Vracia sa na univerzity väčšia ochota brániť akademickú slobodu?

Film sa venuje aj polarizovanej diskusii o rodovej identite vrátane kritiky a protestov namierených proti ženám, ktoré sa označujú za rodovo kritické. Patrí medzi ne aj spisovateľka J. K. Rowlingová.

Seriál sa končí vlnou propalestínskych protestov a táborení, ktoré sa v rokoch 2023 a 2024 rozšírili na univerzitách. Niektorí demonštranti počas nich čelili obvineniam z vyjadrovania podpory Hamasu alebo používania antisemitskej rétoriky. Bienstocková v celom dokumente sleduje rastúce napätie medzi slobodou prejavu, politikou identity a aktivizmom na univerzitách.

https://www.youtube.com/watch?v=N0nYhnYLR0g

Univerzity po celom svete čelia rovnakým problémom

Tieto problémy sa však neobmedzujú iba na anglicky hovoriace krajiny. Aj v Nemecku sa odohrali kontroverzie nápadne podobné tým, ktoré zachytáva dokument Speechless. Patrí medzi ne zrušenie prednášky vtedy 36-ročnej doktorandky a biologičky Marie-Luise Vollbrechtovej v roku 2022. Paradoxne sa mala uskutočniť počas podujatia „Dlhá noc vied“ (Lange Nacht der Wissenschaften) na Humboldtovej univerzite v Berlíne.

Prednáška niesla názov „Čo je biologické pohlavie, prečo existujú iba dve pohlavia a prečo sa pohlavie líši od rodu?“.

Podľa Vollbrechtovej sa prednáška pripravovala celé mesiace a kontroverznou sa stala až po tom, ako sa v úlohe spoluautorky podieľala na komentári pre denník Die Welt. Spolu s niekoľkými ďalšími vedcami v ňom kritizovala podľa nich skreslené zobrazovanie pohlavia a rodu v programoch nemeckých verejnoprávnych médií.

Autori tvrdili, že programy pre deti čoraz častejšie prezentujú pojmy ako zámená, rodová identita a viaceré rody spôsobom, ktorý považujú skôr za ideologický než vedecky podložený. Kritizovali aj to, že niektoré relácie podľa nich obsahujú sexuálne témy nevhodné pre danú vekovú skupinu.

Spolu s článkom skupina zverejnila 50-stranový spis, v ktorom vyzvala nemecké verejnoprávne médiá, aby sa vrátili k politickej neutralite a k prezentovaniu biologického pohlavia založenému na faktoch. Publikácia vyvolala odpor transrodových aktivistov a ich podporovateľov, ktorí žiadali zrušenie Vollbrechtovej prednášky. Humboldtova univerzita ju následne stiahla z programu, pričom sa odvolala na bezpečnostné obavy súvisiace s kontroverziou. Biologička sa potom s univerzitou pustila do súdneho sporu, v ktorom napokon zvíťazila.

Vollbrechtová tvrdí, že aktivisti následne vystopovali jej anonymný účet na X a zistili jej skutočnú identitu, pričom príspevky z neho posielali vedúcemu jej dizertačnej práce. Podľa nej išlo o súčasť dlhodobej kampane obťažovania a očierňovania.

Ako uvádza, celá skúsenosť mala vážne dôsledky na jej duševné zdravie a napokon jej diagnostikovali posttraumatickú stresovú poruchu. Zároveň tvrdí, že bývalí priatelia a spolužiaci sa v čase rozvíjajúcej sa kontroverzie pokúšali novinárom predať jej osobné údaje a príbehy z jej súkromia.

Náznaky, že sa situácia možno mení

V súčasnosti sa objavujú náznaky, že univerzity začínajú reagovať inak. V roku 2022 študenti a transrodoví aktivisti úspešne dotlačili Humboldtovu univerzitu k zrušeniu jednej z plánovaných prednášok Marie-Luise Vollbrechtovej. Tá rozhodnutie napadla na súde a spor vyhrala. Sudcovia rozhodli, že univerzita konala protiprávne.

O štyri roky neskôr, keď vystúpila na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe, vedenie školy odmietlo výzvy na zrušenie podujatia a verejne sa postavilo na obranu akademickej slobody. Ťažko povedať, či to svedčí o širšej zmene postojov, lepšom uvedomovaní si zákonných povinností univerzít alebo o oboch faktoroch. Zdá sa však, že inštitúcie sú dnes ochotnejšie ustáť tlak.

Pred miestom konania jej vystúpenia usporiadali aktivisti protest. Držali transparenty s nápisom „Chráňte transrodové deti“ a cez megafón označovali prednášku za „diskriminačnú a dehumanizujúcu“. Niektorí študenti zašli ešte ďalej a žiadali, aby Vollbrechtovú prepustili a zakázali jej vstup do univerzitného areálu.

Protestujúcich podporila aj študentská únia univerzity (AStA). Tvrdila, že Univerzita Heinricha Heineho sa nemôže označovať za miesto rozmanitosti a prijatia a zároveň hostiť prednášku, ktorú označila za „transfóbnu“. Kritiku podujatia spočiatku podporila aj univerzitná organizácia Kresťanskodemokratických študentov (RCDS), neskôr však uviedla: „Sloboda výskumu a výučby chráni aj kontroverzné akademické postoje.“

Tento obrat zároveň pripomína jeden z hlavných záverov dokumentu Speechless. Ako Bienstocková po jeho nakrútení napísala: „Keď černošského profesora označili za ‚bieleho supremacistu‘ [človek, ktorý verí, že jeho vlastná skupina, rasa alebo národ je nadradená a má vládnuť ostatným, pozn. red.], pochopila som, že naše univerzity úplne stratili súdnosť.“

Otázkou zostáva, či univerzity toto obdobie naozaj nechávajú za sebou. Reakcia Univerzity Heinricha Heineho spolu s rozhodnutím BBC odvysielať dokument Speechless však poukazujú na rastúcu ochotu inštitúcií brániť akademickú a umeleckú slobodu, aj keď tým vyvolajú kontroverziu.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.