Už lieková novela z roku 2018 mala za cieľ, aby sa k nám dostali nové a drahšie lieky. Zvýšili sme hodnotu QALY [koľko sme ochotní platiť za jeden rok života v štandardizovanej kvalite, pozn. red.] a s farmaceutickými firmami sme rokovali o zľavách vo forme vyrovnávacích rozdielov. Čím vyššia je hodnota QALY, tým drahšie lieky môže štát zaradiť medzi hradené.
Po zmene zákona v roku 2022 sa hranica QALY naviazala na výkon ekonomiky a postupne narástla na približne 72- až 240-tisíc eur a Ministerstvo zdravotníctva SR začalo zľavy vyrokúvať v utajených MEA zmluvách.
Či sa liek oplatí kategorizovať (teda hradiť z verejného zdravotného poistenia) a akú zľavu by si ministerstvo malo s výrobcom lieku vyrokovať, mu radí Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO).
Rezort však tieto odporúčania zohľadnil len v 49 percentách prípadov. Polovicu liekov teda nakupujeme drahšie.
A podľa analytikov ministerstva financií z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) slabo skúmame prínos nových liekov oproti existujúcej liečbe.
V dokumente z februára tohto roka nám preto odporučili znížiť prahové hodnoty QALY a nezvyšovať ich automaticky podľa rastu HDP. Ďalej upraviť financovanie pri 61 liekoch s ročnými výdavkami približne 365 miliónov eur. A dodržiavať zľavy, ktoré NIHO odporučí rezortu pýtať si od farmafiriem, a ak nie, zdôvodniť to a uviesť výšku odklonu.
ÚHP však neupozorňuje len na ceny liekov.
Vyplácanie vratiek
Významnú časť dokumentu analytici venujú MEA zmluvám a vyplácaniu zliav, ktoré od výrobcov liekov dostávame vo forme vratiek.
V období rokov 2018 až 2022 sa vratky označovali ako „vyrovnávacie rozdiely“, od roku 2022 po zavedení MEA zmlúv ako „spätné platby“.
Problémové sú najmä zľavy na výstupe a zľavy v limite úhrady. V prvom prípade štát najprv zaplatí plnú cenu a potom dostane od firmy časť peňazí späť. V druhom prípade štát platí plnú cenu do dohodnutého objemu, ale ak sa liek používa viac, výrobca ho zlacní.
Aby sme však peniaze získali späť, muselo ministerstvo do novely v roku 2022 začať správne konanie a vydať rozhodnutie. Po zavedení MEA zmlúv už netreba správne konanie, ale zdravotné poisťovne počas roka nevedia, či už bol celkový limit výdavkov prekročený, a vrátia im peniaze. Limit sa počíta za všetky poisťovne spolu, každá však pozná iba svoje vlastné výdavky.
Systém navyše umožňuje firmám odkladať vyplatenie vratiek cez rôzne administratívne námietky. Sankcie za nedodržanie pravidiel sú veľmi nízke (maximálne 20-tisíc eur) a štát ich ani raz neuplatnil.
Desiatky miliónov eur bezúročne
Tak sme dospeli do štádia, o ktorom v marci podal správu aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
Ten skonštatoval, že štát zaplatí za lieky plnú sumu vopred a potom bezúročne úveruje výrobcov liekov, ktorí majú miliardové zisky.
„Od zavedenia MEA (2022) mali farmafirmy vrátiť zdravotným poisťovniam 72,6 milióna eur. Z týchto prostriedkov sa však vrátilo iba 29,1 milióna eur,“ píše sa v správe.
Výrobcovia liekov si tak držali na účtoch 43,5 milióna eur, ktoré patria Slovensku.
Šaško koná
Ministerstvo zdravotníctva si až pod vedením Kamila Šaška (Hlas) konečne začalo uplatňovať zákonný inštitút vyrovnávacieho rozdielu.
Ten zabezpečuje, že výrobcovia liekov vrátia zdravotným poisťovniam peniaze, ak štát za podmienene hradené lieky zaplatil viac, ako bolo pôvodne dohodnuté.
Ministerstvo tesne pred uplynutím zákonných lehôt otvorilo 30 konaní, čím sa podarilo zachovať nároky štátu a ochrániť finančné prostriedky určené pre pacientov.
Vlani dosiahol vyrovnávací rozdiel sumu 25 244 915,88 eura a tento rok doposiaľ 15 040 307,02 eura.
„To, čo sa roky nerobilo, sme začali dôsledne vykonávať. Za jediný rok sme rozhodli o návrate viac ako 40 miliónov eur a zabránili sme premlčaniu desiatok konaní,“ ozrejmil Šaško.
Doplnil, že ďalších 18 miliónov eur je predmetom prebiehajúcich konaní.