Preskočiť na obsah
  |  

Trump: USA nesúhlasia s tým, aby Ukrajina vyrábala rakety Patriot

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Spojené štáty nesúhlasili s tým, aby Ukrajina vyrábala rakety Patriot. Podľa neho musia byť „veľmi opatrné pri tom, komu dovolia ich vyrábať“.

Trump v júli počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Turecku prisľúbil Kyjevu licenciu na výrobu striel Patriot určených na obranu pred ruskými útokmi. Od tohto záväzku však medzičasom ustúpil.

Na zasadnutí vlády v Camp Davide zdôraznil, že zdieľanie pokročilých amerických vojenských technológií je citlivou otázkou. Pripomenul, že Zelenskyj žiada nielen systémy Patriot, ale aj riadené strely Tomahawk. „Je to veľký krok. Musíte byť veľmi obozretní. Zatiaľ sme s tým nesúhlasili. Hovoríme o tom, ale je veľmi ťažké odovzdať takúto technológiu. Ľudia, ktorým ju dáte, sa jedného dňa môžu obrátiť proti vám,“ povedal Trump.

Ukrajina sa dlhodobo usiluje o dohodu o spoločnej výrobe striel Patriot PAC-3, ktoré sú kľúčovou zbraňou v jej výzbroji na zostreľovanie ruských balistických rakiet. Po Trumpovom prvotnom prísľube rokovali ukrajinskí predstavitelia s Pentagónom aj so spoločnosťou Lockheed Martin o možnostiach spolupráce.

(reuters, sak)

  |  

Izrael podporuje dohodu o úplnom odzbrojení Hamasu, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Izrael je „veľmi spokojný“ s dohodou, ktorú dosiahla jeho takzvaná Rada mieru a ktorá počíta s úplným odzbrojením Hamasu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín v Pásme Gazy.

„S Izraelom si rozumieme. Je s tým veľmi spokojný. Pomohol nám a bol veľmi ústretový,“ povedal Trump. Zároveň pripustil, že situácia je veľmi zložitá a proces môže sprevádzať vývoj so „vzostupmi a pádmi“.

Dohodu označil za významný prelom a poznamenal, že len málokto veril, že odzbrojenie Hamasu bude možné.

„Je to veľký krok pre Blízky východ. Ľudia sú tým skutočne ohromení a prekvapení,“ vyhlásil.

Už vo štvrtok Trump označil dohodu za „významný míľnik pri realizácii Trumpovho 20-bodového plánu“ na ukončenie vojny Izraela v Pásme Gazy.

Podľa prezidenta sa dohoda bude uskutočňovať postupne. Izraelské sily sa budú s postupujúcim odzbrojovaním sťahovať, zatiaľ čo o bezpečnosť enklávy sa postará Medzinárodná stabilizačná sila spolu s novou palestínskou políciou.

(reuters, bak)

  |  

Fico: Španielsko mimo Schengenu nie je riešením migračnej krízy

Vylúčenie Španielska zo schengenského priestoru aktuálnu migračnú krízu v španielskej autonómnej oblasti Ceuta nevyrieši. Slovensko je pripravené krajine pomôcť policajnými silami či technikou na ochranu vonkajších hraníc. Predseda vlády SR Robert Fico to vyhlásil na sociálnej sieti.

„Vláda SR dlhodobo zastáva názor, že najefektívnejšou prevenciou proti nelegálnej migrácii je dôsledná ochrana tzv. schengenských hraníc, t. z. urobiť všetko možné aj nemožné, aby sa zabránilo nelegálnym migrantom vstúpiť bez povolenia na územie členských krajín EÚ. Je zvláštne sledovať pokrytectvo mnohých členských štátov EÚ, ako aj predstaviteľov EÚ, ktorí ešte pred niekoľkými rokmi svojím laxným prístupom umožnili nelegálnym migrantom v obrovských počtoch vstúpiť do členských krajín EÚ a spôsobiť vážne krízové stavy,“ vyhlásil premiér.

Do španielskej Ceuty preniklo z Maroka v uplynulých dňoch približne 60-tisíc ľudí, oznámil v piatok starosta tohto autonómneho mesta Jesús Vivas. Situácia je podľa neho neudržateľná. Späť do Maroka sa ich vrátilo už viac než 48-tisíc. Pri pokuse dostať sa do španielskej enklávy zahynulo minimálne 57 ľudí.

(tasr, bak)

  |  

Šutaj Eštok k situácii v Ceute: EÚ sa pri migrácii nepoučila z chýb

Európska únia (EÚ) sa nepoučila z vlastných chýb pri nelegálnej migrácii. Musí vyslať signál, že nelegálne prekračovanie vonkajších hraníc schengenského priestoru a Únie nebude tolerovať a hranice bude chrániť priamo na mieste. Na sociálnej sieti to v reakcii na aktuálnu situáciu v španielskej autonómnej oblasti Ceuta uviedol minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

„S týmto návrhom, ktorý v praxi na Slovensku funguje, pôjdem aj na najbližšiu Radu ministrov vnútra Európskej únie. Migrácia sa musí zadržiavať na vonkajších hraniciach Únie, nie na ich vnútorných. Tie máme otvorené preto, aby Slováci mohli bez problémov cestovať, pracovať v zahraničí či spoznávať Európu,“ vyhlásil minister.

Dodal, že vnútorné hranice nemôžeme a nebudeme zatvárať preto, že na tých vonkajších máme dieru.

Do španielskej Ceuty preniklo z Maroka v uplynulých dňoch približne 60-tisíc ľudí, oznámil v piatok starosta tohto autonómneho mesta Jesús Vivas. Situácia je podľa neho neudržateľná. Späť do Maroka sa ich podľa španielskeho ministerstva vnútra vrátilo už viac než 25-tisíc. Pri pokuse dostať sa do španielskej enklávy zahynulo minimálne 34 ľudí.

(tasr, bak)

  |  

Akcie Apple sa prepadli. Ikona stráca pol bilióna trhovej hodnoty

Akcie spoločnosti Apple sa v piatok prepadli takmer o 10 percent po tom, čo firma zverejnila slabší výhľad. Výrobca iPhonov zápasí s nedostatkom komponentov spôsobeným rastúcim dopytom po čipoch pre dátové centrá využívajúce umelú inteligenciu.

Ak do konca piatkového obchodovania na burze nedôjde k spätnému rastu, pôjde o najhorší deň pre akcie Apple od výpredajov počas pandémie v marci 2020. Trhová hodnota spoločnosti sa za pár hodín znížila približne o 500 miliárd dolárov, pričom ak sa to nezmení, titul najhodnotnejšej firmy sveta bude opäť patriť Nvidii.

Generálny riaditeľ spoločnosti Apple Tim Cook označil nedostatok komponentov za „veľmi významný“ a priznal, že firma má len obmedzené možnosti, ako situáciu riešiť. Išlo o jeho posledné zverejnenie hospodárskych výsledkov vo funkcii šéfa spoločnosti pred septembrovým odovzdaním vedenia Johnovi Ternusovi.

Apple doteraz zmierňoval rast cien pamäťových čipov využívaním zásob, no podľa Cooka sa táto rezerva vyčerpáva a nedostatok procesorov brzdí dodávky iPhonov a počítačov Mac.

Spoločnosť zároveň predpovedala rast tržieb v aktuálnom štvrťroku na úrovni deväť až 11 percent, čo zaostalo za očakávaniami analytikov. Investorov znepokojil aj pomalší rast divízie služieb.

(reuters, bak)

  |  

Francúzsko stavia najmenej za desaťročia, kritici vinia politikov

Francúzsko čelí čoraz hlbšej bytovej kríze, ktorú mnohí odborníci nepovažujú za dočasný dôsledok vysokých úrokových sadzieb, ale za výsledok dlhodobo nahromadených politických rozhodnutí.

Výstavba nových bytov prudko klesá, investori opúšťajú trh s nájomným bývaním a nedostatok bytov sa podľa odhadov pohybuje medzi 400-tisíc až 600-tisíc jednotkami.

Situáciu zhoršujú vysoké dane, rastúce regulačné požiadavky či prísnejšie energetické normy, ktoré podľa kritikov vytláčajú z trhu najmä menších prenajímateľov. Mnohí radšej nehnuteľnosti predávajú, než by financovali nákladné rekonštrukcie.

Vláda preto pripravuje reformy na zrýchlenie výstavby a uvoľnenie niektorých stavebných pravidiel. Tento plán však vyvoláva obavy, že tlak na rýchlu výstavbu môže ohroziť architektonické dedičstvo Francúzska.

(info.gouv.fr, red)