Preskočiť na obsah
  |  

SaS a Demokrati kritizujú ťažbu v Muránskej planine

Opozičná strana SaS a mimoparlamentní Demokrati upozorňujú na podozrivú ťažbu dreva v Muránskej planine, pri ktorej vraj štát z dôvodu predražených zákaziek a nevýhodných cenníkov prišiel až o milión eur.

Demokrati tvrdia, že len v roku 2025 národný park preplatil na ťažbe najmenej 478-tisíc eur a na základe satelitných snímok v lokalite Pohorelá spomínajú podozrenia z nezákonného výrubu zdravých stromov.

Poslanec SaS Alojz Hlina doplnil, že popri výrube zdravých porastov dochádza aj k zanedbávaniu lykožrútovej kalamity. SaS skritizovala aj údajné ignorovanie žiadostí o policajnú súčinnosť pri kontrolách odvozu dreva.

Správa NP Muránska planina reagovala, že pre podozrenia z neoprávneného nakladania s drevom už podala trestné oznámenie. V území parku od apríla vykonávajú audit i štátny dozor Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie (SLDI). Správa parku zdôraznila, že pri súťažení ťažbových prác v rokoch 2024 a 2025 vychádzala zo štandardných cenníkov podniku Lesy SR.

Polícia odmietla tvrdenia o neposkytnutí pomoci a uviedla, že od SLDI neeviduje žiadnu žiadosť o súčinnosť. Ministerstvo životného prostredia v reakcii podotklo, že presadzuje verejný záujem a preferuje spoluprácu so štátnymi lesmi pred súkromnými firmami. K situácii zároveň pristúpilo realizáciou rozsiahlych kontrol a personálnych zmien.

(tasr, max)

  |  

Putin prijal rezignáciu lídra kľúčového zbrojárskeho regiónu

Ruský prezident Vladimir Putin podľa Moscow Times prijal rezignáciu hlavy Udmurtskej republiky Alexandra Brečalova. Ten viedol región na západe Uralu deväť rokov a odchádza podľa regionálnej vlády do nového zamestnania.

Novou úradujúcou guvernérkou sa do budúcoročných volieb stala rodáčka z Udmurtska Olga Abramovová, bývalá miestna ministerka poľnohospodárstva a poradkyňa ruského ministra.

Putin počas stretnutia vyzdvihol jej miestne korene a pripomenul význam obranného priemyslu pre tento región. Hlavné mesto Udmurtska Iževsk je totiž sídlom významných zbrojárskych podnikov vrátane koncernu Kalašnikov, ktorý vyrába útočné pušky, drony a riadené strely.

Politickí analytici poukazujú na to, že Brečalov v uplynulom období čelil kritike za slabý výkon, administratívne spory a zatýkanie miestnych elít. Vo voľbách v roku 2022 získal najtesnejšie víťazstvo zo všetkých obhajujúcich guvernérov.

(max)

  |  

Súd potvrdil verdikt proti austrálskej političke Hansonovej

Rozhodnutie austrálskeho federálneho súdu v spore medzi líderkou pravicovej strany One Nation Pauline Hansonovou a senátorkou Zelených Mehreen Faruqiovou môže mať politické dôsledky pre obe političky, najmä však pre Hansonovú.

Federálna sudkyňa Melissa Perryová potvrdila rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého Hansonová porušila austrálske zákony proti nenávistným prejavom, keď po smrti kráľovnej Alžbety II. odkázala Faruqiovej, aby sa „vrátila do Pakistanu“. Hansonová sa proti verdiktu odvoláva.

Faruqiová, ktorá sa narodila v Pakistane a neskôr získala austrálske občianstvo, predtým označila zosnulú panovníčku za predstaviteľku „rasistickej ríše“. Súd zároveň vyhodnotil Hansonovej výrok ako protimoslimskú rétoriku.

Spor zároveň prehlbuje politické rozdelenie medzi priaznivcami oboch političiek. Hansonová verdikt označuje za dôkaz, že justícia obmedzuje slobodu prejavu, zatiaľ čo Faruqiová ho považuje za potvrdenie, že výroky predsedníčky One Nation boli rasistické.

Strana One Nation v uplynulom období posilňuje svoju podporu v prieskumoch verejnej mienky. Jej program stavia na obmedzení prisťahovalectva, kritike „woke“ politiky a protisystémovej rétorike. Prípad tak podľa viacerých pozorovateľov zapadá do širšieho trendu v západných demokraciách, kde rastie podpora politikov s konfrontačným štýlom na úkor tradičných strán.

(red)

  |  

Slováci začínajú vnímať kryptomenu ako investíciu než špekuláciu

Až 88,5 percenta Slovákov už počulo o kryptoaktívach, no praktickú skúsenosť s nimi má iba 13,4 percenta populácie. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Národnú banku Slovenska (NBS) realizovanom v novembri 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 541 respondentov.

Priamymi vlastníkmi kryptomien zostáva 6,4 percenta ľudí, pričom väčšina používateľov do nich investuje sumy do 250 eur a krypto tvorí maximálne desatinu ich portfólia. Profil typického držiteľa sa postupne mení – kým v minulosti išlo najmä o mladých vzdelaných mužov, dnes sa skladba približuje bežnej demografii vrátane žien či starších ľudí.

Prieskum ukázal aj posun vo vnímaní kryptomien od čistej špekulácie k alternatívnej investícii. Až 28,1 percenta respondentov označilo za hlavný motív nákupu investičný cieľ, zatiaľ čo špekulatívny dôvod klesol na 21,8 percenta.

Predstaviteľ NBS Daniel Ďuriač však varuje pred negatívnymi trendmi, ako sú využívanie kryptoaktív na zabezpečenie dôchodku (20,9 percenta) či nárast nákupov na dlh (13,7 percenta). Centrálna banka tiež zdôrazňuje vysoké riziká, keďže až 32,1 percenta používateľov už prišlo o krypto z dôvodu technologického incidentu a takmer pätina má skúsenosť s podvodom.

Prieskum sa uskutočnil na pozadí plného uplatňovania európskej regulácie MiCA.

(tasr, max)

  |  

OSN pripravuje rokovania vo formáte 5 + 1 o budúcnosti Cypru

Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu v Nikózii oznámil zámer zvolať neformálne stretnutie vo formáte „5 + 1“ o budúcnosti Cypru. Na rokovaniach sa okrem zástupcov oboch častí ostrova zúčastnia aj tri garantujúce mocnosti – Grécko, Británia a Turecko.

Cieľom iniciatívy je definovať ďalší postup a odblokovať mierový proces, ktorý stagnuje od roku 2017.

Počas svojej prvej oficiálnej návštevy ostrova vo funkcii šéfa OSN sa Guterres samostatne stretol s grécko-cyperským lídrom Nikosom Christodoulidesom a turecko-cyperským lídrom Tufanom Erhürmanom.

Hlavnou výzvou zostáva preklenutie zásadných rozdielov v postojoch: zatiaľ čo grécko-cyperská strana presadzuje model bizonálnej federácie, cyperskí Turci požadujú garancie politickej rovnosti.

Guterres, ktorému sa v roku 2026 končí funkčné obdobie, zdôraznil svoje odhodlanie pomôcť vyriešiť konflikt, ktorý už od roku 1974 zaťažuje vzťahy v regióne aj dialóg Turecka s EÚ.

(reuters, max)

  |  

Rovinka žiada zrušiť povolenie EIA pre spaľovňu Slovnaftu

Obec Rovinka a hlavné mesto Bratislava podali rozklad proti záverečnému stanovisku ministerstva životného prostredia, ktoré odobrilo posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) pre projekt Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) spoločnosti Slovnaft.

Samosprávy tvrdia, že envirorezort nedostatočne vyhodnotil kumulatívne vplyvy projektu na zdravie, dopravu a najmä podzemné vody Žitného ostrova. Upozorňujú, že územie je už dnes výrazne zaťažené priemyslom, dopravou a existujúcou spaľovňou OLO.

Starosta Rovinky Tomáš Káčer aj predstavitelia hlavného mesta majú obavy z nejasnej kapacity zariadenia a požadujú stanovisko zrušiť alebo doplniť o prísne a právne vymáhateľné podmienky. Rozklad podala aj mimoparlamentná strana Demokrati.

Slovnaft, naopak, považuje súhlasné stanovisko envirorezortu za strategickú investíciu a dobrú správu pre Slovensko. Spoločnosť deklaruje, že rešpektuje právo účastníkov konania na rozklad, no za projektom si stojí a zapracuje všetkých 56 dodatočných technických podmienok určených ministerstvom.

Zároveň zdôrazňuje, že mestskú firmu OLO nevníma ako konkurenta, ale ako potenciálneho partnera.

Ministerstvo životného prostredia sa k podaným rozkladom zatiaľ nevyjadrilo.

(tasr, max)