Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Patrioti zvolávajú europarlament kvôli Ceute

Europarlamentná frakcia Patrioti pre Európu (PfE) požiadala predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú o zvolanie mimoriadneho plenárneho zasadnutia v súvislosti s migračnou krízou v španielskej Ceute.

Líder frakcie Jordan Bardella v liste napísal, že vzhľadom na závažnosť situácie by mal Európsky parlament urýchlene rokovať o vývoji v Ceute a o zlyhaní migračnej politiky Európskej únie. Zároveň vyzval ostatné politické skupiny, aby sa k iniciatíve pridali.

Do španielskej enklávy Ceuta preniklo z Maroka v uplynulých dňoch približne 60-tisíc ľudí. Podľa španielskeho ministerstva vnútra sa ich už viac ako 25-tisíc vrátilo späť do Maroka.

Patrioti pre Európu pripísali vzniknutú situáciu migračnej politike španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. Kritizovali najmä hromadné legalizácie migrantov a odmietanie uplatňovať pravidlá EÚ o návrate neúspešných žiadateľov o azyl.

Vo vyhlásení zároveň uviedli, že jediným spôsobom, ako zastaviť nelegálnu migráciu, je účinne chrániť vonkajšie hranice a zabrániť nelegálnemu vstupu do členských štátov. Frakcia Patrioti pre Európu je v súčasnosti treťou najsilnejšou skupinou v Európskom parlamente.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Babiš označil dianie v Ceute za škandál, Burnham je znepokojený

Britský premiér Andy Burnham označil masový prílev migrantov do španielskej enklávy Ceuta v severnej Afrike za znepokojujúci. Jeho vláda už kontaktovala španielske úrady, aby získala viac informácií o situácii a ponúkla podporu.

Počas štvrtka a piatka prekročilo hranicu z Maroka do Ceuty podľa odhadov nelegálne viac ako 60-tisíc ľudí, oznámil starosta mesta a hlava autonómneho regiónu Jesús Vivas. Vývoj vyvolal obavy aj v ďalších európskych krajinách o bezpečnosť vonkajších hraníc kontinentu.

„Je to znepokojujúca situácia a viem, že ľudia pri pohľade na tieto zábery očakávajú riešenie,“ povedal Burnham. Dodal, že Londýn komunikuje so španielskou vládou, aby poskytol podporu a lepšie porozumel dôsledkom vzniknutej situácie.

Spojené kráľovstvo sa už niekoľko rokov snaží obmedziť nelegálnu migráciu cez Lamanšský prieliv. V roku 2025 dorazilo na južné pobrežie Anglicka na malých člnoch približne 41-tisíc migrantov.

Burnham zároveň povedal, že vláda zaznamenáva pokrok, keďže počet nelegálnych prekročení hraníc klesá a počet vyhostených osôb rastie. Zároveň pripustil, že je potrebné urobiť viac.

Schengenský priestor by sa mal podľa českého premiéra Andreja Babiša pre Španielsko okamžite uzavrieť. Situáciu po preniknutí desiatok tisíc migrantov do Ceuty označil za škandál, za ktorý podľa neho nesie zodpovednosť španielska vláda. Český minister zahraničných vecí Petr Macinka síce považuje situáciu za vážnu, zo Schengenu by však Španielsko nevylučoval.

Babiš kritizoval rozhodnutie Madridu udeliť legálny pobyt migrantom, ktorí boli v krajine pred 1. januárom tohto roka a nemali záznam v registri trestov. Podľa neho sa opakuje situácia z roku 2015 a ak by podobne postupovali aj ďalšie štáty, Schengen sa rozpadne.

(reuters, tasr, bak)

Minúta  |  

Švédsko a Fínsko údajne žiadajú zakročiť proti Španielsku

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v reakcii na bezprecedentný prílev migrantov do španielskej enklávy Ceuta v severnej Afrike vyhlásila, že Taliansko nebude nečinne prihliadať na vývoj situácie. Zároveň pohrozila pozastavením Schengenskej dohody vo vzťahu k Španielsku.

Meloniová reagovala po tom, ako sociálne siete zaplavili zábery tisícov migrantov, ktorí prenikli do Ceuty. Podľa španielskej verejnoprávnej televízie TVE prekročilo hranicu približne 2-tisíc až 3-tisíc ľudí.

„Zábery z Ceuty sú šokujúce a opäť dokazujú, že nekontrolovaná nelegálna migrácia predstavuje konkrétnu hrozbu pre bezpečnosť európskych hraníc,“ povedala talianska premiérka.

Jej vyjadrenie prišlo uprostred migračnej krízy, ktorá zasiahla španielsku enklávu na severe Afriky a vyvolala obavy o ochranu vonkajších hraníc Európskej únie.

Na sociálnej sieti X sa zároveň objavili tvrdenia, že k Taliansku sa s požiadavkou na pozastavenie Schengenskej dohody vo vzťahu k Španielsku pridali aj Švédsko a Fínsko. Tieto informácie sa však zatiaľ nepodarilo nezávisle potvrdiť.

(businesstoday, bak)

Minúta  |  

Magyar: Maďarsku hrozí vážna energetická kríza

Maďarsko je na začiatku vážnej energetickej krízy, pričom pre nízku hladinu Dunaja hrozí odstavenie jadrovej elektrárne v juhomaďarskom Paksi, ktorá už teraz funguje iba na polovičný výkon. Podľa servera 444.hu to v rafinérii ropnej spoločnosti MOL v Százhalombatte oznámil v piatok premiér Péter Magyar na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom MOL-u Zsoltom Hernádim.

Magyar spresnil, že Maďarsko čelí najvážnejšej energetickej kríze uplynulých desaťročí a najkritickejšie obdobie by sa mohlo začať v pondelok. Podotkol, že jadrová elektráreň Paks v súčasnosti vyrába približne polovicu svojej kapacity, no pre neustále klesajúcu hladinu Dunaja sa očakáva, že v pondelok alebo už aj skôr bude musieť byť elektráreň úplne odstavená.

Hladina Dunaja bola v piatok na úrovni 124 centimetrov pod nulou vodočtu, pričom z dôvodov prevádzkovej bezpečnosti musia byť bloky odpojené pri hodnote 134 centimetrov pod nulou vodočtu. Podľa premiéra sa ani v nasledujúcich týždňoch neočakáva taký nárast hladiny vody, ktorý by umožnil opätovné spustenie elektrárne.

Situáciu podľa neho ďalej zhoršilo, že vo štvrtok pre technickú poruchu vypadol aj jeden z blokov elektrárne Dunamenti, čo spôsobilo stratu ďalších 400 megawattov výrobnej kapacity. Magyar dodal, že poškodené komponenty už dorazili, v piatok večer prebehne skúšobná prevádzka a od soboty by elektráreň mohla opäť fungovať na plný výkon.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Výrobcovia lietajúcich taxíkov sa obracajú na armádu

Startupy vyvíjajúce elektrické lietadlá s kolmým vzletom a pristátím (eVTOL), ktoré majú v budúcnosti slúžiť ako lietajúce taxíky, sa čoraz viac orientujú na vojenský trh. Dôvodom sú zdĺhavé civilné certifikačné procesy, rastúce náklady na vývoj aj rastúci dopyt armád po bezpilotných strojoch, ako ukázal veľtrh Farnborough Airshow.

Spoločnosť Archer Aviation predstavila bezpilotné hybridné elektrické lietadlo vyvinuté s firmou Anduril na bojové a logistické misie. Jej šéf Adam Goldstein uviedol, že obranné zákazky sú pre investorov atraktívnejšie, pretože vojenské programy podliehajú jednoduchšiemu schvaľovaniu a po získaní kontraktu prinášajú stabilné financovanie.

Britská Vertical Aerospace na veľtrhu úspešne predviedla let prototypu svojho stroja Valo, ktorý po kolmom vzlete prešiel do letu ako klasické lietadlo. Firma však zároveň odložila jeho certifikáciu aj začiatok komerčnej prevádzky z roku 2028 na rok 2029. Ešte pred tromi rokmi pritom počítala s uvedením do prevádzky už v roku 2025.

Spoločnosť Beta Technologies vyvíja vojenskú aj civilnú verziu lietadla Alia súčasne, aby znížila náklady a urýchlila vývoj. Zároveň oznámila predbežnú objednávku piatich elektrických lietadiel s klasickým vzletom a pristátím od britskej regionálnej spoločnosti Loganair. Ich komerčnú prevádzku plánuje spustiť v roku 2029.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Tisíce Rusov chcú zachrániť historickú továreň

Kampaň za záchranu historického priemyselného areálu Elektrozavod v Moskve pred plánovanou výstavbou výškových budov podporilo viac ako 21-tisíc ľudí.

Podľa agentúry Reuters ide o jeden zo zriedkavejších prejavov občianskeho odporu v Rusku, kde je verejné vystupovanie proti rozhodnutiam úradov vrátane aktivizmu za ochranu pamiatok čoraz riskantnejšie.

Vo viac ako 100 rokov starej továrni vo východnej časti Moskvy kedysi vyrábali elektrické zariadenia pre celý Sovietsky zväz vrátane lámp pre červené hviezdy na Kremli. Od požiaru začiatkom roka 2025 je opustená.

Developerská spoločnosť Etalon Group uviedla, že plánuje zachovať fasády aj ďalšie historické prvky areálu a začleniť ich do moderného mestského projektu. Aktivisti však tvrdia, že nie je jasné, aké sú skutočné plány investora.

Historička Inna Krylovová upozornila, že továreň má významnú historickú hodnotu a kedysi v nej pracovalo približne 23-tisíc ľudí. Občianske združenie Archnadzor zároveň tvrdí, že historické pamiatky v Moskve sú od legislatívnych zmien z roku 2024 vo väčšom ohrození a možnosti viesť dialóg s developermi sa postupne zužujú.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.