vrátane kritiky a protestov namierených proti ženám, ktoré sa označujú za rodovo kritické. Patrí medzi ne aj spisovateľka J. K. Rowlingová.
Seriál sa končí vlnou propalestínskych protestov a táborení, ktoré sa v rokoch 2023 a 2024 rozšírili na univerzitách. Niektorí demonštranti počas nich čelili obvineniam z vyjadrovania podpory Hamasu alebo používania antisemitskej rétoriky. Bienstocková v celom dokumente sleduje rastúce napätie medzi slobodou prejavu, politikou identity a aktivizmom na univerzitách.
Univerzity po celom svete čelia rovnakým problémom
Tieto problémy sa však neobmedzujú iba na anglicky hovoriace krajiny. Aj v Nemecku sa odohrali kontroverzie nápadne podobné tým, ktoré zachytáva dokument Speechless. Patrí medzi ne zrušenie prednášky vtedy 36-ročnej doktorandky a biologičky Marie-Luise Vollbrechtovej v roku 2022. Paradoxne sa mala uskutočniť počas podujatia „Dlhá noc vied“ (Lange Nacht der Wissenschaften) na Humboldtovej univerzite v Berlíne.
Prednáška niesla názov „Čo je biologické pohlavie, prečo existujú iba dve pohlavia a prečo sa pohlavie líši od rodu?“.
Podľa Vollbrechtovej sa prednáška pripravovala celé mesiace a kontroverznou sa stala až po tom, ako sa v úlohe spoluautorky podieľala na komentári pre denník Die Welt. Spolu s niekoľkými ďalšími vedcami v ňom kritizovala podľa nich skreslené zobrazovanie pohlavia a rodu v programoch nemeckých verejnoprávnych médií.
Autori tvrdili, že programy pre deti čoraz častejšie prezentujú pojmy ako zámená, rodová identita a viaceré rody spôsobom, ktorý považujú skôr za ideologický než vedecky podložený. Kritizovali aj to, že niektoré relácie podľa nich obsahujú sexuálne témy nevhodné pre danú vekovú skupinu.
Spolu s článkom skupina zverejnila 50-stranový spis, v ktorom vyzvala nemecké verejnoprávne médiá, aby sa vrátili k politickej neutralite a k prezentovaniu biologického pohlavia založenému na faktoch. Publikácia vyvolala odpor transrodových aktivistov a ich podporovateľov, ktorí žiadali zrušenie Vollbrechtovej prednášky. Humboldtova univerzita ju následne stiahla z programu, pričom sa odvolala na bezpečnostné obavy súvisiace s kontroverziou. Biologička sa potom s univerzitou pustila do súdneho sporu, v ktorom napokon zvíťazila.
Vollbrechtová tvrdí, že aktivisti následne vystopovali jej anonymný účet na X a zistili jej skutočnú identitu, pričom príspevky z neho posielali vedúcemu jej dizertačnej práce. Podľa nej išlo o súčasť dlhodobej kampane obťažovania a očierňovania.
Ako uvádza, celá skúsenosť mala vážne dôsledky na jej duševné zdravie a napokon jej diagnostikovali posttraumatickú stresovú poruchu. Zároveň tvrdí, že bývalí priatelia a spolužiaci sa v čase rozvíjajúcej sa kontroverzie pokúšali novinárom predať jej osobné údaje a príbehy z jej súkromia.
Náznaky, že sa situácia možno mení
V súčasnosti sa objavujú náznaky, že univerzity začínajú reagovať inak. V roku 2022 študenti a transrodoví aktivisti úspešne dotlačili Humboldtovu univerzitu k zrušeniu jednej z plánovaných prednášok Marie-Luise Vollbrechtovej. Tá rozhodnutie napadla na súde a spor vyhrala. Sudcovia rozhodli, že univerzita konala protiprávne.
O štyri roky neskôr, keď vystúpila na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, vedenie školy odmietlo výzvy na zrušenie podujatia a verejne sa postavilo na obranu akademickej slobody. Ťažko povedať, či to svedčí o širšej zmene postojov, lepšom uvedomovaní si zákonných povinností univerzít alebo o oboch faktoroch. Zdá sa však, že inštitúcie sú dnes ochotnejšie ustáť tlak.
Pred miestom konania jej vystúpenia usporiadali aktivisti protest. Držali transparenty s nápisom „Chráňte transrodové deti“ a cez megafón označovali prednášku za „diskriminačnú a dehumanizujúcu“. Niektorí študenti zašli ešte ďalej a žiadali, aby Vollbrechtovú prepustili a zakázali jej vstup do univerzitného areálu.
Protestujúcich podporila aj študentská únia univerzity (AStA). Tvrdila, že Univerzita Heinricha Heineho sa nemôže označovať za miesto rozmanitosti a prijatia a zároveň hostiť prednášku, ktorú označila za „transfóbnu“. Kritiku podujatia spočiatku podporila aj univerzitná organizácia Kresťanskodemokratických študentov (RCDS), neskôr však uviedla: „Sloboda výskumu a výučby chráni aj kontroverzné akademické postoje.“
Tento obrat zároveň pripomína jeden z hlavných záverov dokumentu Speechless. Ako Bienstocková po jeho nakrútení napísala: „Keď černošského profesora označili za ‚bieleho supremacistu‘ [človek, ktorý verí, že jeho vlastná skupina, rasa alebo národ je nadradená a má vládnuť ostatným, pozn. red.], pochopila som, že naše univerzity úplne stratili súdnosť.“
Otázkou zostáva, či univerzity toto obdobie naozaj nechávajú za sebou. Reakcia Univerzity Heinricha Heineho spolu s rozhodnutím BBC odvysielať dokument Speechless však poukazujú na rastúcu ochotu inštitúcií brániť akademickú a umeleckú slobodu, aj keď tým vyvolajú kontroverziu.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.