Židek: Medveď nie je ohrozený druh. Nemôžeme z dedín urobiť safari

Čo ich najviac láka?

Odpad, včelstvá a drobné zvieratá ako sliepky, kačky, zajace, husi, morky. Medveď zacíti potravu na tri kilometre. V niektorých obciach sa už ani nedá nič chovať, lebo opakovane chodia do dvorov. Nezastaví ich plot ani strážny pes. V Sučanoch bol prípad, keď rodičia brali deti domov, lebo vedeli, že čochvíľa príde medveď do sadu, ktorý bol 30 metrov od domu. Stalo sa, že medveď zabil a zožral strážneho psa vrátane granúl, ktoré mal v koterci.

Matky sa boja nechávať kočíky s deťmi na terasách. Starostovia sa sťažujú, že rodičia musia deti voziť do školy a zo školy, lebo medvede sa pohybujú v blízkosti zastávok a ciest. Vydali sme preto povolenie na elimináciu niektorých jedincov, ale to je vždy rozporuplné.

V čom?

Obyvatelia regiónov s tým súhlasia, lebo medvede chodia do intravilánu, ale Bratislava a mimovládny sektor majú opačný názor. Myslím si, že sme už vyčerpali všetky možnosti, ako medveďom znechutiť pobyt medzi ľuďmi. Plašíme ich, zabezpečili sme uzatvárateľné kontajnery v obciach, edukovali ľudí, aby nesypali za záhrady bioodpad. Nechcem však ľudí na dedinách dostať do situácie, že nebudú môcť mať na dvore kompost alebo chovať sliepky. To je choré, to by už rovno mohli ísť bývať do mesta.

Našou úlohou je chrániť zvieratá v národnom parku. Pripadá mi scestné chrániť ich na území, kde žijú ľudia. Vytvorili sme si takzvané buffer zóny 300 metrov od intravilánu, kde sme umožnili eliminovať problémové kusy, ale aj to sa stretlo s obrovským nesúhlasom mimovládnych organizácií. Preto ich stále len plašíme a k eliminácii príde až vtedy, keď opakovane nastane problém v obci.

Počas tých rokov sa situácia ani trochu nezlepšila, hoci ste prijali spomínané opatrenia?

Za uplynulé desaťročie tento problém neustupuje. Skôr si myslím, že sa zhoršuje. Odkedy sa začalo s elimináciou medveďov, máme štatisticky menej napadnutí, ale do intravilánu chodia hlavne za potravou. Problém robia aj fotografi, ktorí ich lákajú na potravu niekoľko stoviek metrov od dedín, aby ich mohli pozorovať. Ľudská vynaliezavosť nemá hraníc – niektorí si dokonca vodili zahraničných hostí, ktorí im platili za to, že mohli pozorovať medvede. Tie sa potom naučili schádzať do dedín a problém bol na svete. Medvede netreba za žiadnych okolností umelo prikrmovať.

V súčasnosti je ich veľa, sú hladné, zúfalé a prestávajú sa báť človeka. Je to spôsobené tým, že ich nelovíme, a preto si človeka nespájajú s nebezpečenstvom. Paradoxné je, že sme pre elimináciu medveďa prehrali už niekoľko súdnych procesov, hoci sme kompetentným orgánom a každý prípad vzorne posudzujeme.

Podľa kritikov nedostatočne identifikujete problémové jedince.

To nie je pravda. Striekame ich farbou a dávame im reflexné prvky. Veľmi dobre vieme, ktoré medvede chodia do dedín. Použili sme všetky možné spôsoby aj pri plašení. Ak tam medveď chodí opakovane a ohrozuje ľudí, prečo by sme ho nemali eliminovať? Medveď na Slovensku nie je ohrozený druh. Je ich tu veľa a nemôžeme pred tým zatvárať oči. V škandinávskych štátoch majú vzhľadom na rozlohu menej medveďov ako my, a aj tak ich komerčne lovia a regulujú stav populácie.

Aktuálne čakáme na výsledky genetického monitoringu početnosti medveďa hnedého, ktorý robí Štátna ochrana prírody SR. Presiahne podľa vás počet 3-tisíc kusov?

Podľa predbežných odhadov áno. Rád by som sa mýlil, ale pôjde o vysoké číslo. Snáď to už pochopia aj v Bruseli a znížia stupeň ochrany medveďa hnedého, aby sme ho mohli regulovať. Nie som síce etológ, ale myslím si, že vzhľadom na rozlohu Slovenska by nám stačilo 1 200 jedincov. Keby medvede žili v lese a nespôsobovali škody, nech ich máme aj 3-tisíc, ale v súčasnosti je to už neúmerné.

Je smutné, že napriek smrteľným útokom medveďa hnedého na ľudí a ďalším prípadom zranení mimovládne organizácie, ktoré nás dlhodobo kritizujú a spochybňujú manažment tejto šelmy, stále nepochopili, že eliminácia problémových jedincov je nevyhnutná. Kam sme to dospeli? Niekedy mi to pripadá, že medveď je viac ako človek. Keď eliminujeme problémového jedinca, hneď dostanem od mimovládok desať žiadostí na základe infozákona, prečo sme to urobili.

Čím si vysvetľujete záujem tretieho sektora?

Medveď je atraktívna a spolitizovaná téma. Mimovládky si urobili dogmu zo všetkých dravcov – vlka, rysa, kormorána či volavky. Nezaujíma ich napríklad to, že mizne chrapkáč, zajac či jarabica. Medveď je nádherné zviera a ani lesníci a poľovníci si neprajú, aby vymizol z našich hôr. Preto v minulom storočí bili na poplach, aby bol zaradený medzi chránené druhy.

Čo vám hovoria poľovníci v súčasnosti?

Takmer každý má problém s medveďmi. Aj lesní pracovníci sa boja chodiť do lesa.

Mali podľa vás pokračovať výnimky na odlov, ktoré vlani dalo ministerstvo životného prostredia?

Určite áno. Snažili sme sa vždy robiť podrobnú dokumentáciu, aby boli eliminované len problémové jedince. Ak chceme znížiť populáciu, netreba loviť trofejové dominantné samce, ale medvedice s mladými.

Budú chcieť poľovníci odstreliť vodiacu medvedicu?

To už je na nich. Ak nie, potom im nejde o zníženie stavov. Nie je to neetické. Ak dokážu loviť jelenice a mláďatá inej poľovnej zveri, mali by za účelom regulácie početnosti medveďov odloviť aj samice a subadultné kusy. V kultúrnej krajine, akou je Slovensko, potrebujeme reguláciu zveri, inak by sme nemohli ani pestovať. Keby sme žili v obrovských štátoch, ako sú Aljaška či Kanada, mohli by sme reguláciu nechať na prírodu a mať minimálny zásah človeka. Slovensko je však malý štát na takéto experimenty. Nemôžeme urobiť z rodinných dvorov a dedín safari alebo Serengeti.