Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína odmieta clo USA a hovorí o politizácii nútenej práce

Čínske ministerstvo obchodu v pondelok odsúdilo nové jednostranné clá, ktoré Spojené štáty uvalili na tovar zo 60 krajín vrátane Číny a Európskej únie. Washington zaviedol pre Peking colnú sadzbu vo výške 12,5 percenta s odôvodnením, že krajina dostatočne nebráni dovozu tovaru pochádzajúceho z nútenej práce.

Tieto obvinenia však Čína odmietla a označila postup USA za typický akt protekcionizmu a unilateralizmu. Samotné Spojené štáty podľa čínskeho ministerstva pritom neratifikovali medzinárodný Dohovor o nútenej práci z roku 1930.

Krok zo strany USA prišiel v citlivom období pred plánovanou septembrovou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo Washingtone a môže ohroziť minuloročné obchodné prímerie.

Pekinské úrady zdôraznili, že aj keď dodatočné clo spĺňa dohodnutý horný strop 20 percent, vyzývajú USA na okamžité zrušenie opatrení a návrat k dialógu. Zároveň si Čína vyhradila právo prijať odvetu, ak Washington neodstúpi od svojich krokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Manželka Putinovho hovorcu zažalovala Európsku úniu

Tatiana Navková, bývalá olympijská víťazka v krasokorčuľovaní a manželka hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova, podala na Súdnom dvore EÚ žalobu na zrušenie sankcií Únie. Všeobecný súd EÚ ju spolu s ďalšími členmi Peskovovej rodiny zaradil na sankčný zoznam v júni 2022 v súvislosti s konaním Ruska na Ukrajine.

Obmedzenia zahŕňajú zákaz vstupu na územie členských štátov a zmrazenie finančných aktív za podporovanie krokov ohrozujúcich územnú celistvosť Ukrajiny.

Rodáčka zo sovietskej Ukrajiny s ruským občianstvom v žalobe namieta, že Európska únia dostatočne neodôvodnila jej zaradenie na zoznam, dopustila sa právnych i skutkových chýb a nepreukázala priamu súvislosť medzi jej osobou a cieľom sankcií. Od Rady Európskej únie navyše požaduje náhradu materiálnej, nemajetkovej a reputačnej škody vo výške presahujúcej dva milióny eur.

Podobnú právnu cestu na zrušenie sankcií zvolila aj Jekaterina Ignatovová, manželka šéfa ruského štátneho obranného koncernu Rostec Sergeja Čemezova.

(reuters, max)

Minúta  |  

Varšava žiada Washington o zatknutie poľského exministra

Poľská prokuratúra v pondelok prostredníctvom diplomatických kanálov oficiálne požiadala Spojené štáty americké o zatknutie a vydanie bývalého ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra. Ten čelí v Poľsku 26 obvineniam, ktoré sa týkajú najmä zneužívania štátnych financií z fondu určeného pre obete trestných činov na politické účely.

Ziobro všetky obvinenia odmieta a označuje ich za politicky motivovaný hon na čarodejnice zo strany súčasnej proeurópskej vlády.

Spolu so svojím bývalým štátnym tajomníkom Marcinom Romanowským pôvodne získal azyl v Maďarsku. Do USA však utiekol 9. mája, keď po zmene moci v Budapešti zložil prísahu nový premiér Péter Magyar, ktorý prisľúbil zrušenie ich statusu utečencov.

Podľa dostupných informácií mu pri získaní amerických víz pomohli vysokí predstavitelia ministerstva zahraničných vecí USA. Pobyt jeho bývalého zástupcu Romanowského zostáva naďalej neznámy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Čurillovcom rozšírili obvinenie v kauze Kajúcnik

Súčasným policajným vyšetrovateľom Pavlovi Ďurkovi, Róbertovi Magulovi, Branislavovi Dunčkovi (známym ako takzvaní čurillovci) a právoplatne odsúdenému expolicajtovi Jánovi Kaľavskému rozšíril Úrad inšpekčnej služby obvinenie v rámci kauzy Kajúcnik o ďalší skutok pre pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Oznámil to ich advokát Peter Kubina.

Hovorkyňa policajnej inšpekcie Andrea Dobiášová to potvrdila a dodala, že vyšetrovanie stále nie je uzavreté a viac informácií poskytovať nebude.

Podľa vyšetrovateľa spočíva nový skutok v tom, že vyšetrovatelia počas eskorty obvineného v kauze takáčovcov inštruovali, ako má vypovedať a ktorý objekt pri Moste pri Bratislave má označiť ako podpálený. Advokát Kubina reagoval, že voči novému obvineniu podajú v zákonnej lehote sťažnosť, ak ho prokurátor nezruší z úradnej povinnosti.

Obvinenia v akcii Kajúcnik sa týkajú podozrení z organizovaného vydierania a zneužívania právomocí, pričom súd už v marci prepustil policajtov zo zadržania na slobodu pre procesné pochybenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli desiatky ruských energetických objektov

Ukrajina v posledných mesiacoch zintenzívnila útoky na ruskú energetickú infraštruktúru s cieľom obmedziť zdroje financovania ruskej armády.

Terčom sa stali rafinérie, plynárenské zariadenia, ropné sklady, čerpacie stanice aj exportné terminály naprieč Ruskom.

K najnovším útokom patrí zásah ropných zariadení v Jaroslavli severovýchodne od Moskvy a požiar v rafinérii v Ťumeni na západnej Sibíri.

Ukrajinské drony zasiahli aj petrochemický komplex v Salavate v Baškirsku, rafinérie Afipskij, Syzraň, Saratov, Ilskij, Omsk, NORSI, Slavjansk, Ufa, TANECO, Kujbyšev a Tuapse. Viaceré prevádzky po útokoch prerušili spracovanie ropy alebo obmedzili výrobu.

Ukrajina oznámila aj zásah plynárenského závodu v Orenburgu, ropných skladov v Tverskej a Stavropoľskej oblasti, čerpacích staníc v Baškirsku a na trase plynovodu Blue Stream do Turecka, ako aj plošiny Filanovského v Kaspickom mori.

Útoky poškodili aj prístavy Vysock, Usť-Luga a Novorossijsk pri Čiernom mori. Kaspické potrubné konzorcium zároveň dočasne zastavilo prijímanie ropy po prerušení nakládky spôsobenom útokmi na ropné tankery pri jeho čiernomorskom termináli.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kvasinka z SAV môže pomôcť kukurici lepšie zvládať sucho

Po získaní slovenského patentu sa kvasinka začína testovať v poľnohospodárskej praxi. Slovenská akadémia vied uviedla, že semená kukurice sa v rámci testovania pred výsevom ošetria vodnou suspenziou živých kvasinkových buniek.

„Laboratórne experimenty ukázali, že takýto postup podporuje klíčenie, rast a vitalitu rastlín, a to nielen v bežných podmienkach, ale aj pri strese spôsobenom suchom. Práve počiatočné štádium rastu je rozhodujúce pre ďalší vývoj rastliny,“ doplnila SAV.

Riešenie je založené na využití kvasinky Rhodotorula mucilaginosa CCY 20-1-39, ktorú vedci z Chemického ústavu SAV izolovali zo vzoriek pôdy na Slovensku a uchovávajú ju v Zbierke kultúr kvasiniek Chemického ústavu SAV.

Nejde teda o bežne dostupný komerčný kmeň, ale o originálnu slovenskú kultúru so špecifickými vlastnosťami.

Na patentovom riešení sa podieľali Karin Kollárová, Marko Bajus, Eva Labancová a Renáta Vadkertiová. „Úrad priemyselného vlastníctva SR udelil ústavu patent na spôsob ošetrenia semien kukurice a podaná bola aj medzinárodná patentová prihláška PCT, ktorá otvára možnosti ochrany riešenia aj v zahraničí,“ dodala SAV.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.