Preskočiť na obsah
  |  

Trump varuje pred americkým scenárom z Ceuty

Americký prezident Donald Trump označil migračnú krízu v španielskej Ceute za varovanie pre Spojené štáty v prípade návratu demokratov k moci.

„Je to strašné. Pamätajte si ten obraz. Takto to bude vyzerať u nás o tri roky, ak sa k moci dostane nesprávna strana... Ak sa k moci dostanú demokrati, nebudete žiť veľmi dobrý život,“ povedal podľa televízie Fox News.

Biely dom prepojil situáciu v Ceute s Trumpovou imigračnou politikou a sprísňovaním opatrení voči migrácii v USA. Agentúra AFP pripomenula, že kým Trumpova podpora podľa prieskumov klesá, republikáni môžu migračnú krízu využiť ako jednu zo svojich tradične silných tém pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Viceprezident J. D. Vance zverejnil na sociálnej sieti X zábery migrantov smerujúcich do Ceuty a označil ich za dôsledok „radikálnej ľavicovej globalistickej politiky“.

Denník Guardian pripomenul, že španielsky premiér Pedro Sánchez je dlhodobým terčom Trumpovej kritiky pre spory okolo vojny v Iráne, výdavkov na obranu či migrácie.

Do Ceuty v uplynulých dňoch preniklo z Maroka približne 60-tisíc ľudí, viac než 25-tisíc sa už vrátilo späť. Pri pokuse dostať sa do enklávy zahynulo najmenej 43 migrantov.

(tasr, bak)

  |  

Socialisti v USA chcú meniť ústavu aj ekonomický model

Organizácia Demokratickí socialisti Ameriky (DSA) predstavila nový program, ktorý podľa jej predstaviteľov načrtáva cestu k zásadnej premene Spojených štátov.

Okrem tradičných ľavicových návrhov, ako sú národné zdravotníctvo, regulácia nájomného či vyššie zdanenie majetku, obsahuje aj požiadavky na verejné vlastníctvo strategických odvetví, zrušenie Imigračného a colného úradu, ktorý spadá pod ministerstvo vnútorných záležitostí, reformu imigračnej politiky a zmenu zahraničnopolitického prístupu USA.

Najväčšiu diskusiu však vyvolali návrhy na rozsiahlu reformu ústavného systému vrátane zrušenia Senátu, volebného kolégia a zásadnej zmeny fungovania prezidentského úradu i Najvyššieho súdu.

Program získal podporu priaznivcov DSA, no zároveň vyvolal ostrú kritiku zo strany konzervatívnych komentátorov aj viacerých demokratov, ktorí tvrdia, že takéto návrhy nezodpovedajú hlavnému prúdu americkej politiky.

(program.dsausa.org, red)

  |  

Rusko skonfiškovalo majetok Jehovových svedkov

Moskovský súd rozhodol o skonfiškovaní 123 nehnuteľností patriacich Jehovovým svedkom a ich prevode do vlastníctva ruského štátu. Oznámila to v piatok moskovská súdna služba.

Majetok bol podľa nej evidovaný na švédsku pobočku Jehovových svedkov. Zahŕňa 63 obytných a komerčných nehnuteľností s celkovou rozlohou viac ako 11-tisíc štvorcových metrov a 60 pozemkov s rozlohou 5,6 hektára nachádzajúcich sa na rôznych miestach v Rusku.

Ruský súd v roku 2017 zakázal činnosť Jehovových svedkov s odôvodnením, že ide o „extrémistickú organizáciu“. Európsky súd pre ľudské práva však v roku 2022 rozhodol, že tento zákaz bol nezákonný.

Od prijatia zákazu boli v Rusku mnohí Jehovovi svedkovia odsúdení a uväznení za „extrémistickú činnosť“.

(reuters, bak)

  |  

Generál Králik odovzdal velenie mnohonárodnej divízie NATO

Slovenský generálmajor Tibor Králik odovzdal v piatok v maďarskom Székesfehérvári velenie vo Veliteľstve mnohonárodnej divízie - Stred (HQ MND-C) svojmu nástupcovi z Maďarska, generálmajorovi Lászlóovi Antalovi. Informoval o tom maďarský rezort obrany.

Králik v rozlúčkovom prejave uviedol, že svojmu nástupcovi neodovzdáva len veliteľstvo, ale aj výnimočný tím ľudí. Dodal, že pred novým veliteľom stoja výzvy, no tento tím ho podporí a vždy bude stáť za ním. „Nepochybujem o tom, že pod vaším vedením toto veliteľstvo bude ďalej rásť, rozvíjať sa, silnieť a dosiahne ešte lepšie výsledky,“ vyhlásil.

Generálmajor Králik z postu odchádza po troch rokoch a pod jeho vedením dosiahlo HQ MND-C plnú operačnú schopnosť, konštatoval Antal.

HQ MND-C bolo založené v roku 2018 a prvýkrát má maďarského veliteľa.

(tasr, bak)

  |  

Hamas podmieňuje odzbrojenie odchodom Izraela z Pásma Gazy

Palestínske militantné hnutie Hamas vyhlásilo, že sa neodzbrojí, kým Izrael neukončí vojenské operácie a nestiahne svoje jednotky z Pásma Gazy. Reagovalo tak na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého Rada mieru dosiahla „historickú“ dohodu o úplnom odzbrojení Hamasu a ďalších ozbrojených skupín, informuje Sky News.

Hamas podporuje rokovania o ďalšej fáze prímeria, trvá však na tom, že Izrael musí najprv zastaviť bojové operácie, splniť záväzky z prvej fázy dohody a stiahnuť sa z Gazy. Odzbrojenie vrátane odovzdania ťažkých zbraní podľa hnutia prichádza do úvahy až po ukončení bojov, obnove vojnou zničeného územia a zabezpečení práva Palestínčanov na sebaurčenie.

Rada mieru už zverejnila návrh dohody, podľa ktorého Izrael zastaví vojenské operácie a stiahne svoje sily z Gazy, zatiaľ čo Hamas ukončí všetky ozbrojené aktivity. Prípravy na druhú fázu by sa mali začať do 14 dní od schválenia plánu všetkými stranami.

Izrael sa k dohode s Hamasom zatiaľ nevyjadril. Sky News zároveň informovala, že ak Izrael podmienky dohody nesplní, prezident Trump bude podľa nemenovaného amerického predstaviteľa „veľmi sklamaný“.

(skynews, bak)

  |  

Španielsko hlási ústup migračnej vlny v Ceute

Španielsko oznámilo, že sa mu podarilo zastaviť masový prílev migrantov do severoafrickej enklávy Ceuta. Približne polovica z odhadovaných 50-tisíc ľudí, ktorí od štvrtka prekročili hranicu po súši alebo po mori, sa už podľa ministerstva vnútra dobrovoľne vrátila do Maroka.

Marocké bezpečnostné zložky sa snažili ďalšiemu prenikaniu zabrániť obuškami a slzotvorným plynom. Na španielskej strane hranice boli nasadené vojenské vozidlá. Viacerí migranti sa rozhodli pre návrat po tom, čo v Ceute nenašli jedlo ani prístrešie.

Predseda miestnej vlády Juan Jesús Vivas odhadol, že hranicu prekročilo až 60-tisíc ľudí a 34 prišlo o život. Španielske úrady predtým informovali o náleze 19 tiel vo vode.

Premiér Pedro Sánchez označil masové prekročenie hranice za porušenie územnej zvrchovanosti Španielska a oznámil urýchlenie návratu migrantov v spolupráci s Marokom.

Incident vyvolal spory v Európe. Francúzsko sprísnilo kontroly na hranici so Španielskom a Taliansko pohrozilo pozastavením účasti Španielska v schengenskom priestore. Rím zároveň kritizoval španielsku migračnú politiku vrátane tohtoročnej amnestie pre státisíce migrantov bez povolenia na pobyt.

(reuters, bak)