Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemci chcú vyrábať palivo pre reaktory sovietskeho typu

Nemecko schválilo rozšírenie závodu na výrobu jadrového paliva v meste Lingen, ktorý vlastnia spoločnosti Framatome a EDF. Závod bude vyrábať palivové kazety pre reaktory sovietskej konštrukcie, využívané na Slovensku, v Česku, Bulharsku, Maďarsku či vo Fínsku.

Výrobné procesy, licencie a know-how však dodá spoločnosť TVEL, dcérska firma ruského štátneho koncernu Rosatom, ktorej vedenie figuruje na sankčných zoznamoch Západu.

Analytici a europoslanci varujú, že projekt slúži ako zadné dvierka pre Rosatom. Moskva si tak zachová kontrolu nad kritickou technológiou v Európe a môže ju využiť ako nástroj politického tlaku. Aj keď EÚ zaviedla rozsiahle sankcie voči Rusku, jadrový sektor zostáva zväčša nedotknutý. Rusko v roku 2024 zarobilo na vývoze obohateného uránu 700 miliónov eur.

Schválenie projektu vyvolalo politický spor, v ktorom si spolková vláda a Dolné Sasko vzájomne prehadzujú zodpovednosť za udelenie povolenia. Celoeurópske sankcie narážajú na odpor krajín ako Maďarsko či Francúzsko. Ako kompromis sa zvažuje zavedenie vysokých ciel na ruské jadrové produkty, no konkrétny návrh zatiaľ chýba.

(max)

Minúta  |  

Po slovenskom katastri nefunguje ani rumunský. Čelil útoku hekerov

Masívny kybernetický útok zo 14. júla na rumunský Národný katastrálny úrad (ANCPI) ochromil trh s nehnuteľnosťami v krajine. Výpadok kľúčového systému e-Terra znemožnil vydávanie výpisov z katastra, zápisy vlastníctva aj vybavovanie hypoték.

Útok, ku ktorému sa prihlásil finančne motivovaný aktér vystupujúci ako ByteToBreach, zneužil dlhodobo známe bezpečnostné zraniteľnosti a nesprávnu segmentáciu podsietí. Útočník síce získal prístup k interným serverom GitLab a osobným údajom, no databázy podľa vlastných tvrdení nevymazal, pričom ponúkol štátu dešifrovanie za úhradu.

Rumunská vláda na čele s úradujúcim premiérom Iliem Bolojanom potvrdila, že databázy o vlastníctve neboli poškodené ani zmazané. Problémom však zostáva nepoužiteľná prístupová infraštruktúra. Bezpečnostné zložky (STS, SRI, DNSC) v súčasnosti postupne presúvajú ohrozené aplikácie do zabezpečeného vládneho cloudu, kde preverujú ich zraniteľnosť.

Návrat do prevádzky prebieha postupne a bez záväzného termínu. Incident tak slúži ako ďalšie varovanie pre celú Európu, že bez dôslednej kybernetickej ochrany a segmentácie sietí môže zlyhanie digitálnej infraštruktúry paralyzovať dôležité štátne procesy.

(max)

Minúta  |  

Hrozba pre ekosystém či biznis? Viedeň sa sporí s Bruselom o jeleňa

Európska únia zaradila podľa portálu Euractiv ázijského jeleňa sika (Cervus nippon) na zoznam inváznych nepôvodných druhov z dôvodu rizika kríženia s pôvodným jeleňom lesným a ohrozenia ekosystémov. Toto rozhodnutie prináša plošný zákaz chovu, rozmnožovania a predaja tohto druhu, pričom existujúce stáda musia byť vyradené do augusta budúceho roka.

Rakúsko sa však aktívne snaží vyrokovať národnú výnimku, aby ochránilo približne 250 domácich fariem s kapacitou okolo sedemtisíc zvierat.

Viedeň argumentuje, že tento sektor predstavuje prínos v hodnotách desiatok miliónov eur a vytvára dôležité pracovné miesta v regiónoch, čím slúži nadradenému verejnému záujmu. Rakúsky minister poľnohospodárstva Norbert Totschnig navyše spochybňuje vedecké zdôvodnenie Únie a tvrdí, že v Rakúsku nie sú známe žiadne prípady hybridizácie s pôvodnými jeleňmi.

Rakúska vláda v súčasnosti zhromažďuje podklady od chovateľov, pričom verejná konzultácia k návrhu pre Európsku komisiu trvá do 10. augusta.

(max)

Minúta  |  

Pentagón bude Ukrajine vyplácať vojenskú pomoc pomalšie

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa oznámila Kongresu, že schválený balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 400 miliónov dolárov kompletne nedodá skôr ako vo fiškálnom roku 2029. Tento harmonogram vyvolal vlnu kritiky medzi demokratmi aj časťou republikánov, ktorí poukazujú na kritický nedostatok zbraní a munície na ukrajinskom fronte.

Plán počíta s postupným vyplácaním financií na výzbroj, vozidlá a logistiku až do konca septembra 2029 – teda až po skončení Trumpovho aktuálneho funkčného obdobia.

Kroky Pentagónu prichádzajú v čase, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádza do Washingtonu na kľúčové rokovania v Bielom dome a Senáte. Zelenskyj plánuje presadzovať urýchlenie dodávok systémov protivzdušnej obrany a dohodu o dronoch, ako aj zúčastniť sa na pohrebe zosnulého senátora Lindseyho Grahama, ktorý bol kľúčovým zástancom sankcií voči Rusku.

Zákonodarcovia upozorňujú, že zadržiavanie alebo pomalé čerpanie Kongresom schválených zdrojov naráža na legislatívne obmedzenia.

Od začiatku invázie v roku 2022 USA vyčlenili na pomoc spojenú s konfliktom 175 miliárd dolárov, no od nástupu novej administratívy a prevzatia kontroly nad Kongresom republikánmi v roku 2025 schvaľovanie novej zásadnej podpory stagnuje. Podľa odborníkov i opozície takýto odklad priamo ohrozuje schopnosť Kyjeva odrážať pokračujúce ruské útoky.

(reuters, max)

Minúta  |  

J&J ukončí 76-tisíc súdnych sporov týkajúcich sa rakoviny

Spoločnosť Johnson & Johnson (J&J) v pondelok oznámila prelomovú dohodu, v rámci ktorej zaplatí odhadovaných 5,5 miliardy dolárov na urovnanie približne 76-tisíc súdnych sporov. Žaloby tvrdili, že jej detský púder a ďalšie výrobky s obsahom mastenca spôsobovali používateľkám rakovinu vaječníkov.

Právny spor trvajúci viac ako desaťročie sa týka drvivej väčšiny zostávajúcich nárokov voči spoločnosti po tom, ako už predtým urovnala prípady súvisiace s azbestom a mezoteliómami. Dohoda bude definitívne platná, ak bude súhlasiť 95 percent žalobcov.

Zástupcovia J&J aj naďalej označujú nároky za neopodstatnené a zdôrazňujú bezpečnosť svojich produktov, no dohoda podľa nich umožňuje firme sústrediť sa na vývoj liekov. K vyrovnaniu dochádza po tom, ako sa J&J neúspešne pokúsila vyriešiť spory prostredníctvom troch návrhov na bankrot dcérskych firiem a po nedávnych súdnych rozhodnutiach spochybňujúcich posudky znalcov žalobcov.

Vyplácanie odškodného má prebehnúť v rokoch 2027 a 2028, pričom právne zastúpenie poškodených odhaduje, že konečná suma môže vzhľadom na rozsah nárokov presiahnuť sedem miliárd dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Washington oficiálne začal revíziu vojsk v Európe

Spojené štáty začali v pondelok oficiálne prehodnocovať svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Námestník ministra obrany USA Elbridge Colby podľa portálu Straitstimes potvrdil, že cieľom tohto preskúmania je zabezpečiť, aby európski spojenci v NATO rýchlo a nezvratne prevzali primárnu zodpovednosť za svoju konvenčnú obranu.

K tomuto kroku dochádza po tom, ako minister obrany Pete Hegseth už v júni varoval kolegov z Aliancie pred touto analýzou a pohrozil znížením výdavkov, ak spojenci nesplnia svoje obranné záväzky.

Tento krok zároveň odráža dlhodobé výhrady prezidenta Donalda Trumpa voči európskym partnerom, napríklad za ich postoj pri konflikte v Iráne a odmietnutie využívania základní americkými silami na ofenzívu voči Teheránu.

Washington dal Európe jasne najavo, že sa hodlá strategicky zamerať najmä na Čínu.

Pentagón v rámci nového smerovania už oznámil spojencom redukciu globálnych prostriedkov a kapacít určených na operácie NATO.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.