Video hviezdy TikToku bagatelizuje zákon o asistovanej samovražde
Úrady sa kedysi obávali efektu „nakazenia“ samovraždami na sociálnych médiách. Tieto obavy však zmiznú v okamihu, keď sa smrť stane legálnou, medicínsky uznanou a prezentovanou ako právo.
Nedávne oznámenie kanadskej hviezdy TikToku Rebeccy Luny, že sa podrobí dobrovoľnej eutanázii v rámci kanadského zákona o lekárskej pomoci pri umieraní (MAID), je hlboko znepokojujúce.
O jej rozhodnutí sa vo veľkej miere informovalo v Kanade aj v zahraničí, pričom správy o jej plánoch, ako aj príspevky jej dcéry týkajúce sa posledných hodín, ktoré matka strávila s rodinou, boli prevažne priaznivé.
Efekt sociálnej nákazy v súvislosti s mediálnym spravodajstvom o samovraždách je v akademickom výskume široko uznávaný a vlády už roky investujú milióny do vzdelávania mediálnych odborníkov a verejnosti v oblasti zodpovedného spravodajstva.
Počet samovrážd stúpa v mnohých častiach rozvinutého sveta vrátane mojej rodnej krajiny, Írska. So šokom a hrôzou si spomínam na prípady, keď moji rovesníci zverejňovali samovražedné listy na sociálnych sieťach, ako je Snapchat, na traumu, ktorú to spôsobilo tým, ktorí ich videli, a na strach, že by to mohlo niekomu inému vnuknúť túto myšlienku.
Keď však ide o dobrovoľnú samovraždu, zdá sa, že táto obava – podložená značným množstvom výskumov – sa hodí za hlavu v snahe liberálneho Západu normalizovať asistovanú smrť.
Tragickú situáciu Luny nemožno poprieť. Keď mala asi 45 rokov, diagnostikovali jej Alzheimerovu chorobu so skorým nástupom (pred 65. rokom života, poznámka redakcie), závažné a postupne obmedzujúce ochorenie. Lekárska prognóza znela, že jej zostáva len päť až sedem rokov života.
Luna začala na TikToku informovať divákov o povahe svojho ochorenia a otvorene hovorila o tom, ako táto choroba ovplyvňuje jej život ako slobodnej matky dvoch detí.
Rebecca Luna oznámila na TikToku, že ukončí svoj život v súlade s kanadským zákonom o asistovanej smrti. Video zaznamenalo viac ako štyri milióny zhliadnutí.
Keď sa jej zdravotný stav rýchlo zhoršoval, začala hovoriť o svojom želaní zomrieť v súlade s liberálnymi kanadskými zákonmi o eutanázii.
Svojich takmer 100-tisíc sledovateľov priebežne informovala o stretnutiach s lekármi v rámci programu MAID, na ktorých diskutovali o možných termínoch a ťažkostiach pri určovaní správneho času na odchod.
Potom, vo štvrtok 23. júla, zverejnila na TikToku video, v ktorom oznámila, že nasledujúcu sobotu ukončí svoj život.
Správa o asistovanej samovražde na TikToku
Dôvody, ktoré Luna uviedla na odôvodnenie svojho rozhodnutia, sú poučné a znepokojujúce. Vysvetlila, že ju k tomu viedol pocit, že žije v tele, ktoré nie je „pohodlné, bezpečné, dobré, nič – je to hrozný pocit“.
O tom hovorila so svojou paliatívnou opatrovateľkou, ktorá jej neustále pripomínala, že rozhodnutie je na nej. Bola to pre Lunu šanca. „Konečne môžem dať prednosť sebe samej, čo som celý život nerobila“, povedala 49-ročná žena.
Hviezda TikToku uviedla, že by si nikdy dobrovoľne nevybrala Alzheimerovu chorobu so skorým nástupom, a dodala, že chcela „úľavu… a koniec utrpenia“, pretože „v tomto svete som už trpela dosť“.
V ďalšej časti videa Luna premýšľa o svojom živote a sťažuje sa na kresťanov, ktorí negatívne komentujú jej rozhodnutie podstúpiť eutanáziu. Spýtala sa, prečo sa v nej snažia „vyvolať pocit viny za to, že umiera“, a povedala: „Ja som si toto (Alzheimerovu chorobu so skorým nástupom, poznámka redakcie) nevybrala, nebola to moja voľba“.
Zbabelé spravodajstvo médií
Jej rozhodnutie sa dostalo na titulné stránky médií po celom svete, pričom články sa zameriavali na jej „dojímavé a emocionálne“ rozlúčkové video a uvádzali komentáre divákov – napríklad „som tak rád, že mohla odísť podľa svojich vlastných podmienok“ a „preukázala skutočnú dôstojnosť a zmierenie sa s osudom“.
Nedošlo k žiadnemu preskúmaniu ani kritike skutočnosti, že Luna v podstate zverejnila samovražedný list na populárnej sociálnej sieti, ktorý zaznamenal viac ako štyri milióny zhliadnutí a takmer 200-tisíc lajkov.
Nikto nespomenul ani desivo nekompetentnú správu kanadských zákonov o eutanázii, ani spôsob, akým ich poskytovatelia zneužívajú, pričom sa pravidelne ignorujú bezpečnostné opatrenia.
Nedošlo k žiadnej diskusii s hlasmi kritizujúcimi túto prax, ktoré siahajú od zástancov práva na život až po pracovníkov paliatívnej starostlivosti, ktorí tvrdia, že zákony sú vykorisťujúce pre zraniteľné osoby, stigmatizujú ľudí so zdravotným postihnutím a zbavujú vládu zodpovednosti za žalostný stav verejného zdravotníctva.
Ide o zlú správu vzhľadom na to, čo už vieme o potenciálnej sociálnej nákaze samovraždami. Nielenže sa bez kritiky prezentuje Lunina dobrovoľná eutanázia, ale chváli sa ako nástroj posilňovania postavenia zraniteľných ľudí, hoci ide o presný opak.
Kedysi platilo, že dobrá smrť znamenala prežiť dobrý život a byť na konci plne pripravený zodpovedať sa pred Bohom.
Dnes znamená dobrá smrť kontrolu nad tým, ako a kedy zomrieme. V tomto zmysle je dobrovoľná eutanázia prejavom našej materialistickej, technokratickej doby, ktorá sa snaží rozšíriť ľudskú kontrolu nad umieraním a chorobou.
Luna a jej opatrovateľka tvrdili, že ukončenie jej života bolo jej rozhodnutím – ťažkým rozhodnutím, ktoré prijala, aby sa vyhla utrpeniu v tele, nad ktorým už nemala plnú kontrolu.
Všetko je to však nebezpečný mýtus, ako priznáva aj samotná Luna v odpovedi na kritiku, keď hovorí, že si nevybrala byť chorá a umierať. Asistovaná samovražda nie je voľbou, je to reakcia na pocit uväznenia v situáciách, ktoré sme si nevybrali – v desivých zážitkoch, ktoré spochybňujú samotný základ nášho chápania seba samých a našich očakávaní od života.
Namiesto kultúry, ktorá by tieto okamihy vnímala ako šancu vytiahnuť trpiaceho z temnoty bolesti do svetla s láskou a podporou, však máme kultúru, ktorá ho povzbudzuje na jeho ceste k smrti, fyzickej aj duchovnej.
Kultúra smrti
Dobrovoľná eutanázia je ďalším prejavom kultúry smrti, ktorú diagnostikoval pápež Ján Pavol II. Rovnako ako pri všetkých ostatných aspektoch tejto kultúry – potratoch, eutanázii detí a eugenických praktikách – najviac na to doplácajú práve slabí a zraniteľní.
Keď si uvedomíme pokrok, ktorý sa v uplynulých storočiach dosiahol v starostlivosti o chorých a zdravotne postihnutých, inšpirovaný kresťanským chápaním ľudskej dôstojnosti, je hlboko deprimujúce vidieť, ako ho naša doba tolerancie ničí.
Asistovaná smrť vymazáva a stigmatizuje zdravotné postihnutie rovnakým spôsobom, ako snahy niektorých krajín o vyhubenie Downovho syndrómu prostredníctvom potratov detí.
Dokonca aj v smrti musíme zohľadňovať, čo dlhujeme druhým, najmä tým najzraniteľnejším. Naše činy sa neodohrávajú izolovane, ale ako súčasť spoločenstva. Vysielajú signál o tom, čo je dobré a čo je zlé.
V prípadoch, ako je ten Lunin, teda nejde len o smrť jednotlivca, ale aj o možnosť, že jej príklad – a pozitívne mediálne pokrytie tejto udalosti – privedie ostatných k tomu, aby vnímali eutanáziu skôr ako rozvážnu voľbu než ako prehru, čím sa zamaskuje zákon, ktorý je zlý nielen vo svojej podstate, ale aj vo svojom vykonávaní.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
Titulný obrázok: Sociálna nákaza samovraždy kedysi znepokojovala vlády a mediálnych profesionálov, ale pokiaľ ide o asistovanú samovraždu, zdá sa, že zabúdajú na svoje obavy. Foto: Vuk Valcic/SOPA Images/LightRocket via Getty Images
