Preskočiť na obsah
  |  

Durova v Rusku obvinili z napomáhania terorizmu

Rusko obvinilo zakladateľa Telegramu Pavla Durova z napomáhania terorizmu a začalo proces jeho zaradenia na medzinárodný zoznam hľadaných osôb. Oznámila to ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

Vedenie Telegramu podľa FSB neodstránilo množstvo kanálov, četov a botov, ktoré mali využívať ukrajinské tajné služby, ako aj teroristické a extrémistické organizácie na prípravu a koordináciu útokov, kybernetických podvodov či ďalšej trestnej činnosti na území Ruska.

Ruský úrad pre kontrolu masmédií (Roskomnadzor) údajne zaslal Telegramu viac ako 150-tisíc výziev na odstránenie nezákonného obsahu, no spoločnosť na ne nereagovala.

FSB uvádza, že trestné konanie voči Durovovi prebieha od februára. Obvinenie sa opiera o článok ruského Trestného zákona týkajúci sa napomáhania teroristickej činnosti, za ktorý hrozí až doživotné väzenie.

(tass, est)

  |  

Merz čelí kritike, popularita mu klesá po rekonštrukcii kabinetu

Tlak na nemeckého kancelára Friedricha Merza sa vystupňoval po rekonštrukcii vládneho kabinetu, ktorá vyvolala odpor aj vo vnútri jeho vlastnej strany CDU.

Hlavným spúšťačom zmien bola rezignácia Jensa Spahna v súvislosti so zaobstaraním si dieťaťa prostredníctvom surogácie, čo nemecké zákony zakazujú. Merzove následné personálne rozhodnutia viedli ku konfliktom so straníckymi pobočkami v Porýní-Falcku aj na východe krajiny.

Merzovo osobné hodnotenie dosiahlo historické minimum. Podľa najnovších prieskumov je s jeho výkonom spokojných len 15 percent populácie a koalícia CDU/CSU zaostáva v celoštátnych preferenciách (21 percent) za pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá vedie s 27 percentami.

Narastajúci vplyv AfD predstavuje vážnu hrozbu najmä pred septembrovými krajinskými voľbami v Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku. AfD prvýkrát predbehla konzervatívcov aj vo vnímaní svojej schopnosti riešiť problémy krajiny.

Hoci Merz očakáva upokojenie nálad pred septembrovým zasadnutím parlamentu, tesné hlasovanie o zvolení Thorstena Freia do čela frakcie môže jeho politickú pozíciu ešte viac oslabiť.

(reuters, max)

  |  

Fauci neveril, že koronavírus unikol z trhu vo Wu-chane

Novo zverejnené denníkové záznamy Dr. Anthonyho Fauciho, hlavného odborníka USA na infekčné choroby, podľa Telegraphu odhalili, že už v januári 2020 súkromne spochybňoval oficiálnu verziu o vzniku pandémie COVID-19.

V zázname z 26. januára 2020 napísal, že na základe genómových a epidemiologických dát prvá infekcia z decembra 2019 nesúvisela s trhom vo Wu-chane a že trh slúžil iba ako „zosilňovač“ prenosu.

Napriek tomu na verejnosti o niekoľko mesiacov neskôr presadzoval naratív o prirodzenom prenose vírusu zo zvierat na ľudí a spochybňoval teóriu o úniku z laboratória.

Záznamy zverejnil predseda senátneho výboru Rand Paul pred stretnutím s Faucim v Kongrese. Paul obvinil Fauciho zo zrady verejnej dôvery a utajovania informácií od prvých dní pandémie.

Zverejnené materiály zároveň ukázali aj Fauciho zákulisné úvahy o vlastnom mediálnom obraze, priateľstvách s celebritami či ponukách na účinkovanie v televíznych šou počas vrcholiacej zdravotnej krízy.

(max)

  |  

Po vandalizme v Medžugorí zatkli 31-ročného Poliaka

V Medžugorí po utorkovom incidente zatkli podozrivého Poliaka. Ten zrejme založil požiar na oltári Kostola svätého Jakuba, a na vrchole Podbrdo zatrel tvár aj ruky sochy Panny Márie čiernou farbou. Na podstavec navyše napísal hanlivé nápisy spochybňujúce zjavovania.

Polícia Hercegovinsko-neretvanského kantónu po nahlásení činu uzavrela okolie Medžugoria a podozrivého muža v krátkom čase vypátrala a zatkla na poli pri meste Cerno, píše Jutarnji.

Zásah polície a dramatické okamihy zadržania zachytil na video jeden z prítomných svedkov. Muža počas založenia požiaru na oltári zachytila bezpečnostná kamera, čo bezpochyby pomohlo polícii pri vyšetrovaní.

Medzitým sa veriaci a členovia komunity Cenacolo podľa portálu Bljesak okamžite zorganizovali a stopy vandalizmu z oltára aj zo sochy Panny Márie v priebehu niekoľkých hodín odstránili a očistili.

(max)

  |  

Irán získa od Číny stovky raketových systémov

Irán plánuje v priebehu najbližších týždňov prebrať zásielku obsahujúcu až 400 prenosných systémov protivzdušnej obrany (MANPADS) čínskej výroby.

Nákup v hodnote 60 až 70 miliónov dolárov zahŕňa systémy krátkeho dosahu QW-12 a FN-16, ktoré slúžia na ničenie nízko letiacich cieľov, vrtuľníkov a dronov.

Dohodu sprostredkovala hongkongská spoločnosť Zhongqing Baoshang International Investment. Ide o jednu z najväčších známych snáh Teheránu o posilnenie svojej infraštruktúry po mesiacoch konfliktu so Spojenými štátmi a Izraelom.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí aj pakistanské zložky správu označili za neopodstatnenú a odmietli akúkoľvek účasť na dodávkach.

Zdroje z prostredia spravodajských služieb však uvádzajú, že plánovaná trasa vedie letecky z Číny cez Pakistan, prípadne po pozemných komunikáciách na zabezpečenie vyššieho utajenia.

Mobilné systémy protivzdušnej obrany sú pre Irán kľúčové z dôvodu vysokej flexibility a schopnosti rýchleho presunu v blízkosti citlivých energetických a vojenských objektov.

(reuters, max)

  |  

Zelenskyj s Trumpom rokoval o licencii na výrobu Patriotov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa počas utorkovej návštevy Washingtonu stretol s americkým prezidentom Donaldrom Trumpom.

Hlavnými témami súkromného rokovania v Oválnej pracovni boli obnovenie diplomacie a mierových rozhovorov s Ruskom, ako aj prísľub získať licenciu na vlastnú výrobu protiraketových systémov a striel Patriot priamo na Ukrajine.

Zelenskyj neskôr potvrdil aj stretnutie so zástupcami zbrojárskej spoločnosti Lockheed Martin s cieľom čo najrýchlejšie prejsť k obojstrannej koprodukcii na posilnenie protivzdušnej obrany.

Návšteva USA sa konala v čase konania spomienkových obradov za zosnulého senátora Lindseyho Grahama, ktorý patril k najvýraznejším podporovateľom Ukrajiny v Kapitole.

Zelenskyj sa pri tejto príležitosti rozprával s americkými senátormi a privítal schválenie nového balíka nadstraníckych sankcií voči ruskej energetike.

Súčasne vyslanci USA Steve Witkoff a Jared Kushner pripravujú svoju prvú návštevu Ukrajiny, aby pomohli naštartovať sprostredkovateľské aktivity smerujúce k ukončeniu konfliktu.

(reuters, max)