Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V slovenských školách študuje takmer 10-tisíc odídencov z Ukrajiny

V slovenských materských, základných, stredných a špeciálnych školách bolo k 30. júnu 2026 zaevidovaných 9 882 žiakov s ukrajinskou štátnou príslušnosťou so statusom tolerovaného pobytu. Informácie potvrdilo ministerstvo školstva.

Štatistika nezahŕňa deti, ktoré štúdium ukončili pred koncom školského roka, ani tie, ktoré už medzičasom získali prechodný alebo trvalý pobyt, hoci vo vzdelávacom systéme naďalej pokračujú.

Rezort školstva zdôrazňuje, že v praxi nedochádza k definitívnemu odmietnutiu prijatia ukrajinských detí do školského procesu. Riaditeľ školy môže žiadosť zamietnuť výhradne z dôvodu naplnenia kapacitných možností. V takom prípade je povinný informovať zákonného zástupcu, obec a príslušný regionálny úrad školskej správy, ktorý v spolupráci so zriaďovateľmi určí pre dieťa náhradnú školu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Muž sa na letisku označil za teroristu, na dovolenku neodletel

Muž na Letisku Václava Havla v Prahe pri bezpečnostnej kontrole vyhlásil, že je terorista. Neskôr tvrdil, že išlo len o vtip. Hoci cudzinecká polícia ani pyrotechnici uňho nenašli nič nebezpečné, letecká spoločnosť mu odlet neumožnila a spolu s rodinou sa musel vrátiť domov. O incidente v stredu informoval hovorca cudzineckej polície Josef Urban.

K udalosti došlo na Termináli 1, odkiaľ muž plánoval odletieť do tureckého Istanbulu. Pri kontrole pracovníci letiska zistili, že jeho powerbanka nespĺňa povolené limity na leteckú prepravu. Muž reagoval podráždene a vyhlásil, že je terorista. Na miesto okamžite prišli hliadka cudzineckej polície aj pyrotechnici.

Pyrotechnici vykonali dôkladnú prehliadku muža aj jeho batožiny s negatívnym výsledkom. Letecká spoločnosť ho napriek tomu z bezpečnostných dôvodov vylúčila z prepravy. Keďže cestoval s dvomi neplnoletými deťmi, plánovaná dovolenka sa skončila pre celú rodinu ešte pred odletom. Rodina následne v sprievode polície opustila letisko.

Urban pripomenul, že slová ako bomba, terorista, výbušnina či zbraň na letisku automaticky spúšťajú bezpečnostné postupy. Polícia ani letisková bezpečnostná služba nemôžu posudzovať, či ide o vtip alebo frustráciu, a takéto vyhlásenia spravidla vedú k zásahu pyrotechnikov, meškaniu a zrušeniu cesty na náklady cestujúceho.

(tasr, bak)

Minúta  |  

SaS a Demokrati kritizujú ťažbu v Muránskej planine

Opozičná strana SaS a mimoparlamentní Demokrati upozorňujú na podozrivú ťažbu dreva v Muránskej planine, pri ktorej vraj štát z dôvodu predražených zákaziek a nevýhodných cenníkov prišiel až o milión eur.

Demokrati tvrdia, že len v roku 2025 národný park preplatil na ťažbe najmenej 478-tisíc eur a na základe satelitných snímok v lokalite Pohorelá spomínajú podozrenia z nezákonného výrubu zdravých stromov.

Poslanec SaS Alojz Hlina doplnil, že popri výrube zdravých porastov dochádza aj k zanedbávaniu lykožrútovej kalamity. SaS skritizovala aj údajné ignorovanie žiadostí o policajnú súčinnosť pri kontrolách odvozu dreva.

Správa NP Muránska planina reagovala, že pre podozrenia z neoprávneného nakladania s drevom už podala trestné oznámenie. V území parku od apríla vykonávajú audit i štátny dozor Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie (SLDI). Správa parku zdôraznila, že pri súťažení ťažbových prác v rokoch 2024 a 2025 vychádzala zo štandardných cenníkov podniku Lesy SR.

Polícia odmietla tvrdenia o neposkytnutí pomoci a uviedla, že od SLDI neeviduje žiadnu žiadosť o súčinnosť. Ministerstvo životného prostredia v reakcii podotklo, že presadzuje verejný záujem a preferuje spoluprácu so štátnymi lesmi pred súkromnými firmami. K situácii zároveň pristúpilo realizáciou rozsiahlych kontrol a personálnych zmien.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin prijal rezignáciu lídra kľúčového zbrojárskeho regiónu

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Moscow Times prijal rezignáciu hlavy Udmurtskej republiky Alexandra Brečalova. Ten viedol región na západe Uralu deväť rokov a odchádza podľa regionálnej vlády do nového zamestnania.

Novou úradujúcou guvernérkou sa do budúcoročných volieb stala rodáčka z Udmurtska Olga Abramovová, bývalá miestna ministerka poľnohospodárstva a poradkyňa ruského ministra.

Putin počas stretnutia vyzdvihol jej miestne korene a pripomenul význam obranného priemyslu pre tento región. Hlavné mesto Udmurtska Iževsk je totiž sídlom významných zbrojárskych podnikov vrátane koncernu Kalašnikov, ktorý vyrába útočné pušky, drony a riadené strely.

Politickí analytici poukazujú na to, že Brečalov v uplynulom období čelil kritike za slabý výkon, administratívne spory a zatýkanie miestnych elít. Vo voľbách v roku 2022 získal najtesnejšie víťazstvo zo všetkých obhajujúcich guvernérov.

(max)

Minúta  |  

Súd potvrdil verdikt proti austrálskej političke Hansonovej

Rozhodnutie austrálskeho federálneho súdu v spore medzi líderkou pravicovej strany One Nation Pauline Hansonovou a senátorkou Zelených Mehreen Faruqiovou môže mať politické dôsledky pre obe političky, najmä však pre Hansonovú.

Federálna sudkyňa Melissa Perryová potvrdila rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého Hansonová porušila austrálske zákony proti nenávistným prejavom, keď po smrti kráľovnej Alžbety II. odkázala Faruqiovej, aby sa „vrátila do Pakistanu“. Hansonová sa proti verdiktu odvoláva.

Faruqiová, ktorá sa narodila v Pakistane a neskôr získala austrálske občianstvo, predtým označila zosnulú panovníčku za predstaviteľku „rasistickej ríše“. Súd zároveň vyhodnotil Hansonovej výrok ako protimoslimskú rétoriku.

Spor zároveň prehlbuje politické rozdelenie medzi priaznivcami oboch političiek. Hansonová verdikt označuje za dôkaz, že justícia obmedzuje slobodu prejavu, zatiaľ čo Faruqiová ho považuje za potvrdenie, že výroky predsedníčky One Nation boli rasistické.

Strana One Nation v uplynulom období posilňuje svoju podporu v prieskumoch verejnej mienky. Jej program stavia na obmedzení prisťahovalectva, kritike „woke“ politiky a protisystémovej rétorike. Prípad tak podľa viacerých pozorovateľov zapadá do širšieho trendu v západných demokraciách, kde rastie podpora politikov s konfrontačným štýlom na úkor tradičných strán.

(red)

Minúta  |  

Slováci začínajú vnímať kryptomenu ako investíciu než špekuláciu

Až 88,5 percenta Slovákov už počulo o kryptoaktívach, no praktickú skúsenosť s nimi má iba 13,4 percenta populácie. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Národnú banku Slovenska (NBS) realizovanom v novembri 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 541 respondentov.

Priamymi vlastníkmi kryptomien zostáva 6,4 percenta ľudí, pričom väčšina používateľov do nich investuje sumy do 250 eur a krypto tvorí maximálne desatinu ich portfólia. Profil typického držiteľa sa postupne mení – kým v minulosti išlo najmä o mladých vzdelaných mužov, dnes sa skladba približuje bežnej demografii vrátane žien či starších ľudí.

Prieskum ukázal aj posun vo vnímaní kryptomien od čistej špekulácie k alternatívnej investícii. Až 28,1 percenta respondentov označilo za hlavný motív nákupu investičný cieľ, zatiaľ čo špekulatívny dôvod klesol na 21,8 percenta.

Predstaviteľ NBS Daniel Ďuriač však varuje pred negatívnymi trendmi, ako sú využívanie kryptoaktív na zabezpečenie dôchodku (20,9 percenta) či nárast nákupov na dlh (13,7 percenta). Centrálna banka tiež zdôrazňuje vysoké riziká, keďže až 32,1 percenta používateľov už prišlo o krypto z dôvodu technologického incidentu a takmer pätina má skúsenosť s podvodom.

Prieskum sa uskutočnil na pozadí plného uplatňovania európskej regulácie MiCA.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.