Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proti Rusku musí Ukrajina konať asymetricky, vraví nový minister obrany

Nový úradujúci ukrajinský minister obrany Jevhenij Chmara v rozhovore pre americkú blogerku Lauru Loomerovú vyhlásil, že Ukrajina nemôže v konfrontácii s Ruskom útočiť spôsobom „úder za úder“, ale musí konať asymetricky a efektívne riadiť dostupné zdroje.

Chmara, bývalý šéf SBU, prevzal funkciu po Mychajlovi Fedorovovi, ktorého prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal po konfliktoch s bývalým vrchným veliteľom Oleksandrom Syrským.

Podľa nového ministra je cieľom ukrajinských hlbokých úderov spôsobiť Rusku výrazne vyššie škody, než sú samotné náklady na ich realizáciu.

Ukrajinské útoky na ropnú infraštruktúru už v ruských regiónoch spôsobujú nedostatok paliva, zatiaľ čo obrana úspešne spomaľuje postup ruských vojsk na frontovej línii.

Chmara vyjadril nádej v trvalé strategické partnerstvo so Spojenými štátmi a zdôraznil, že pre Ukrajinu je kľúčová schopnosť vyrábať stíhacie rakety Patriot.

Prezident USA Donald Trump tento mesiac potvrdil zámer udeliť Ukrajine licenciu na výrobu týchto protiraketových systémov, pričom o obnovení mierových rozhovorov a výrobe rakiet v utorok osobne rokoval s prezidentom Zelenským.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA a Saudská Arábia zaútočili na proiránske milície v Iraku

Spojené štáty a Saudská Arábia v stredu podnikli spoločné letecké útoky na ciele proiránskych milícií vo východnom Iraku. Reagovali tým na predchádzajúce útoky dronmi na saudskoarabské ropné zariadenia, ktoré podľa nich odštartovali iracké Ľudové mobilizačné sily.

Iracké milície potvrdili obete a škody na svojich základniach, zatiaľ čo Irán akúkoľvek súvislosť s týmito útokmi odmietol a označil obvinenia za nebezpečný omyl.

Úderom predchádzal neúspešný raketový útok Iránskych revolučných gárd (IRGC) na americké základne v regióne, ktorý zneškodnila protivzdušná obrana USA.

Eskalácia bojov opäť narušila krátke prímerie a vyhnala ceny ropy nahor o viac ako tri doláre za barel. Situácia zostáva kritická aj v Hormuzskom prielive, kde IRGC prinútili zastaviť tri ropné tankery a vyhlásili, že nad vodnou cestou si udržiavajú plnú kontrolu.

Medzitým sa opäť skomplikovali aj diplomatické vzťahy. Hoci Omán predložil kompromisný plán na dobrovoľné poplatky za prechod prielivom po vzore Malackého prielivu, predstavitelia USA poplatky aj iránsky dohľad rázne odmietli s tým, že medzinárodná plavba musí zostávať úplne voľná.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpova administratíva zakáže nové čínske humanoidné roboty

Federálna komisia pre komunikácie plánuje zaviesť opatrenia, ktoré zakazujú dovoz nových čínskych humanoidných a štvornohých robotov – okrem pripojených meničov energie, ktoré umožňujú pripojenie obnoviteľných zdrojov energie a batérií k sieťam a zariadeniam dátových centier.

Týmto krokom chce ochrániť rozvoj amerického odvetvia umelej inteligencie pred hrozbami pre národnú bezpečnosť a oživiť kľúčové odvetvia, ktoré sú naplánované na explozívny rast, doplnili americkí predstavitelia.

Tieto obmedzenia, o ktorých bezprostrednom uvoľnení sa doteraz nehovorilo, ukazujú, že Trumpova administratíva sa snaží chrániť dodávateľský reťazec umelej inteligencie v USA pred čínskymi hrozbami narušenia, krádežami údajov a kybernetických útokov a zároveň núti firmy presunúť výrobu do USA.

Niektorí analytici predpovedajú široké prijatie humanoidných robotov s „mozgami“ s umelou inteligenciou v spotrebiteľskej a priemyselnej sfére, zatiaľ čo výstavba explozívnych dátových centier v USA bude závisieť od spoľahlivých zdrojov meničov.

Minister financií Scott Bessent varoval, že čínske firmy zaoberajúce sa umelou inteligenciou by mohli čeliť sankciám USA za krádež duševného vlastníctva USA.

(reuters, im)

Minúta  |  

Turecko chce s Irakom uzavrieť novú energetickú dohodu

Turecko chce čo najskôr podpísať s Irakom komplexnú dohodu o energetickej spolupráci. Po rokovaní s irackým premiérom Alím az-Záidím v Ankare to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Pôvodne sa očakávalo, že obe krajiny predĺžia platnosť dohody o ropovode Kirkúk–Ceyhan, ktorá upravuje vývoz ropy a v pondelok vypršala. K podpisu napokon nedošlo.

Po podpise troch dohôd o spolupráci v rôznych oblastiach Erdogan povedal, že obe strany chcú pokračovať v uzatváraní ďalších dohôd. „Dohoda o ropovode Irak – Turecko sa skončila. Naším cieľom je čo najskôr podpísať komplexnú dohodu o energetickej spolupráci, ktorá bude prínosom pre obe strany,“ povedal.

Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar na sociálnej sieti X informoval, že štátna spoločnosť TPAO získala 15-percentný podiel v spoločnosti BP Energy Company of Kirkuk. Vďaka tomu bude pôsobiť na ropnom poli v Kirkúku s odhadovanými zásobami približne troch miliárd barelov ropy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Senát v USA bude hlasovať o sankciách proti Rusku

Americký Senát začne v utorok hlasovať o návrhu rozsiahlych sankcií proti Rusku v deň pohrebu zosnulého senátora Lindseyho Grahama, ktorý bol autorom legislatívy a jedným z najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny v americkom Kongrese. Hlasovanie sa uskutoční počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone.

Návrh zákona počíta so sankciami voči ruským predstaviteľom a umožnil by americkému prezidentovi uvaliť clá až do výšky 100 percent na krajiny, ktoré patria medzi najväčších odberateľov ruskej ropy a plynu. Týkať by sa to mohlo Indie, Japonska či niektorých štátov Európskej únie. Prezident Donald Trump návrh podporil po tom, ako doň boli doplnené aj sankcie proti Iránu.

Republikáni aj demokrati sa dohodli na hlasovaní o legislatíve, ktorá nesie názov Lindsey O. Graham Sanctioning Russia and Iran Act of 2026. Podľa spoločného vyhlásenia má zabrániť tomu, aby príjmy z predaja ruskej ropy a plynu financovali „vojnovú mašinériu“ prezidenta Vladimira Putina, a zároveň obmedziť schopnosť Iránu podporovať terorizmus a rozvíjať jadrový program.

Časť demokratov návrh kritizuje. Obávajú sa, že poskytuje prezidentovi príliš široké právomoci na zavádzanie ciel, ktoré by mohli zvýšiť dovozné náklady vrátane obchodu s európskymi spojencami.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Sybiha vyzval Irán, aby prestal podporovať Rusko

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha telefonoval so svojím iránskym rezortným partnerom Abbásom Arákčím po tom, ako Teherán odsúdil ukrajinský dronový útok na jednu zo svojich lodí. Počas rozhovoru ho vyzval, aby sa zdržal ďalšej eskalácie a ukončil podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine.

„Zdôraznil som potrebu zdržať sa akýchkoľvek eskalačných krokov, ako aj ukončiť akúkoľvek podporu ruskej vojne proti Ukrajine. Táto vojna je nezákonná a musí sa skončiť,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Šéf izraelskej diplomacie Gideon Saar na rovnakej platforme informoval, že telefonoval so Sybihom. Podľa jeho slov diskutovali o výzvach, ktorým čelia obe krajiny, vrátane hrozby, ktorú predstavuje Irán.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.