Je medveď hnedý na Slovensku premnožený?
Ako zoológ nerád používam slovo premnožený. Označuje stav, keď sa druh rozmnoží natoľko, že vyčerpá potravné zdroje a nastáva kolaps. To poznáme napríklad pri myšiach, ktorých gradačné a populačné cykly sa opakujú približne každé štyri roky. Pri veľkých cicavcoch, akým je medveď hnedý, sa o premnožení hovorí oveľa ťažšie. Je pravda, že jeho populácia je na Slovensku historicky najvyššia, ale potravných zdrojov má stále dostatok, preto má populácia tendenciu ďalej stúpať. Otázka znie, či sme z hľadiska spoločnosti a ekonomiky schopní dlhodobo zvládať populáciu presahujúcu tritisíc medveďov.
A máme ich tu vôbec toľko?
Presné číslo nikto nepovie. Predpokladáme, že v 90. rokoch bola populácia na úrovni 800 až tisíc jedincov. Vtedy sa každoročne strieľalo zhruba desať percent populácie cez platné výnimky na odlov. Výnimky sa potom postupne ukončili a vydávali ich len sporadicky. Poslednú vydanú právoplatnú výnimku na odlov medveďa v Turci si pamätám v roku 2016 a nebola zrealizovaná. Takže populácia mohla naďalej konštante stúpať pre priaznivé podmienky prostredia a nemanažovania tohto druhu. Nie sme však jediní. Medveďov pribúda aj v Slovinsku, Chorvátsku, Rumunku, Pobaltí a v susedných štátoch.
Aké faktory spôsobujú rast medvedej populácie?
Tých faktorov je určite viac, ale jeden z najvýraznejších je práve globálne otepľovanie. Zvýšenie priemerných ročných teplôt približne o dva stupne výrazne mení drevinové zloženie v lesných porastoch. Ustupujú ihličnany a pribúdajú listnaté dreviny, ktoré poskytujú viac potravy. Zároveň sa podhorská a horská poľnohospodárska krajina menej využíva na pastvu a poľnohospodárstvo, takže zarastá. Jeden zo zaujímavých fenoménov lokálnej kumulácie a stúpajúceho trendu medvedej populácie sú aj kalamitiská v lesných porastoch. Na kalamitných plochách vznikajú prirodzeným zmladením rozsiahle húštiny, ktoré v krátkom čase výrazne zvyšujú úživnosť týchto plôch. Rýchlo na to zareagujú viaceré druhy raticovej zveri, ale rovnako aj medveď hnedý, ktorý tieto plochy začal využívať aj na brloženie.
Čoraz častejšie nachádzame brlohy, ktoré sú len akési „vyležané jamky“ pripomínajúce diviačie hniezda, a v takýchto brlohoch medvedice rodia a odchovávajú svoje mláďatá. Keďže zimy sú slabé a snehová nádielka nevýrazná, mení sa aj spôsob brloženia a dĺžka brloženia u medveďov. Ak spomínané kalamitné plochy v podhorskej krajine susedia s agroceózami (príklad k. ú. Blatnica – Mošovce, oblasť Turčianskej kotliny), môžeme nadnesene povedať, že z medveďa hnedého sa stáva „medveď poľný“.
Čiže sa presúva natrvalo do lokalít, kde predtým nebol?
Alebo kde sa vyskytoval len sporadicky. Prispieva k tomu aj fakt, že sa zmenili osevné postupy v poľnohospodárstve. Liptov a Turiec boli pred 30 až 50 rokmi najmä zemiakarskou výrobnou oblasťou, ale v súčasnosti sa tu vďaka dotačnej politike EÚ pestujú hlavne kukurica a repka olejná pre bioplynky. Kukurica je bohatá na sacharidy, ktoré medvede premieňajú na tukové zásoby.
Menia sa aj úroda, intenzita a semenné cykly buka lesného, duba a liesky. Kým kedysi býval silný bukvicový rok približne raz za osem rokov, v súčasnosti prichádza každý druhý rok. A lokálne niektoré buky v pohorí Veľkej Fatry zarodia každoročne.
Podľa vás je teda u nás reálne číslo nad tritisíc medveďov?
Na základe čiastkových monitoringov predpokladáme, že sa pohybujeme v rozmedzí 2 600 až 3 500 jedincov.
Často sa spomína, že vzhľadom na rozlohu Slovenska by bol ideálny počet 800 medveďov. Čo si o tom myslíte?
Dôležité je, akú veľkú denzitu medveďov dokážeme trvalo udržateľne manažovať tak, aby nedochádzalo k častým útokom a neboli ohrozené bezpečnosť a zdravie ľudí, aby nedochádzalo k výrazných škodám na majetku obyvateľstva, poľnohospodárskych kultúrach a hospodárskych zvieratách vrátane včiel. Ak na úrovni 1 500 jedincov zostanú škody minimálne, je to prijateľné. Ak to však nedokážeme, musíme prijať vhodné opatrenia.
Čo treba robiť, ak chceme populáciu efektívne znižovať?
Musíme sa sústrediť predovšetkým na samičie pohlavie a samice s mláďatami. A tú nastáva morálne hľadisko, lebo istá časť spoločnosti vás za to odpíše. Viem si predstaviť, že aj keby sa znížila ochrana medveďa na európskej úrovni, mnohé poľovné združenia budú mať problém odloviť vodiacu medvedicu s mláďatami.
Ak je etický problém zabiť vodiacu medvedicu, nemohli by mláďatá skončiť v zoologických záhradách?
Oslovil som všetky zoologické záhrady na Slovensku, ale ani jedna ich nedokáže prijať. Nemajú na to kapacity, keďže medvede sa v zajatí dožívajú až 40 rokov. Záujem nemajú ani zoologické záhrady v okolitých krajinách, pretože by museli budovať nové medvedince. Otázkou ostáva, či má vôbec význam zachraňovať osirelé medvieďatá, keď ich efektívne nedokážeme vrátiť do prehustenej populácie medveďov vo voľnej prírode.
Zmena v správaní medveďov
Keď sa stal začiatkom tohto roka incident v Hrboltovej, uviedli ste, že sa menia správanie, sociálna interakcia, agresivita a učenie mláďat medveďa hnedého. Ako?
Kedysi sa predpokladalo, že samce sú v čase ruje agresívnejšie, ale z praxe môžem potvrdiť, že veľké samce neútočia na ľudí. Taktiež sa častejšie živia vegetariánskou stravou, a ak chcú mäso, sústredia sa na voľne žijúce divé zvieratá. Nechodia likvidovať kuríny do dedín, ako to robia vo väčšine prípadov vodiace medvedice.
Agresívne sú medvedice s mláďatami a subadultné jedince, ktoré sú oveľa labilnejšie v správaní pri stretoch s človekom. Sú ako takí „pubertiaci“. Agresivita je aj vnútrodruhová, lebo samice medzi sebou súperia o najlepšie lokality a zdroje potravy. Krátkodobo sa síce dokážu tolerovať aj na malej ploche, a to predovšetkým v kukuričných monokultúrach, ale mimo tohto obdobia majú medzi sebou viaceré šarvátky oveľa častejšie ako samce. Vnútrodruhové napätie môže vyúsťovať aj do častejších útokov na človeka. V poslednom období prehodnocujeme aj spôsoby plašenia a streľby gumenými projektilmi na problémové jedince, ktoré prenikajú opakovane do intravilánov.
Prečo?
Ukazuje sa, že plašenie v nich prebúdza agresivitu namiesto vzbudenia plachosti. Je to síce pre ne nepríjemné, ale nič závažné sa im nestane. Problémový jedinec ešte viac naberá na sebavedomí, ktoré môže vyústiť do útoku. Oveľa efektívnejší príklad je „averzná terapia“ ktorá sa však realizuje pomocou odchytového zariadenia, kde jedinec zotrvá približne 10 hodín a vštepíme mu negatívny zážitok.
Čo sa ešte zmenilo za tých 17 rokov, čo skúmate medvediu populáciu?
Narušila sa sexuálna štruktúra. Do reprodukcie vstupujú výrazne mladé nedospelé jedince už v treťom roku života a výrazne sa zmenšuje telesný rámec medveďov. Dá sa povedať, že konštitučne „zakrpatievajú“. Máloktorá medvedica má v tomto letnom období viac ako sto kilogramov. Najčastejšie sa stretávame s tým, že vodiace medvedice majú 70 až 100 kíl.
Čím je to spôsobené?
Reprodukcia nastáva príliš skoro. Aj trojročné jedince „pestúne“, ktoré počas ruje medvedica odoženie, aby ich ochránila pred dospelým samcom, začnú byť pohlavne aktívne. Ak je takáto nedospelá samica oplodnená, stáva sa, že o rok, keď už vodí mláďatá, má iba 70 kíl. Z takejto telesne malej samice počas laktácie mláďatá kojením „vysávajú“ minerály a vitamíny. Výsledkom je, že na celý život ostáva zakrpatená ona aj mláďatá.
Straty v telesnej konštitúcii už nikdy nedobehnú?
Nie. Zaujímavé je, že aj takéto telesne malé jedince dokážu bez straty odchovať tri až štyri mláďatá. Podľa staršej zoologickej literatúry bývali medvedice pohlavne aktívne v 6. až 8. roku života a mali jedno až dve mláďatá. V súčasnosti medvedice najčastejšie vodia tri mláďatá. Pribúdajú však aj prípady so štyrmi mláďatami a zaznamenali sme dokonca päť mláďat v jednom vrhu. Všetky prežili, medvedica ich vodila tri roky a v tomto roku opätovne vodí päť medvieďat v rovnakej lokalite. Na Slovensku bol dokonca oznámený úplne raritný prípad, keď medvedica vodila šesť mláďat. Medvedice majú šesť prsných bradaviek, takže v teoretickej rovine dokážu oddojčiť aj šesť mláďat.
Prečo dnes môžu mať dvojnásobok mláďat?
Pretože sú slabé zimy bez výraznej snehovej nádielky a medvede nehibernujú, prípadne hibernujú len krátko. Zároveň majú aj počas zimy dosť potravy. Dokážu spod snehu vyhrabať napríklad bukvice, ale vplývajú na to aj spomínané energeticky bohaté poľnohospodárske plodiny.
Na konci februára sa už výrazne predlžuje svetelný deň, čo u nehibernujúcich jedincov „naštartuje“ činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním a pohlavné hormóny. Ruja sa tak nezačína v júni ako kedysi, ale už v marci. Medvediciam vďaka tomu dozrieva viac vajíčok, ktoré môžu byť aj úspešne oplodnené.
Medveď hnedý má takzvanú latentnú (utajenú) graviditu. Vajíčka sa oplodnia na jar, ale plod sa začne vyvíjať až na prelome septembra a októbra, keď je šelma v stave takzvanej hyperfágie z dôvodu nadbytku potravných zdrojov a prípravy energetických rezerv na zimu. Sú známe prípady, že ak sa medvedica neoplodnila na jar, v jesennom období sa opäť môže dostať do cyklu a spustí sa im ruja. To isté nastáva aj u medvedíc, ktorým samec zabije mláďatá počas ruje. Do nového reprodukčného cyklu sa dostávajú do dvoch týždňov. To znamená, že na reprodukcii sa zúčastňuje čoraz viac samíc.
Nedokáže to regulovať sama príroda?
Ak vychádzame z odhadu populácie približne tritisíc medveďov, z ktorých dve tretiny tvoria samice, pohlavne aktívnych je približne tisíc jedincov. Každá samica privedie na svet jedno až tri mláďatá. V minulosti neprežilo prvý rok až 30 percent medvieďat. Zahraničné štúdie v súčasnosti ukazujú, že úmrtnosť klesla na 10 až 15 percent v prvom roku a len na päť až 10 percent v druhom roku. Dokonca aj infanticída [zabíjanie mláďat dospelými samcami, pozn. red.] aktuálne tvorí len zanedbateľné jedno až dve percentá v dôsledku nových stratégií medvedíc.
Akých?
Rumuni potvrdili vo vedeckej štúdii, že samice sa pária s väčším množstvom samcov, takže tie potom nemajú záujem zabiť jej mláďatá. Okrem toho medvedice predovšetkým v čase medvedej ruje využívajú okraje intravilánov a priamo intravilán obcí ako takzvaný ľudský štít (human shield). Týka sa to hlavne vodiacich medvedíc s mláďatami v prvom roku života. Takáto rodinná jednotka potom natrvalo ostáva v okrajových častiach intravilánov a presunie sa až v čase brloženia v mesiacoch november/december.
Toto správanie sa u určitých medvedíc s mláďatami opakuje každý rok. Hranice plachosti sa stále posúvajú a nastáva proces antropotolerancie a synantropizácie. To považujem aj za prvú príčinu, prečo sa medvede naučili na ľudskú prítomnosť. Medvedice sa sťahovali nižšie s cieľom ochrániť mláďatá a prišli na to, že je výhodné fungovať tu celý rok. Prispieva k tomu energeticky bohatá kukurica vysádzaná v tesnej blízkosti intravilánov obcí.
Nechodia do intravilánov z dôvodu odpadkov a krmovísk?
Naše terénne skúsenosti to nepotvrdili. Oveľa častejšie sú zdokumentované prípady, keď medvede chodia po obciach predovšetkým v nočných hodinách a kontajnery ani odpadky ich vôbec nezaujímajú.
Práca zásahového tímu
Koľko problémových medveďov aktuálne riešite?
Ide o lokality Belá pri Terchovej, Ďanová, Stráňavy, Blatnica, Trnové či Rakša. Určite ide dokopy o desiatky jedincov.
Zvyšuje sa rokmi počet hlásení?
Doposiaľ sa zvyšoval, ale tento rok mám dojem, že ich je o niečo menej. Zo spätnej väzby od občanov si myslím, že mnohí sú už unavení, frustrovaní a nahnevaní z dôvodu pohybu medveďov v intravilánoch a škôd. Mnohé hlásenia sa k nám už zrejme ani nedostanú. Proces eliminácie problémových identifikovaných jedincov je vzhľadom na súčasnú legislatívu zdĺhavý. Z toho vychádzajú aj určité obštrukcie pri súhlasoch na zásah a vyradenie problémového jedinca z populácie.
Keď dostanete hlásenie, ako rýchlo prídete na miesto?
Vyhodnocujeme ho podľa rizika. Ak niekto len videl medveďa prebehnúť poza záhradu, výjazd sa nekoná. Ak však vznikla škoda alebo medveď rozbil včelín či zabil hospodárske zvieratá, zasahujeme.
Čo je častejšie – samotný výskyt alebo škody?
Veľa ľudí už nehlási ani výskyt, ani škody, pretože vedia, že nedostanú náhradu, alebo sú jednoducho frustrovaní zo zdĺhavých postupov.
Ako potom situáciu riešia? Prestávajú chovať zvieratá?
K tomu reálne dochádza. Napríklad v Sučanoch v rokoch 2023 až 2025 chodili sústavne medvedice s mláďatami a pestúnmi. Zlikvidovali aspoň 40 chovov drobnej hydiny. Zastavilo sa to až ich priamou elimináciou aj s mláďatami. V sezóne 2025 tam dokonca prišla medvedica so štyrmi mláďatami, ktorá zaútočila na občana a spôsobila mu vážne zranenia. Neskôr pri rozbore vzoriek tkaniva a krvi sa zistilo, že bola nakazená trichinelózou [vážne parazitické ochorenie spôsobené hlísticou, pozn. red.]. U mnohých vodiacich medvedíc, ktoré v minulosti vyradil z populácie zásahový tím, sa neskôr potvrdili zdravotné problémy, nádory, pokazený chrup či vzrastové anomálie.
K škodám na hydine a hospodárskych zvieratách by som ešte uviedol, že medvedice, ktoré vodia mláďatá v prvom roku života, oveľa častejšie prijímajú mäsitú potravu, lebo ju potrebujú na rast mláďat. Predpokladáme, že tento scenár sa aktuálne opakuje v Stráňavách, kde registrujeme medvedicu s dvomi, medvedicu s tromi a jedného samostatného medveďa. Máme už schválený identifikačný protokol od riaditeľa Národného parku Malá Fatra. Ak by sa situácia neriešila, scenár by bol obdobný ako v Sučanoch a občania by mohli prísť o takmer všetky chovy drobnej hydiny a včelstvá, hoci používajú elektrické ohradníky, ktoré im zákon ukladá ako preventívnu povinnosť na vyplatenie ujmy.
Šelmy nedokáže odradiť ani takáto zábrana?
Nie je to stopercentná ochrana. Medveď hnedý je inteligentné zviera a naučí sa v prípade silenej motivácie podhrabať ohradník alebo ho prekoná tak, že si naň stiahne konár či tenší strom. Prípadne ho prekoná aj za cenu negatívneho zážitku. Máme to zdokumentované na fotopasciach a videozáznamoch.
Keď dostanete hlásenie o problémovom medveďovi, čo robíte ako prvé?
Nainštalujeme fotopasce a monitorovacie zariadenia, aby sme presne vedeli identifikovať jedinca a jeho správanie. V prvom rade sa však snažíme zistiť, prečo medveď opakovane chodí do obce, čo môže byť atraktant. Potom ho plašíme.
Aké metódy plašenia používate?
Gumené projektily, svetelné a zvukové plašenie či poplašné výstrely pryžovými strelami, petardy, šrapnel aj expanznú zbraň s kapsaicínnou náplňou. Nemá to však očakávaný efekt, medvede často nezastaví ani spomínaný elektrický ohradník.
Eliminácia
Koľko šancí dostane medveď, kým dôjde k jeho priamej eliminácii?
Plašenie trvá niekedy aj mesiac-dva. Riadime sa semaforom. V červenej zóne je medveď, ktorý predstavuje riziko – buď zaútočil, alebo sa opakovane pohybuje priamo v intraviláne. Ak zviera vôbec nereaguje na opakované plašenie, vypracujeme identifikačný protokol. Zapíšeme všetky hlásenia, súradnice, fotografie a snažíme sa nájsť znaky, podľa ktorých medveďa spoľahlivo rozlíšime. Môže ísť o fľaky, dĺžku srsti alebo počet vodiacich mláďat. Potvrdilo sa nám, že ak medvedica naučí mláďatá už v prvom roku života chodiť do obce, plachosť už nezískajú.
Ak je problémová medvedica, musíte eliminovať celú rodinu?
Áno, rovnako to riešia v Slovinsku či v Kanade pri ľadových medveďoch na Špicbergoch. Skúšali sme vyradiť len jedno mláďa, ale medvedica bola ešte agresívnejšia. Neprestala navštevovať lokalitu ani sa nezľakla. Tento postup by bol veľmi rizikový z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia civilného obyvateľstva.
Ako reagujú ľudia, ktorým sa medveď opakovane vracia na pozemok?
Sú nahnevaní a nadávajú nám, často aj vulgárne. My však nemôžeme suplovať štát v úlohe vydávania výnimiek a radikálnejšieho zásahu do populácie. Zásahové tímy „hasia“ tie najväčšie problémy v intraviláne, ale chýbajú nám ľudia, preto selektujeme riešenia podľa najzávažnejších problémov a situácií. Ľudia sú pobúrení, lebo majú veľké hospodárske škody, policajti im nepomôžu, poľovné združenia tiež nie, lebo nedostanú výnimku na odlov a náš postup je často zdĺhavý.
Minulý rok dalo ministerstvo životného prostredia výnimky na odlov. Pomohlo to?
Áno, ale ochranárske kruhy podali za to trestné oznámenie a štát súdy prehral.
Prečo?
Nedokázal objasniť identifikáciu jedinca. Eliminovať chráneného živočícha možno iba vtedy, ak preukážete, že pre zmenené správanie nepatrí viac do populácie. Ministerstvo podľa môjho názoru vo výnimkách na odlov nedostatočne identifikovalo konkrétne problémové jedince. Aj keď sa to viacerým nepáči, súčasná európska legislatíva je nastavená tak, že nedokážeme zákonným spôsobom regulovať populáciu medveďa hnedého na Slovensku. Medveď je súčasne chráneným živočíchom, ako aj poľovným druhom, a možno ho zákonným spôsobom eliminovať len cez určenie z envirorezortu, ktorým disponujú zásahové tímy. Tie sa riadia postupmi v smernici k činnosti zásahového tímu pre medveďa hnedého a manuálom na ochranný odlov problémových jedincov.
Zásahové tímy identifikujú problémové jedince lepšie ako štát?
Áno. Trestné oznámenia, ktoré podali na zásahové tímy, boli vyhodnotené ako neopodstatnené, lebo my sme dodržali legislatívny rámec. Ministerstvo však vydávalo výnimky pre poľovné združenia tak, že im určilo, koľko medveďov smú eliminovať v určitej buffer zóne, ale len na základe hmotnostnej kategórie. Nedokázali preto obhájiť, že lovili problémové jedince. Ministerstvo nás oslovilo, že by chcelo použiť naše identifikačné protokoly ako modelové a poslať ich priamo Európskej komisii.
Na sociálnych sieťach sa objavujú tvrdenia, že zásahové tímy falšujú dokumentáciu alebo strieľajú medvede tam, kde nemajú oprávnenie. Vylučujete to?
Absolútne to vylučujem za Zásahový tím Fatra. Na iné zásahové tímy nemám dosah, preto by som sa nerád vyjadroval k nejakým špekuláciám. Našli sa dve chyby, ale nie v dôsledku falšovania. Súradnicový systém sa dá zapísať v dvoch tvaroch – ako stupne, minúty, sekundy alebo desatinné miesto. Hlásenia sa posielajú do Banskej Bystrice a keď ich tam prepisovali z jedného tvaru na iný, vyšlo úplne iné miesto. Uvediem príklad: súradnice tohtoročného útoku a použitie inštitútu krajnej núdze v k. ú. Hrboltová malo riaditeľstvo ŠOP SR zapísané v katastri obce Ľubochňa, čo je rozdiel osem kilometrov. Chyba vznikla pri prepisovaní súradnice z protokolu a následnom zapísaní v inom súradnicovom tvare. Bol to však ľudský faktor, nie zámerná manipulácia.
Keď už sme pri Európskej komisii, Slovensko a Rumunsko sa snažia dosiahnuť zníženie úrovne ochrany medveďa hnedého a uvoľnenie pravidiel jeho lovu. Súhlasíte s tým?
Určite áno. Zásahové tímy aktuálne riešia konkrétne problémové jedince, ktoré prenikajú do intravilánu alebo spôsobujú opakované škody. Medveď hnedý je v európskej legislatíve zaradený v Smernici o biotopoch 92/43/EHS v prílohe IV. Patrí medzi ohrozené prísne chránené druhy na celom území EÚ. Keby sa ho podarilo preradiť do kategórie V., bola by možná jeho regulácia a kvótovanie.
Myslím si, že Európska komisia s tým nebude mať zásadný problém, ak jej predložíme dáta o početnosti a výskume. Nepotrebujeme poznať absolútnu početnosť, ale treba preukázať, že sa analyzuje početnosť viacerými metódami opakovane a systematicky. Napríklad v Slovinsku funguje inštitút, ktorý v Ľubľane skúma populáciu a početnosť medveďa hnedého. Európska komisia im na základe týchto dát povoľuje ročnú kvótu približne 200 až 250 jedincov. Nepotrebujeme vymýšľať nič nové, stačí sa inšpirovať.
Veď to aj robíme. Štátna ochrana prírody by mala toto leto predstaviť výsledky DNA monitoringu na základe vzoriek srsti a trusu. Stíha sa to, keďže sa hovorí o konci súčasného enviroministra Tomáša Tarabu?
Predbežné výsledky nikto nevie. Má ich vyhodnocovať Technická univerzita vo Zvolene a Poľnohospodárska univerzita v Nitre. Keby sa to skončilo fiaskom, stroskotalo by podľa mňa aj naše úsilie o zníženie ochrany medveďa na európskej úrovni. Za nás je to jedinečná možnosť preukázať relevantné dáta o početnosti medveďa na území Slovenska.
Aká je vaša komunikácia s envirorezortom?
Dobrá a za mňa postačujúca v mnohých otázkach. Technické vybavenie síce máme, ale chýbajú nám ľudia. Zásahové tímy by v ideálnom prípade mohli fungovať na dvojzmennej 12-hodinovej prevádzke, ale na to ale treba aspoň osem ľudí v jednom tíme. Zásahový tím Fatra má len päť členov a staráme sa o celý Žilinský kraj s výnimkou okresu Liptovský Mikuláš. Je nás žalostne málo a nástupný plat tisíc eur v hrubom nie je motivačný. Hlásia sa k nám len výsluhoví vojaci a policajti.
Navyše sa každý bojí mediálneho lynču, keďže na zásahové tímy sa stále útočí. Premieta sa to do osobného života a aj preto je u nás taká fluktuácia. Najmä mladí ľudia ťažko berú útoky na sociálnych sieťach. Ani poľovníci si už neprajú výnimky na odlov medveďa, lebo ich neustále očierňovali, že vystrieľali veľké samce. Podľa našich dát z terénu to však nie je pravda.
Na záhryzových stromoch, ktoré členovia nášho tímu a stráž prírody systematicky monitorujú vo viacerých lokalitách národných parkov Veľká a Malá Fatra, sa potvrdil pohyb niekoľkých veľkých dominantných samcov. Jeden záhryzový strom dokonca túto ruju navštevovali štyri veľké samce nad 250 kíl. Netvrdím, že k ilegálnemu lovu medveďa na Slovensku nedochádza. Je dokonca možné, že má stúpajúcu tendenciu vzhľadom na náladu v spoločnosti, ktorá vníma, že tu nie sú prijaté systémové neriešenia. Pytliactvo však vnímam skôr ako individuálne zlyhanie jednotlivcov, ktorí sa nájdu v každej komunite.
Je manažment medveďa na Slovensku viac odborná alebo politická téma?
Áno, medveď sa stal politickou témou. Politické strany sa snažia na tom vytrieskať body extrémnymi názormi na jednej či druhej strane. Neexistujú tu názorový prienik a spolupráca. Spoločnosť sa vyhrocuje na dva protipóly. Predpokladám, že budúci rok sa to bude ešte vyostrovať, lebo viaceré strany s touto témou operujú v predvolebnej kampani. Médiá v reportážach dávajú prednosť influencerom a youtuberom pred odborníkmi. Téma medveď sa popularizuje, ale absolútne neodborným smerom. Mnohí odborníci s 30- až 40-ročnou praxou sa k téme už ani nevyjadrujú, lebo sú frustrovaní z mediálneho lynču pre názorové rozdiely.
Ochrana pred útokom
Koľko medveďov ste už stretli vy?
V súčasnosti to už môže byť aj tisíc. Kedysi sme si to s kolegom počítali, ale pri čísle 400 sme to prestali zapisovať.
Takže už nemáte strach?
Nie, ale rešpekt áno. Myslím si, že tam funguje podobná psychológia ako pri psoch. Treba zachovať pokoj, aby ste nevylučovali stresový hormón. Párkrát sa mi stalo, že vodiaca medvedica naznačila útok a len som ostal stáť a zdvihol ruky. Pozeral som sa do zeme a pokojne hovoril. Búchala labami o zem, ale nakoniec zacúvala. Myslím si, že keby som sa otočil a rozutekal, zhodila by ma a zaútočila.
Je však stopercentná šanca, že ak ostaneme pokojne stáť, medveď sa upokojí?
Nikdy nemáte istotu, ale mne to zatiaľ vždy fungovalo.
Sú lesy ešte bezpečné?
Ak budete dodržiavať návštevný poriadok a časové uzávery, je nízka šanca, že stretnete medveďa. Zviera vie, kedy je trasa frekventovaná, a vyhne sa vám. K stretu môže skôr dôjsť nižšie v húštinách a neprehľadnom teréne. Desať hubárov môže prejsť bez problémov, ale ten jedenásty zviera už natoľko podráždi, že zaútočí. A pri stúpajúcej denzite medvedej populácie bude štatisticky čoraz viac útokov ako v minulosti. Najrizikovejšími skupinami budú vždy lesní robotníci, poľovníci, hubári a parohári. Tam sa tomu jednoducho nevyhneme.
Odporučili by ste ľuďom používať sprej proti medveďom?
Áno, lebo je to dobrý psychologický efekt. V teréne však nikdy nie sú ideálne podmienky, sprej môže zasiahnuť vás a dôležité je nezačať striekať na vzdialenosť vyššiu ako desať metrov. Ideálny rozptyl je päť až osem metrov a striekať do tvárovej časti.
V posledných rokoch pribudli online mapy, na ktorých ľudia hlásia výskyt medveďov. Sú podľa vás užitočné?
Online mapy sú len informatívne. Istá časť nadšencov a wildlife fotografov tam bude utekať s cieľom zviera vidieť a odfotiť. Iní zbytočne spanikária a vyhýbajú sa lokalitám, hoci mapa naznačuje len pravdepodobný výskyt medveďa, ktorý tam už nemusí byť. Väčšina týchto dát nie je overená. Výnimkou sú aktualizované mapy na stránke www.pozormedved.sk, ktorých obsah verifikujú a vyhodnocujú zásahové tímy na Slovensku. Ak sa tam nachádza jedinec so zvýšenou agresivitou, ktorý už prípadne útočil, lokalite sa treba na nejaký čas vyhnúť.
Kto je Juraj Žiak
Juraj Žiak je inžinier, ktorý vyštudoval odbor aplikovaná ekológia a ochrana prírody na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Už 18 rokov sa venuje zoológii vyšších stavovcov, ornitológii a veľkým šelmám. Pracoval ako zoológ v Národnom parku Veľká Fatra a v súčasnosti pôsobí tretí rok ako vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého – Fatra. Vo voľnom čase sa venuje environmentálnej výchove mládeže a filmovaniu a fotografovaniu divo žijúcich zvierat v ich prirodzenom prostredí.