Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán získa od Číny stovky raketových systémov

Irán plánuje v priebehu najbližších týždňov prebrať zásielku obsahujúcu až 400 prenosných systémov protivzdušnej obrany (MANPADS) čínskej výroby.

Nákup v hodnote 60 až 70 miliónov dolárov zahŕňa systémy krátkeho dosahu QW-12 a FN-16, ktoré slúžia na ničenie nízko letiacich cieľov, vrtuľníkov a dronov.

Dohodu sprostredkovala hongkongská spoločnosť Zhongqing Baoshang International Investment. Ide o jednu z najväčších známych snáh Teheránu o posilnenie svojej infraštruktúry po mesiacoch konfliktu so Spojenými štátmi a Izraelom.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí aj pakistanské zložky správu označili za neopodstatnenú a odmietli akúkoľvek účasť na dodávkach.

Zdroje z prostredia spravodajských služieb však uvádzajú, že plánovaná trasa vedie letecky z Číny cez Pakistan, prípadne po pozemných komunikáciách na zabezpečenie vyššieho utajenia.

Mobilné systémy protivzdušnej obrany sú pre Irán kľúčové z dôvodu vysokej flexibility a schopnosti rýchleho presunu v blízkosti citlivých energetických a vojenských objektov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zelenskyj s Trumpom rokoval o licencii na výrobu Patriotov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa počas utorkovej návštevy Washingtonu stretol s americkým prezidentom Donaldrom Trumpom.

Hlavnými témami súkromného rokovania v Oválnej pracovni boli obnovenie diplomacie a mierových rozhovorov s Ruskom, ako aj prísľub získať licenciu na vlastnú výrobu protiraketových systémov a striel Patriot priamo na Ukrajine.

Zelenskyj neskôr potvrdil aj stretnutie so zástupcami zbrojárskej spoločnosti Lockheed Martin s cieľom čo najrýchlejšie prejsť k obojstrannej koprodukcii na posilnenie protivzdušnej obrany.

Návšteva USA sa konala v čase konania spomienkových obradov za zosnulého senátora Lindseyho Grahama, ktorý patril k najvýraznejším podporovateľom Ukrajiny v Kapitole.

Zelenskyj sa pri tejto príležitosti rozprával s americkými senátormi a privítal schválenie nového balíka nadstraníckych sankcií voči ruskej energetike.

Súčasne vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner pripravujú svoju prvú návštevu Ukrajiny, aby pomohli naštartovať sprostredkovateľské aktivity smerujúce k ukončeniu konfliktu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Proti Rusku musí Ukrajina konať asymetricky, vraví nový minister obrany

Nový úradujúci ukrajinský minister obrany Jevhenij Chmara v rozhovore pre americkú blogerku Lauru Loomerovú vyhlásil, že Ukrajina nemôže v konfrontácii s Ruskom útočiť spôsobom „úder za úder“, ale musí konať asymetricky a efektívne riadiť dostupné zdroje.

Chmara, bývalý šéf SBU, prevzal funkciu po Mychajlovi Fedorovovi, ktorého prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal po konfliktoch s bývalým vrchným veliteľom Oleksandrom Syrským.

Podľa nového ministra je cieľom ukrajinských hlbokých úderov spôsobiť Rusku výrazne vyššie škody, než sú samotné náklady na ich realizáciu.

Ukrajinské útoky na ropnú infraštruktúru už v ruských regiónoch spôsobujú nedostatok paliva, zatiaľ čo obrana úspešne spomaľuje postup ruských vojsk na frontovej línii.

Chmara vyjadril nádej v trvalé strategické partnerstvo so Spojenými štátmi a zdôraznil, že pre Ukrajinu je kľúčová schopnosť vyrábať stíhacie rakety Patriot.

Prezident USA Donald Trump tento mesiac potvrdil zámer udeliť Ukrajine licenciu na výrobu týchto protiraketových systémov, pričom o obnovení mierových rozhovorov a výrobe rakiet v utorok osobne rokoval s prezidentom Zelenským.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA a Saudská Arábia zaútočili na proiránske milície v Iraku

Spojené štáty a Saudská Arábia v stredu podnikli spoločné letecké útoky na ciele proiránskych milícií vo východnom Iraku. Reagovali tým na predchádzajúce útoky dronmi na saudskoarabské ropné zariadenia, ktoré podľa nich odštartovali iracké Ľudové mobilizačné sily.

Iracké milície potvrdili obete a škody na svojich základniach, zatiaľ čo Irán akúkoľvek súvislosť s týmito útokmi odmietol a označil obvinenia za nebezpečný omyl.

Úderom predchádzal neúspešný raketový útok Iránskych revolučných gárd (IRGC) na americké základne v regióne, ktorý zneškodnila protivzdušná obrana USA.

Eskalácia bojov opäť narušila krátke prímerie a vyhnala ceny ropy nahor o viac ako tri doláre za barel. Situácia zostáva kritická aj v Hormuzskom prielive, kde IRGC prinútili zastaviť tri ropné tankery a vyhlásili, že nad vodnou cestou si udržiavajú plnú kontrolu.

Medzitým sa opäť skomplikovali aj diplomatické vzťahy. Hoci Omán predložil kompromisný plán na dobrovoľné poplatky za prechod prielivom po vzore Malackého prielivu, predstavitelia USA poplatky aj iránsky dohľad rázne odmietli s tým, že medzinárodná plavba musí zostávať úplne voľná.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpova administratíva zakáže nové čínske humanoidné roboty

Federálna komisia pre komunikácie plánuje zaviesť opatrenia, ktoré zakazujú dovoz nových čínskych humanoidných a štvornohých robotov – okrem pripojených meničov energie, ktoré umožňujú pripojenie obnoviteľných zdrojov energie a batérií k sieťam a zariadeniam dátových centier.

Týmto krokom chce ochrániť rozvoj amerického odvetvia umelej inteligencie pred hrozbami pre národnú bezpečnosť a oživiť kľúčové odvetvia, ktoré sú naplánované na explozívny rast, doplnili americkí predstavitelia.

Tieto obmedzenia, o ktorých bezprostrednom uvoľnení sa doteraz nehovorilo, ukazujú, že Trumpova administratíva sa snaží chrániť dodávateľský reťazec umelej inteligencie v USA pred čínskymi hrozbami narušenia, krádežami údajov a kybernetických útokov a zároveň núti firmy presunúť výrobu do USA.

Niektorí analytici predpovedajú široké prijatie humanoidných robotov s „mozgami“ s umelou inteligenciou v spotrebiteľskej a priemyselnej sfére, zatiaľ čo výstavba explozívnych dátových centier v USA bude závisieť od spoľahlivých zdrojov meničov.

Minister financií Scott Bessent varoval, že čínske firmy zaoberajúce sa umelou inteligenciou by mohli čeliť sankciám USA za krádež duševného vlastníctva USA.

(reuters, im)

Minúta  |  

Turecko chce s Irakom uzavrieť novú energetickú dohodu

Turecko chce čo najskôr podpísať s Irakom komplexnú dohodu o energetickej spolupráci. Po rokovaní s irackým premiérom Alím az-Záidím v Ankare to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Pôvodne sa očakávalo, že obe krajiny predĺžia platnosť dohody o ropovode Kirkúk–Ceyhan, ktorá upravuje vývoz ropy a v pondelok vypršala. K podpisu napokon nedošlo.

Po podpise troch dohôd o spolupráci v rôznych oblastiach Erdogan povedal, že obe strany chcú pokračovať v uzatváraní ďalších dohôd. „Dohoda o ropovode Irak – Turecko sa skončila. Naším cieľom je čo najskôr podpísať komplexnú dohodu o energetickej spolupráci, ktorá bude prínosom pre obe strany,“ povedal.

Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar na sociálnej sieti X informoval, že štátna spoločnosť TPAO získala 15-percentný podiel v spoločnosti BP Energy Company of Kirkuk. Vďaka tomu bude pôsobiť na ropnom poli v Kirkúku s odhadovanými zásobami približne troch miliárd barelov ropy.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.